Bystrá, Klin a Jakubiná; všetky spája jedinečná kombinácia skalných zrázov, širokých holí a pestrofarebného vysokohorského rastlinstva. Uplynulý víkend, keď na väčšine územia Slovenska padali teplotné rekordy, osviežujúci chlad vetra olizujúceho najvyššie horského hrebene pôsobil ako balzam na dušu a telo. Zároveň som si pripísal do zbierky ďalšie dva tatranské vrcholy – Baníkov a Baranec . Atmosféru prvého z nich priblížim v nasledujúcich riadkoch, no predovšetkým fotografiách.
Rozhodnutie ísť teraz padlo náhle ako blesk z jasného neba. Bolo akýmsi útekom pred neznesiteľnými horúčavami.
Po príchode na Liptov som si už iba letmo pamätal na bratislavské horúčavy posledných dní. Vo Zverovke, už v na Oravskej strane Tatier, búrka priniesla definitívne schladenie a úplne zabudnutie na existenciu letných teplotných hodnôt.
Ráno najteplejšieho dňa v histórii Slovenska sa v lone Roháčov nieslo v jagavých tónoch modrej oblohy, čerstvého chladného vzduchu a hojnej rannej rannej rosy.
Ten pravý čas vyraziť na výstup na končiar zvaný Baníkov (2178 m.n.m.), ktorého dĺžka odčíta na časovej osi štyri a pol hodiny.
Roháčske vodopády sú miestom, kde sa vytvárajú pocity obdobné pobytu v jaskyni, ale aj lesná krajina mení svoj ráz a do hlavných úloh sa dostávajú skaly, kosodrevina a horská tráva. Na zdolanie vrcholu chýba dve a pol hodiny.
Cestu od rázcestia, kde sa stretávajú horskí pútnici zo Baníkovského sedla, Roháčskej doliny a plies , od tohto momentu vytvára až po cieľ v Žiarskej doline zeleno značená turistická značka.
Ak ešte v sedle (Baníkovské sedlo, 2040 m.n.m.) nazvanom podľa vedľa týčiaceho sa vrcholu nie je potrebná horná časť odevu, iba o kúsok vyššie, po chvíli oddychu pri dúšku minerálky, sa klimatická situácia mení o 180 stupňov. Od Baníkova delí už iba necelá polhodina.
Po štyroch hodinách náročnou výstupovou trasou. Na vrchole mohutného, najvyššieho vrcholu v hlavnom hrebeni Západných Tatier - Baníkove (2178 m.n.m.) . Kým jeho juhovýchodné svahy vytvárajú typický ľadovcový kotol so zráznymi severnými svahmi, tie juhozápadné tvoria prevažne rozsiahle porasty horskej trávy, o nič menej skúšanej ako ktorékoľvek dych vyrážajúce tatranské zrázy.
Začiatok dvojhodinového zostupu po južnej rázsoche cez Príslop (2141 m.n.m.) a Jalovské sedlo (1858 m.n.m.) obohacuje divadlo vystupujúceho chvosta hmly z doliny s príznačným názvom – Parichvost .
V diaľave vo farbenom kontraste kosodreviny sa vytvára čistá silueta krasovej časti Západných Tatier – Sivého vrchu (1804 m.n.m.).
Od tohto miesta sú tichými spoločníkmi iba okolité hory, vietor a množstvo čučoriedok rastúcich pomedzi husté porasty kosodreviny.
Jalovská kopa (1937 m.n.m.) pred očami, zelený chodník, v každom zmysle slova, však zatáča doľava strmým zostupom do Žiarskej doliny, kde sa končí prvá časť pochodu, a síce výstup na známy roháčsky končiar.
Majestátny Baranec (2184 m.n.m.) však už čaká.
