TET teda tvrdí, že ceny akcií, a v princípe čohokoľvek, čo sa na konkrétnom trhu predáva a kupuje, v každom časovom okamihu odrážajú objektívne zmeny v informáciách, ktoré sú k dispozícii. Iba neočakávané šokové zmeny môžu zapríčiniť, že sa aktuálna cena líši od dokonalej ceny.
Britský Úrad finančných služieb na základe intelektuálnych predpokladov vypracoval závery, na ktorých sa zakladá jeho regulačná filozofia:
1. Trhy sú vo všeobecnosti sebaregulujúce, pričom trhová disciplína je efektívnejším nástrojom, než regulácia, alebo dohľad.
2. Hlavná zodpovednosť za riadenie rizík prináleží do rúk vrcholového manažmentu a správnych rád jednotlivých firiem.
3. Ochrana zákazníka sa najlepšie zaistí nie reguláciou vlastností (kvalitatívnych a iných) výrobkov a služieb, alebo priamou intervenciou na trhoch, ale zaistením, že trhy budú také nedotknuté a priehľadné, ako sa len dá.
Všetky modely riadenia rizík bánk sú založené na Teórii efektívneho trhu. Majú za úlohu stanoviť rozsah pravdepodobností, v rámci ktorého nastanú budúce udalosti.
Hlavným predpokladom, na ktorom sa tieto modely zakladajú je, že grafické rozdelenie pravdepodobností je zachytené Gaussovou krivkou v tvare zvona. Iný názov je aj krivka normálneho rozdelenia ( http://sk.wikipedia.org/wiki/Gaussova_krivka ). Inak povedané, je to graf, pri ktorom je priemerná hodnota najpočetnejšia.
Na základe tvrdenia francúzskeho matematika Benoita Mandelbrota, že modely predpovedania založené na Gaussovej krivke neberú do úvahy dramatické, šokové zmeny v prírode, Nassim Taleb vyzdvihol dôležitú úlohu takzvaných Čiernych labutí, teda neočakávaných, nepredpokladaných udalostí. Na rozdiel od prírodných vied, je podľa neho ekonomika riadená takýmito extrémnymi a zriedkavými udalosťami. "Gaussova krivka ignoruje veľké odchýlky od normálu nedokáže sa s nimi vysporiadať, ale aj tak sa nás snaží presvedčiť, že sme zvládli neurčitosť."
V dobe, keď trhy čelia významným zmenám, ekonomické modely prestávajú fungovať, pretože sú založené na predĺžení vývinových trendov z minulosti do budúcnosti.
Neekonómom sa môže zdať, že tieto diskusie majú len málo, alebo úplne nič spoločné so súčasnou krízou a návodom ako sa z nej dostať. Ale tým sa ignoruje ich vplyv na politiku. Režim, ktorý nastal po Reaganovsko-Thatcherovskej revolúcii do značnej miery odrážal myšlienky Novoklasickej ekonómie. Starosti o úvery, bankovníctvo, ceny aktív a finančnú stabilitu boli bagatelizované. Dôveryhodnosť politiky sa mala vybudovať reagovaním na udalosti systematickým, šablónovitým spôsobom. Žiadne prekvapenia.
Teória efektívneho trhu je tiež za intenzívnou dereguláciou finančného sektora (aj iných, samozrejme): zrušením Glass-Steagalovho zákona, súhlasom s tým, že banky samé budú ohodnocovať vlastné riziká, neschopnosťou regulovať trh s derivátmi,...
Napísané s využitím knihy prof. Roberta Skidelského- Keynes. The Return of the Master.
