Jeho účastníkov oslovil Dmitrij Medvedev:
"Verím, že je správne podporiť kandidatúru Vladimíra Vladimíroviča Putina za prezidenta". V hale začali burácať obrovské ovácie.
Na druhý deň sa na Puškinovom námestí v Moskve konala už skôr povolená demonštrácia vtedy ešte miniatúrnej ruskej opozície. Dostavilo sa iba niekoľko stoviek ľudí. Samotní lídri opozície cítili nálady plné bezmocnosti. Iľja Jašin, dvadsaťdeväť ročný aktivista takmer zúfalo vyjadril svoje pocity pred "davom":
"Áno, je nás iba zopár. Včera však aj tí poslední romantici stratili ilúzie o liberalizácii, demokracii, modernizácii... Mnohí dnes začínajú premýšľať o tom, že opustia krajinu. Iní počítajú akí starí budú o dvanásť rokov. Nechcú stráviť svoj život pod Putinom. Ale ja vás aj vašich príbuzných a priateľov prosím: neopúťajte túto krajinu. Nemali by sme ju darovať tým bastardom!"
Jedným z tých, ktorí sa nebáli verejne vystúpiť s kritikou bol Alexej Navaľný, bloger, ktorý podnikal križiacku výpravu s cieľom odhalenia korupcie v Rusku, čím získal obrovskú sledovanosť. Na svojom blogu bez obáv zverejňoval všetky možné druhy podvodov a pofidérnych dohôd. Putinovu politickú stranu nazval "stranou podvodníkov a zlodejov." Toto slovné spojenie sa stalo v Rusku virálnym.
Pred parlamentnými voľbami naplánovanými na 4. decembra 2012, v ktorých bola Putinova strana nachystaná zabrať leví podiel kresiel, sa stalo niečo neočakávané. Príslušníci pokrokovej mestskej inteligencie, ktorí sa v predchádzajúcom desaťročí úzkostlivo vyhýbali politickej angažovanosti, sa nahnevali kvôli tomu ako bol Medvedev odhodený a začali otvorene prejavovať svoje znechutenie zo strany podvodníkov a zlodejov. Rozhodli sa, že s tým niečo urobia. Tento impulz dal podnet na vytvorenie viac než desiatky online skupín, ktoré sa chceli venovať monitorovaniu decembrových volieb, aby zaistili ich férovosť a legitimitu. Len v samotnej Moskve sa na to podujalo 11.000 dobrovoľníkov. Mali však jeden problém. Nechýbalo im nadšenie, chýbali im však skúsenosti a koordinácia, preto potrebovali niekoho, kto by to nadšenie zmenil na celonárodnú kampaň za férové voľby. Touto osobou sa nakoniec stal Grigorij Melkoniac, zástupca riaditeľa organizácie "Golos," ktorá bola jedinou nezávislou organizáciou zameranou na sledovanie volieb.
Jeho aktivitu si všimli štátne orgány a na webovú stránku, kde zverejnil interaktívnu mapu s vyznačenými miestami porušenia volebných zákonov a pochybných aktivít, okamžite v deň volieb zaútočili provládni haktivisti.
Najbrutálnejšie porušovanie volebných zákonov a manipuláciu hlasovania odhalil novinár z webovky "Lenta.ru" Ilja Azar, ktorý sa v prestrojení a pod falošnou identitou dostal do jednej skupiny, kde aktivisti za peniaze, vybavení falošnými dokladmi, dokladali do volebných urien hlasy pre Jednotné Rusko.
Ako sa dalo očakávať, Jednotné Rusko získalo 58,99% hlasov, za nimi boli komunisti s 32,96%, potom ďalšie malé strany s niekoľkými percentami, takže keď boli spočítané všetky, hlasy vyšlo im, že vo voľbách bolo odovzdaných 146% hlasov...
Na druhý deň po voľbách sa hnev ľudí vylial do ulíc. V centre Moskvy sa bez akéhokoľvek organizovania zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí. Polícia odpovedala zatýkaním. Zadržaných bolo viac než 300 ľudí, vrátane Alexeja Navaľného a politického aktivistu Iľju Jašina.
Desiateho decembra sa na Blatnom námestí na dohľad od Kremľa konalo protestné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo viac než 50.000 ľudí. Bol to najmasovejší protest od rozpadu ZSSR. Tí, ktorí sa nemohli zúčastniť, mohli ho sledovať v priamom prenose televízie "Dožď". Demonštranti si ako symbol zvolili bielu stužku.
Pre Putina a Medvedeva sa toto zhromaždenie stalo tým, čoho sa obávali - masovým protestom hneď pod bránami Kremľa. Spočiatku reagovali zorganizovaním takzvaných DDOS útokov na servery a blogovacie platformy, kde si protestujúci vymieňali informácie a organizačné pokyny, väčšinou prostredníctvom stoviek tisícok botov. Ďalším krokom bolo fabrikovanie a rozširovanie tzv. kompromatu proti protestujúcim, ich vedúcim osobnostiam a organizátorom. Ďalšie veľké zhromaždenie bolo zorganizované na 24. decembra na moskovskom Sacharovovom prospekte, kam sa natlačilo až okolo sto tisíc ľudí.
Po Putinovom víťazstve v marci 2012 sa všetko zopakovalo: Blatné námestie, online útoky proti aktivistom a organizátorom. Účastníkov povoleného protestu polícia a špeciálne jednotky OMON nákladnými autami vytlačili do úzkeho prúdu, kde si ich pekne podali a rozdali. Došlo aj k prelomeniu policajných zátarasov a k násilnostiam. Navaľný bol opäť zatknutý. Svoje zadržanie prenášal pomocou mikrofónu, ktorý mal pripevnený na oblečení a postoval na Youtube.
Pätnásteho mája sa na protestoch zúčastnilo iba niekoľko tisíc ľudí. Demonštrácie postupne zoslabli a zanikli do stratena, v nemalej miere aj pre nedostatok centrálneho riadenia, organizácie a pre rozpory medzi jednotlivými opozičnými skupinami.
Napriek všetkému, si Rusi, aspoň po nejaký čas, zachovali zmysel pre humor:
"Jeden z Putinových pobočníkov pribehol po ukončení volieb do jeho kancelárie, aby mu podal hlásenie o výsledkoch volieb.
-Pán prezident, mám dobrú správu a zlú správu.
-Čo je tá dobrá správa?
-Vyhrali ste voľby.
-A čo je tá zlá správa?
-Nikto za vás nehlasoval."
Pokračovanie Traja mušketieri na ruský spôsob. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Andrei Soldatov, Irina Borogan - The Red Web.
Mikhail Khodorkovsky - The Russia Conundrum.
David Satter - The Less You Know, the Better You Sleep.
Timothy Snyder - The Road to Unfreedom.
