Iba to, že sa každý po svojom snažili takmer donkichotským spôsobom o takmer nemožné - o väčšiu slobodu a demokratizáciu spoločnosti. Tej ruskej. Jeden z nich bol zavraždený priamo pred Kremľom, dvaja prežili niekoľko pokusov o otrávenie a momentálne si v ďalekých ruských trestaneckých kolóniách užívajú dlhoročné tresty väzenia, na ktoré boli odsúdení vo vykonštruovaných súdnych procesoch. Takže poporiadku.
Talentovaný fyzik Boris Nemcov sa dal na politickú dráhu ešte pred rozpadom ZSSR v roku 1991. Úspešne sa uchádzal o poslanecké kreslo v ruskom parlamente za oblasť s centrom v meste Gorkij, neskôr premenovanom na Nižný Novgorod. Ako mnoho iných ruských vedcov, ktorí doplatili na chaos po rozpade veľkej krajiny aj on videl v novej Jeľcinovej vláde príležitosť uskutočniť pozitívnu zmenu v krajine. Svojou aktivitou v parlamente upútal pozornosť samotného Jeľcina, ktorý ho v novembri 1991 vymenoval za guvernéra Nižného Novgorodu, na pozíciu, ktorú si udržal až do roku 1997 po tom, čo vyhral ľudové hlasovanie v roku 1995. Nemcov sa pozeral na Západ ako na model ekonomického rozvoja a vo svojej oblasti zaviedol mnohé rozsiahle trhovo-ekonomické reformy. V roku 1997 ho Jeľcin vymenoval za prvého námestníka predsedu vlády. Finančná kríza v Rusku viedla o rok neskôr k jeho rezignácii. V roku 1999 sa úspešne uchádzal o kreslo v ruskej Dume ako vedúca osobnosť novej liberálno demokratickej koalície - Únia pravých síl (SPS). Začiatkom roka 2000 sa stal zástupcom predsedu tejto dolnej komory ruského parlamentu. Zásadne sa rozchádzal so spolupredsedom strany Anatolijom Čubajsom v tom či má strana podporiť kandidatúru Putina na pozíciu prezidenta. Bol silne proti, no v konečnej fáze bol prehlasovaný. Dôsledkom toho, že sa SPS postavila za Putinovu kandidatúru, bola strata podpory medzi ľuďmi, ktorých potrebovala najviac, teda medzi liberálnymi demokratmi. Postupne sa dostávala do úzadia a v parlamentných voľbách v decembri 2003 pohorela úplne. Začalo to však kariéru Nemcova ako outsidera, ktorý bude celú svoju energiu vynakladať na opozíciu proti režimu Vladimíra Putina.
Po tom, ako nebol znovuzvolený do Dumy, prišiel k názoru, že jediným spôsobom ako odstrániť Putina z prezidentského kresla, je publikovanie jeho prečinov, najmä porušovania ľudských práv a prekvitajúcej korupcie v kremeľskom prostredí. Robil tak publikovaním faktami dôsledne podložených reportov počnúc rokom 2008. Prvým bol report s názvom "Putin. Výsledky." Obvinenia v ňom uvedené boli také závažné, že sa Kremeľ s úspechom podujal na zmarenie jeho distribúcie. Vydavateľ - Novaja gazeta - plánoval v prvom vydaní 100.000 kusov, distribútor však na poslednú chvíľu po silnom tlaku kremeľských vládcov od zmluvy odstúpil. Novaja gazeta tak ostala s jediným miestom, kde sa mohla správa predávať - bol jej vlastný stánok na Puškinovom námestí v Moskve. Vytlačených bolo iba 5.000 kópií, z ktorých sa predalo iba okolo 2.000. Medzi ďalšie reporty sa dostala napríklad správa "Zimná olympiáda v subtropickom pásme" o bezprecedentnom množstve vládnych peňazí, ktoré padli na organizovanie hier v Soči a o ešte viac drzom vykrádaní rozpočtu. Nemcov a jeho spolupracovníci však nemali dostatočné prostriedky na to, aby svoje posolstvo rozšírili na dosah širokej verejnosti a aby súčasne bojovali proti snahe Kremľa o potlačenie ich činnosti.
Kremeľských činovníkov rovnako vytočil Nemcovov priamy prístup k západným vládam s jeho odsudzujúcimi informáciami o Putinovom režime. Amerických zákonodarcov vyzýval, aby rozšírili úzko zamerané sankcie proti konkrétnym ľuďom z Kremľa, ktorí mali svoju účasť pri praní špinavých peňazí a porušovaní ľudských práv. V júni 2013 svedčil pred výborom amerického senátu pre zahraničné vzťahy a vyzýval jeho členov, aby rozšírili takzvaný Magnitského zákon (Príliš živý biznismen a príliš mŕtvy audítor, prvá časť.)
Dvadsiateho siedmeho februára 2015 mal v pláne vydať ďalší report, pod názvom "Putin.Vojna," v ktorom dokumentoval tajnú vojenskú účasť Ruska na Ukrajine. Večer poskytol rozhovor rozhlasovej stanici "Echo Moskvy", po čom sa šiel, spolu so svojou priateľkou Annou Durickou, navečerať a prejsť. Zamierili na juh, cez Moskvorecký most, asi 150 metrov od Kremľa. Zozadu k nim pristúpil neznámy muž, ktorý do Nemcova vypálil niekoľko guliek a z miesta činu ušiel v aute, ktoré riadil jeho komplic. Durická nebola ani škrabnutá. Nemcov zomrel na mieste.
Mohol byť zavraždený mnohými, menej drzými spôsobmi, než je streľba v bezprostrednej blízkosti najstráženejšieho objektu v Rusku - moskovského Kremľa. Tento čin mal jasný dôvod, ktorým bolo zastrašenie demokratickej opozície. Rozšíril obavy a hrôzu. Nemcovovi spojenci sa však nedali odradiť.
FSB okamžite po vražde urobila raziu v jeho byte a zhabala osobný počítač spolu so všetkými poznámkami k pripravovanému článku o ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. Jeho kolegovia však mali kópie všetkých poznámok pre článok, ktorý nakoniec aj vyšiel. (Wayback Machine (archive.org)
Jedným z najbližších Nemcovových spolupracovníkov a lídrom politickej Strany Slobody Ľudí (PARNAS) bol Vladimír Kara-Murza, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri snahe pokračovať v tom, o čo sa Nemcov snažil - odhalenie skutočností o Putinovom režime. Po tom, čo absolvoval Cambridge University, stal sa žurnalistom, spisovateľom a filmárom, súčasne sa aktívne zapájal do politického života. Ako dvadsaťročný v roku 2001vstúpil do "Únie pravých síl". Bol koordinátorom organizácie "Otvorené Rusko", demokratickej iniciatívy založenej a financovanej Michailom Chodorkovským aj pravidelným prispievateľom do časopisu "World Affairs." V júli 2012 svedčil o navrhovanom Magnitského zákone pred Komisiou amerického Kongresu pre ľudské práva. Koncom apríla 2015 opäť vypovedal v Kongrese o plánovitom vytváraní nenávisti, netolerancie a násilia zameraného proti Nemcovovi. O necelý mesiac, 26. mája 2015 z neznámych dôvodov skolaboval vo svojej kancelárii v Moskve. Odviezli ho do nemocnice, kde bol vyše týždňa v kóme. Bol príliš chorý na to, aby ho odviezli do zahraničia tak, ako to požadovala jeho manželka. Lekári mu dávali 5% šancu na prežitie. Akoby zázrakom prežil no ešte niekoľko mesiacov sa nemohol vrátiť do práce. Lekári pri jeho prepustení prišli k záveru, že sa jednalo o otravu neznámou látkou. Vo svojej činnosti potom pokračoval aj naďalej.
Začiatkom januára 2017 napísal list americkému senátnemu výboru pre zahraničné vzťahy, v ktorom varoval pred schválením kandidatúry bývalého šéfa firmy ExonMobil Rexa Tillersona na pozíciu ministra zahraničných vecí USA. Bol totiž príliš dobrým priateľom členov kremeľskej putinovskej elity, najmä šéfa firmy Rosnefť Igora Sečina. Okrem iného prehlásil, že protiruské sankcie sú neefektívne a mali by sa zrušiť. Kremeľ z toho listu v žiadnom prípade nemohol byť šťastný. O necelý mesiac, 2. februára 2017 bol Kara-Murza opäť hospitalizovaný v Moskve kvôli otrave. Jeho symptómy boli totožné s tými pri predošlej otrave, preto musel byť takmer na týždeň uvedený do medicínsky vyvolanej kómy. Od apríla 2022, po tom čo verejne vystúpil proti vojne na Ukrajine, bol presne v štýle stalinských procesov obviňovaný z ďalších a ďalších prečinov, za ktoré prokurátor žiadal čoraz vyššie tresty väzenia. V októbri 2022 mu Parlamentné zhromaždenie Európy udelilo cenu Václava Havla za jeho boj za ľudské práva. 17. apríla 2023 bol odsúdený na 25 rokov väzenia.
Vo februári 2011 sa populárny mladý opozičný líder Alexej Navaľný zúčastnil rozhlasovej debaty s neznámym poslancom ruského parlamentu za stranu Jednotné Rusko Jevgenijov Fjodorovom. Navaľný bol už vtedy online hrdinom, najpopulárnejším whistle blowerom odhaľujúcim korupciu a súčasne jedinou široko známou tvárou opozície. Úrady sa snažili ignorovať ho, aby mu nezvyšovali popularitu, no vďaka jeho nemilosrdnému blogu to bolo nemožné. Táto diskusia sa vryla do pamäti poslucháčov a neskôr aj širokej verejnosti, pretože práve tu Navaľný označil stranu Jednotné Rusko ako "stranu podvodníkov a zlodejov." Tento slogan sa stal nosným pilierom celej predvolebnej kampane do Štátnej Dumy v roku 2011. V tej dobe bol zďaleka najpopulárnejším politikom ruskej opozície, predčil dokonca aj Nemcova a šachového veľmajstra Garri Kasparova. Všetky prieskumy verejnej mienky ukazovali, že verejnosť necíti so skutočnými oponentmi režimu - stále je priťahovaná ľuďmi, ktorí sú pri moci. Navaľného postavenie bolo od základu iné. Bol zďaleka najpopulárnejším opozičným politikom od čias, keď sa Boris Jeľcin postavil v Moskve na tank a predniesol svoj slávny prejav.
Po zmanipulovaných parlamentných voľbách v decembri 2011 sa konali na ruské pomery obrovské protestné demonštrácie, na ktorých Navaľný označil Putina za zlodeja a vyzýval ľudí na pochod k sídlu ústrednej volebnej komisie. Protesty však mali krátke trvanie a pomaly utíchali, až zanikli, čiastočne kvôli nejednotnosti opozície, čiastočne kvôli represiám, ktoré proti protestujúcim použili mocenské orgány. Na jeseň v roku 2012 sa zatýkania, súdne procesy a tresty väzenia stávali čoraz viac autoritárskymi. V tom roku boli proti Navaľnému zahájené tri trestné stíhania. Ďalší priebeh udalostí miestami pripomínal grotesku bratov Marxovcov. Navaľný bol obžalovaný, vyšetrovaný, súd ho odsúdil s úplne presným rozsudkom tak, ako žiadal prokurátor, iba na kratšiu dobu. Štátny prokurátor sa odvolal, vec mal rozhodnúť najvyšší súd, potom sa to zase vrátilo na oblastný súd, ten ho odsúdil podmienečne na päť rokov. V inom konaní bol pre nedostatok relevantných dôkazov oslobodený, proti čomu protestoval generálny prokurátor a vynadal sudcovi do neschopných babrákov. Konanie sa obnovilo, pokračovalo, ťahalo sa. Medzitým sa Navaľný pokúšal zaregistrovať novú politickú stranu vytvorenú na základe e-demokracie. Bol odmietnutý, žiadal znova, bol odmietnutý. Zamietnutá bola aj jeho kandidatúra na post v moskovskej mestskej rade v ďalších voľbách. Nedal pokoja a nedal.
Počas letu z Tomska do Moskvy 20. augusta 2020 mu náhle prišlo drasticky zle, lietadlo núdzovo pristálo v meste Omsk, kde bol sanitkou z letiska prevezený do mestskej nemocnice. Strávil tam dva a pol týždňa v kóme. Z Nemecka priletelo špeciálne upravené lietadlo na prevoz ťažko chorých pacientov, ktoré ho malo previezť na liečbu v nemocnici Charité v Berlíne. Po vyliečení sa 17.januára 2021 vrátil z Nemecka do Ruska. Lietadlo malo pristáť na letisku Šeremetievo v Moskve, kde ho čakali zástupy priaznivcov a novinárov, bolo však odklonené na letisko Vnukovo, kde bol hneď na pasovej kontrole zatknutý. Počas nasledujúcich niekoľkých mesiacov bol odsúdený na ďalšie a ďalšie dlhoročné tresty väzenia v trestaneckej kolónii. Aj napriek protestom stoviek ruských lekárov, svetových celebrít, mu je aj naďalej odopierané adekvátne lekárske ošetrenie, nehovoriac o tom, že sú mu upierané aj iné práva, ktoré mu ako väzňovi náležia. Samotný Navaľný povedal, že očakával rozsudok v štýle stalinských súdnych procesov a naďalej vyzýva svojich priaznivcov, aby bojovali proti korupcii. V súčasnosti takmer nikto nevie, kde sa nachádza, či ho pred budúcoročnými voľbami prevážajú z jednej väzenskej kolónie do druhej aby mu znemožnili akúkoľvek vonkajšiu komunikáciu, alebo už, vzhľadom k podlomenému zdraviu, nie je nažive a taja to, aby nevyvolali protesty a Putinovo samozvolenie na ďalšie obdobie prebehlo bez akéhokoľvek incidentu.
Neskoršie vyšetrovanie zistilo, že bol otrávený jedom zo skupiny Novičok, ktorý mu bol daný do spodného prádla v hoteli v Tomsku. 21.12. 2020 Navaľný zverejnil video, v ktorom sa vydáva za príslušníka FSB a telefonuje s človekom, ktorého niektoré investigatívne médiá identifikovali ako odborníka na chemické zbrane Konstantina Kudrjanceva. Potvrdil mu, že jed bol umiestnený na oblečenie, hlavne na spodné prádlo, a že by bol zomrel, keby lietadlo nebolo núdzovo pristálo v Omsku. What Happened To Konstantin Kudryavtsev, Is He Still Alive? Navalny Documentary Wiki (showbizcast.com)
V januári 2021 Bellingcat, The Insider a Der Spiegel spojili oddiel FSB, ktorého členovia tri roky Navaľného sledovali, s inými úmrtiami, vrátane aktivistov Timura Kuaševa, Ruslana Magomedragimova a politika Nikitu Isajeva.
Tí istí ľudia dlhší čas pred otravou sledovali Vladimíra Kara-Murzu.
Pokračovanie Rusi - tretia najväčšia diaspóra na svete v Putinovych plánoch, 1. časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroje informácií: Mikhail Zygar - All the Kremlin´s Men.
Mikhail Khodorkovsky - The Russian Conundrum
NEMTSOV. A film by Vladimir V. Kara-Murza. [English subtitles] - YouTube
The Putin Files: Vladimir Kara-Murza - YouTube
FSB Team of Chemical Weapon Experts Implicated in Alexey Navalny Novichok Poisoning - bellingcat
