Okolo deviatej hodiny ráno bolo na školskom dvore viac než 1.000 ľudí. Vo chvíli, keď sa mala začať ceremónia, na školský dvor vtrhli desiatky teroristov oblečených v maskáčoch, strieľajúc do vzduchu zo samopalov. Učiteľov, deti aj rodičov nahnali najprv do budovy školy, potom do telocvične. Teroristi zavesili bomby napakované guličkami z ložísk a úlomkami skla na drôty natiahnuté po celej telocvični, vytrhli dosky z podlahy a pod ne dali ďalšie nálože. Tie najsilnejšie bomby dali na stoličky uprostred rukojemníkov.
Teroristi, ktorí boli takmer všetci Čečenci alebo Inguši, boli vedení Ruslanom Chuchbarovom, ktorý bol známy aj pod prezývkou plukovník, jeho zástupcom bol Vladimír Chodov, napoly Ukrajinec a napoly Oset. Obaja mali za sebou viacero zločinov. Po tom, čo sa v škole usídlili, vyslali von jednu z rukojemníčok, Larisu Mamitovovú s listom, v ktorom požadovali, aby do školy prišli štyri osoby: Alexander Dzasochov, prezident Severného Osetska; ingušský prezident Zjazikov; Putinov poradca pre Severný Kaukaz Aslambek Aslachanov a Leonid Rošal, pediater, o ktorom verili, že počas útoku na Divadlo na Dubrovke spolupracoval s FSB. Priniesla tiež telefónne číslo pre priame spojenie úradov a teroristov. Ďalší človek bol vyslaný von s videozáznamom situácie vnútri školy s ďalším papierom, na ktorom bola požiadavka na ukončenie vojny v Čečensku a na prepustenie 27 rebelov zajatých v Júni v Ingušsku.
Aj napriek obdržaným správam od teroristov, oficiálne úrady nepreukázali žiadny záujem o vyjednávanie. Štátna televízia uviedla, že teroristi neoznámili žiadne požiadavky a aj napriek tomu, že Mamitovová presviedčala úrady o tom, že v škole je zajatých viac, než tisíc ľudí, štátna televízia oznámila, že je ich 120. Tieto klamstvá teroristov rozzúrili. Zo skupiny v telocvični oddelili mladších mužov a odviedli ich do menšej miestnosti, kde ich prinútili posadať okolo stien s rukami za hlavou. Mužskí teroristi potom z miestnosti odišli, ženy odpálili svoje samovraždené opasky a spôsobili obrovský výbuch, ktorý zabil väčšinu mužov v miestnosti. Tí, ktorí zázrakom prežili, boli prinútení vyniesť mŕtvych a ranených do priestoru nad stropom, kde ranení boli dobití na smrť. Mŕtvi boli potom vyhodení oknom na dvor. Podľa neskoršieho vyšetrovania severoosetskej parlamentnej komisie bola vražda mladých mužov spomedzi rukojemníkov priamou reakciou na odmietnutie vlády uznať požiadavky teroristov.
O 11.30 dorazil Dzasochov a zorganizoval krízový výbor, v ktorom bol aj Teimuraz Mamsurov, šéf severoosetského parlamentu. Čoskoro však boli prinútení predať vedenie akýchkoľvek aktivít Vasilijovi Andrejevovi, hlave severoosetskej FSB. Z Moskvy prileteli dvaja zástupcovia riaditeľa FSB - Vladimír Proničev a Vladimír Anisimov a zriadili paralelné operačné vedenie, ktoré malo len minimálny kontakt s krízovým výborom. Od tohto momentu boli všetky reálne rozhodnutia robené v rámci FSB.
Dzasochov prehlásil, že je ochotný vstúpiť do školy, ale z operačného vedenia mu oznámili, že ak sa o to pokúsi, bude zastavený. Číslo na mobilný telefón teroristov, ktoré Mamitovová priniesla úradom kvôli vyjednávaniu bolo "záhadne" zablokované a videokazeta, ktorú priniesol druhý rukojemník, bola prehlásená za prázdnu (o niekoľko dní video z nej uverejnila televízia NTV). Keď teroristi zistili, že mobilné číslo nefunguje, poslali Mamitovovú von zo školy ešte raz s novým číslom. V tom momente vyslaný vyjednávač FSB ponúkol teroristom voľný odchod aj s výkupným, čo pre nich bolo irelevantné.
Medzičasom bola FSB veľmi pravdepodobne zodpovedná za eliminovanie ďalšieho možného vyjednávača - Anny Politkovskej. Keď sa dozvedela, čo sa deje v Beslane, nasadla do lietadla, ktoré ju malo zaviezť do Rostova, odkiaľ sa mala ďalej presunúť autom. Čečenci ju rešpektovali kvôli vyváženému spravodajstvu z vojny. Aj v prípade Divadla na Dubrovke mala viac úspechov, než iní vyjednávači. Po nastúpení do lietadla smer Rostov si dala dúšok času a upadla do bezvedomia. Keď lietadlo pristálo, okamžite ju odviezli do nemocnice na oddelenie intenzívnej starostlivosti. Neskôr jej povedali, že bola otrávená.
Na druhý deň štátna televízia oznámila, že má k dispozícii presný počet rukojemníkov v škole - 354. Skutočné číslo bolo 1.128. Ich situácia sa zatiaľ rapídne zhoršovala. Boli natlačení v telocvični, kde sa takmer nemohli ani pohnúť. Vďaka teplému dňu bola horúčava neznesiteľná, takmer sa nedalo dýchať. Mnohí z rukojemníkov, ktorým teroristi zakázali piť, boli dehydrovaní a striedavo upadali do bezvedomia. Teroristi im priniesli vedrá, do ktorých mali vykonávať telesnú potrebu, takže sa telocvičňou čoskoro šíril neprekonateľný zápach. Niektorí z rukojemníkov zničení smädom, začali piť vlastný moč. Napriek tomu všetkému úrady odmietali komunikovať s teroristami. Namiesto toho boli do Beslanu z Vladikavkazu privezené tanky a obrnené transportéry.
Druhého septembra ruskí zástupcovia poskytli viacero interview, v ktorých tvrdili, že nemajú v úmysle zaútočiť na školu. O druhej popoludní vo svojom prvom vyjadrení k útoku, Putin prehlásil, že hlavnou úlohou je zachrániť rukojemníkov, a že tomuto cieľu sa podriadi všetko ostatné.
Zatiaľ ruské špeciálne oddiely tajne trénovali útok na školu v podobnej budove v susednej dedine. Pohľad jej obyvateľov na ozbrojencov obsadzujúcich ich školu v nich vyvolal paniku. Keď šla miestna polícia zistiť, čo sa deje, našli tam príslušníkov špeciálnych jednotiek. Samozrejme, správa o tom sa rozšírila aj do Beslanu. Príbuzných rukojemníkov to presvedčilo o tom, že aj napriek verejným vyhláseniam majú ruské orgány rozhodne v úmysle na školu zaútočiť. Zhromaždili sa pred školskou budovou a vytvorili ľudskú reťaz, aby útoku zabránili. Boli vyzývaní, aby miesto opustili, no väčšina z nich odmietla.
Čečenský vodca Aslan Maschadov, ktorý sa skrýval v horách verejne vyzval teroristov na prepustenie detí. Vyslovil ochotu vyjsť z úkrytu, a ak mu zabezpečia voľný priechod a návrat, rokovať s teroristami. Keď sa o tom Dzasochov dozvedel, odišiel do neďalekého kultúrneho domu, kde čakali mnohí z príbuzných. Po tom, čo im oznámil, že sa osobne rozprával z Maschadovom aj ostávajúci ľudia opustili svoje postavenie pred vchodom do školy. Oznámil im, že sa podnikajú kroky na zaistenie Maschadovovho bezpečného príchodu do Beslanu, a že existuje nádej na skoré vyriešenie situácie.
O niekoľko minút začali ruské jednotky Specnaz útok na školu.
Pokračovanie Ako to Voloďa pokašľal - 2. Škola v Beslane, 2. časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: David Satter - The Less You Know, the Better You Sleep.
Maša Gessen - The Man Without a Face.
Catherine Belton - Putin's People.
Alex Goldfarb, Marina Litvinenko - Death of a Dissident.
