V tichu a trpezlivo tam osemnásť mužov stredného veku, oblečených v tmavých oblekoch, čakalo na svojho hostiteľa. Nikto z nich nebol na čakanie zvyknutý. Ich priania a rozkazy boli zvyčajne splnené rýchlosťou blesku. Označiť ich ako vplyvných biznismenov alebo dokonca ako miliardárov, by bolo smiešnym podhodnotením. Reprezentovali totiž najväčšie a najrýchlejšie nahromadenie bohatstva v moderných dejinách. Ruské médiá ich označovali ako oligarchov, čo malo zvyčajne nádych opovrhnutia. Boli spoločenskou triedou samou osebe, vysoko nad všetkými ostatnými. Naakumulovali šialené bohatstvo, ktoré používali na, to aby sa usadili a preplietali s vládnucimi mechanizmami vlády, ekonomiky a kultúry.
Keď do miestnosti konečne vstúpil prezident Putin, všetci stíchli a otočili sa jeho smerom. Hneď prešiel k veci:
"Niektorí z vás ma podporovali. Niektorí nie. Na ničom z toho však teraz nezáleží. Postarali ste sa o seba veľmi dobre. Vybudovali ste obrovské bohatstvá." Po dramatickej pauze pokračoval: "Môžete si nechať čo máte. Biznis je dôležitý. Priemysel je dôležitý. Odteraz však ste jednoducho iba biznismeni - a iba biznismeni."
Všetci si vydýchli, keď do miestnosti vstúpila skupina čašníkov s podnosmi naloženými pozlátenými čajovými súpravami. Všetko na stretnutí bolo prekalkulované na dosiahnutie maximálneho efektu a istoty, že pozvaní hostia správu pochopili.
V tej istej chate, iba o niekoľko dverí ďalej boli miestnosti, kde ku koncu svojho života pracoval a kde aj zomrel. J.V. Stalin.
Oligarchovia boli varovaní. Nechajte si svoje miliardy, ale nestojte mi v ceste.
V nasledujúcich rokoch iba niekoľko z nich nebralo túto výstrahu vážne.
Jedným z mála bol človek, ktorý sa najviac zaslúžil o to, že sa Putin stal prezidentom a ktorý medzi prvými pochopil, aké monštrum stvoril. Pravda, svoju úlohu pri tom zohrala jeho značná miera sebavedomia a arogancie.
Boris Abramovič Berezovskij.
Narodil sa v roku 1946. V roku 1983 absolvoval štúdium aplikovanej matematiky. V období od 1969 do 1987 pracoval na rôznych výskumných pozíciách v Akadémii vied ZSSR. Publikoval 16 kníh a odborných článkov. V roku 1989 sa chopil príležitostí, ktoré ponúkala Gorbačovova perestrojka a spolu s Badri Patarkacišvilim, gruzínskym manažérom v oblasti zásobovania náhradnými dielmi pre autá VAZ a s niekoľkými manažérmi z tejto automobilky založili firmu LogoVAZ. Cieľom boli servisné služby a predaj týchto áut. Využili lacný úver, nákup áut s tak dlhou splátkou faktúr, že hyperinflácia z nej značnú časť zobrala, čím získali miliardy dolárov. To bol začiatok. Aby udržal toto podnikanie v obrátkach, v polovici deväťdesiatych rokov začal s bankovníctvom, získal časť veľkej naftovej spoločnosti a podiel v ruskej verejnej televízii (ORT - Kanál 1), čo mu umožnilo prístup do 98% ruských domácností. Získané bohatstvo a moc mu zachutili. Možno až príliš.
Opäť sa musím vrátiť v čase o niečo dozadu.
Niekoľko rokov po tom, čo začal s podnikaním potreboval Berezovskij pomoc s otvorením predajného autosalónu LogoVAZ v Petrohrade a primátor mesta Anatolij Sobčak ho odkázal na svojho zástupcu, bývalého dôstojníka KGB Vladimíra Putina. Budúceho oligarchu okamžite zaujala efektívnosť jeho konania. Keď neskôr Sobčak prehral voľby, Putin odmietol pracovať pre jeho nástupcu a zostal lojálnym svojmu mentorovi. To znamenalo pre Berezovského viac, než akákoľvek efektívnosť na svete. Keď chcete niekoho dostať na miesto, kde má veľkú moc, chcete niekoho kto je lojálny v tom najlepšom zmysle slova - chcete dokonalé koliesko do svojho súkolia. Berezovskij pevne veril, že Putin je tým správnym kolieskom; muž s mocou, ktorého možno ovládať, ktorý vie aké je dôležité príliš nečeriť hladinu vody. To boli vlastnosti, ktoré hľadal Jeľcin keď chcel niekoho vymenovať na významnú pozíciu. Lojalita, efektivita a sila.
Berezovského vstup medzi ruskú politickú a mocenskú elitu bol výsledkom dokonale naplánovanej stratégie a politických tančekov. Svoju úlohu tu zohrali takmer každodenné návštevy v Prezidentskom Klube, čo bolo športovo rekreačné stredisko vybudované Jeľcinom. Ako to už býva, tam sa rozhodovalo počas tenisových zápasov a v parných kúpeľoch o mnohých strategických záležitostiach krajiny. Berezovskij bol jediným biznismenom, ktorý bol členom klubu. Stal sa ním tesne po tom, čo mu pod autom vybuchla silná nálož, ktorá zabila jeho osobného strážcu a šoféra a jeho samého zranila. Konkurenčný boj v Rusku bol vtedy v podstate surovým bojom medzi rôznymi skupinami spojenými s rôznymi mafiánskymu gangami. Jeho najčastejším spoločníkom v Klube bol Alexander Koržakov, bývalý člen KGB a šéf Jeľcinovej ochranky.
Druhým, ešte viac ústredným človekom v Berezovského stratégii sa stal mladý novinár Valentín Jumašev. Pracoval pre liberálne noviny financované firmou LogoVAz hlavne ako miesto pre reklamu na autá. Po tom, čo mu Jeľcin poskytol rozhovor pre článok v novinách, bol najatý aby napísal oficiálny knižný životopis prezidenta. Keď hľadal niekoho, kto by knihu mohol financovať, kontaktoval Berezovského, ktorý si hneď uvedomil, že by mu to mohlo pomôcť dostať sa bližšie k Jeľcinovi a do kruhov oplývajúcich politickou mocou. Možno ešte významnejším, než kniha, bolo to, že v procese písania fešák Jumašev nadviazal dôverný vzťah s Jeľcinovou dcérou Tatianou. Neskôr sa zosobášili. Berezovského to okamžite vystrelilo do úzkeho okruhu "Rodiny".
Keď to potom bolo potrebné, práve on navrhol ako budúceho nástupcu prezidenta "lojálneho a efektívneho" Vladimíra Putina. Kde bolo, tam bolelo. Bylina o tom, ako sa Voloďa k moci dostal. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
V decembri 1994 počas plavby na luxusnej jachte pri ostrove Antigua v Karibiku, na ktorej sa zúčastnila kôpka ruských miliardárov sa nejednalo o oddych, ale o biznis, špecificky o dohodnutie takých vzájomných vzťahov, ktoré by im pomohli získať ešte viac bohatstva a moci.
Výlet zorganizoval jeden z najbohatších Rusov, bankový magnát Pjotr Aven, držiteľ PhD z ekonomiky. Berezovskij sa tu zoznámil s mladým podnikateľom z Moskvy, s Romanom Abramovičom. Poskytol mu to, čo sa v Rusku nazývalo "kryša", teda strecha alebo krytie od niekoho bohatšieho a mocnejšieho, ktoré by odradilo akýchkoľvek nekalých konkurentov. Nebolo to, samozrejme, zadarmo. Abramovič za to pomerne dlhú dobu financoval Berezovského nákladný luxusný život, no neskôr sa stal jeho príslovečnou nemezis.
Ale to je príbeh, ktorý ešte musí chvíľu počkať.
Pokračovanie Ako Voloďa oligarchov skrotil, kapitola druhá. Druhá časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Masha Gessen - The Man Without a Face.
Ben Mezrich - Once Upon a Time in Russia.
