Ak v Jeľcinovej ére skorumpovaní biznismeni a gangstri sprivatizovali štát, za Putina sa biznismeni stali nevoľníkmi štátu. Množstvo byrokratov stúplo takmer o dve tretiny a táto armáda pracovala vo svoj vlastný prospech. V roku 1994 "Analytické centrum pre sociálnu a ekonomickú politiku prezidentskej administratívy" uviedlo, že 70 až 90% ruských podnikov a bánk vo veľkých mestách bolo nútených platiť 10 až 20% zo svojich príjmov ako "výpalné" kriminálnym gangom. Jedinou vecou, ktorá sa za Putina zmenila bola identita tých, ku ktorým tento príspevok putoval. Teraz to šlo vládnym úradníkom.
Daňová štruktúra v Rusku bola (a asi stále je) taká, že ak by firma platila všetky svoje dane, bola by nezisková. Podniky preto takmer nikdy nezverejňujú svoje skutočné príjmy, čo je verejne známy fakt, ktorý sa kryje pomocou úplatkov. Podnikatelia tiež platia úplatky, aby dostali svoj tovar cez colnicu, aby získali rôzne povolenia, aby sa vyhli pokutám po kontrolách, aby mali pokoj. Do tohto systému je zapojený takmer každý, čo tiež znamená, že takmer každý občan môže čeliť obžalobe zo spáchania trestného činu. Najlepší spôsob ako sa takému osudu vyhnúť, je preukazovať lojalitu úradom. Tesne po roku 2000 tento systém ohrozil jediný vážnejší problém - Michail Chodorkovskij, vtedy najbohatší občan Ruska. Podrobnejšie sa mu povenujem v jednom z ďalších príspevkov. Neskôr sa už nenašiel žiadny oligarcha, ktorý by sa pokúsil vystúpiť proti Kremľu alebo financovať opozíciu. Oligarchovia sa, naopak, vo svojich verejných prehláseniach, súkromnými darmi a bohatými príspevkami na akcie usporadúvané Kremľom snažili prejaviť úplnú oddanosť.
Viac či menej mocní funkcionári a úradníci v regiónoch nasledovali príklad centrály. Po celej krajine začali konfiškovať majetok na spôsob nájazdov. Majiteľ konkrétneho majetku bol zvyčajne obžalovaný z trestného činu vyšetrovateľmi, podplatenými jeho konkurentmi, ktorými často boli štátni úradníci, ich príbuzní alebo priatelia. Majiteľ bol potom vzatý do vyšetrovacej väzby, kde mu po pár dňoch bola daná ponuka na odkúpenie jeho majetku hlboko pod trhovú cenu. Ak neustúpil, tak nájazdníkmi podplatený sudca mohol vydať príkaz na zhabanie majetku. Náklady na tieto operácie boli zverejnené na ruskom internete. Patrilo sem 50.000 -200.000 dolárov za príslušné súdne rozhodnutie, 10.000 až 60.000 na podplatenie miestnej polície a 100 až 200 dolárov na osobu za prenajatie skupiny grázlov, ktorí majetok zabrali a po čase previedli na skutočného záujemcu. Na tieto a podobné špinavosti doplatili tisícky ruských podnikateľov.
Počas Putinovho režimu sa prvotnou podmienkou na úspech v akejkoľvek činnosti stali korupčné väzby na úrady. Funkcionári na všetkých stupňoch sa pekne nabalili.
Zatiaľ, čo malé a stredné súkromné firmy krvácali financie do vreciek štátnych úradníkov, tí vysoko postavení funkcionári sa rozprávkovo obohatili kradnutím zo štátneho po tom, čo boli vymenovaní do správnych rád štátom riadených korporácií. Dimitrij Medvedev, ešte než sa stal prezidentom, v čase keď bol prvým námestníkom predsedu vlády, bol vymenovaný do pozície hlavy firmy Gazprom. Igor Sečin, zástupca šéfa kremeľskej administratívy, sa stal riaditeľom spoločnosti Rosnefť. Igor Šuvalov, prezidentov asistent bol menovaný do správnej rady ruských železníc. V roku 2007 bola kapitalizácia Gazpromu 236 miliárd dolárov ( 2022=73 mld USD), Rosnefť 94 miliárd (2022=52 mld USD), Ruské železnice 50 miliárd (2022=?). Odhaduje sa, že ľudia z Putinovho okolia ovládali firmy, ktoré tvoria 80% celkovej kapitalizácie Ruskej burzy.
A pokiaľ ide o samotného bossa všetkých bossov? Kde bolo, tam bolelo 2, alebo ako sa Voloďa k bohatstvu dostal. Časť prvá. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Prístup k tokom hotovosti obrovských štátnych korporácií umožnil ruským funkcionárom previesť biznis a ukradnuté štátne zdroje do offshore spoločností, ktoré tajne kontrolovali. Putinov priateľ Leonid Reiman, ktorý bol ministrom komunikácií, bol arbitrážnym súdom v Zurichu v roku 2007 usvedčený, že svoje postavenie predsedu správnej rady štátom riadenej telekomunikačnej holdingovej spoločnosti zneužil na získanie majetku v hodnote šiestich miliárd dolárov. Existujú dôkazy, že samotný Putin rabuje krajinu v ešte väčšej mierke. Väčšina z najbohatších Rusov je jeho osobnými priateľmi. Gennadij Timčenko, šéf firmy Gunvor obchodujúcej s ropou má majetok odhadom 15 miliárd dolárov. Jurij Kovalčuk, riaditeľ a najväčší podielnik "Bank Rossija" vlastní aktíva vo výške okolo 1,4 miliardy dolárov. Podľa uniknutých "Panama Papers" previedol na offshore účet minimálne jednu miliardu dolárov. Niektorí analytici ho označujú ako číslo dva v dnešnom Rusku. Počas covidovej izolácie s ním strávil Putin veľa času. Obaja zdieľajú názor, že je dôležité obnoviť ruskú veľkosť. Podľa niektorých expertov Kovalčuk zohral dôležitú úlohu pri Putinovom rozhodnutí napadnúť Ukrajinu v roku 2022. Arkadij a Boris Rotenbergovci, ktorých kombinovaný majetok sa odhaduje na 5,6 miliardy dolárov, dostali kontrakty vo výške okolo 7 miliárd dolárov pre Olympijské hry v Soči.
Podľa Borisa Nemcova, bývalého prvého námestníka predsedu vlády, ktorý bol vo februári 2015 zavraždený v Moskve blízko kremeľských múrov i podľa Vladimíra Milova, bývalého zástupcu ministra energetiky, " existuje dôvod domnievať sa, že všetci títo Timčenkovci, Kovalčukovci a Rotenbergovci sú iba nominálnymi vlastníkmi obrovského majetku, a že skutočným beneficientom je samotný Putin."
Stanislav Belkovský, bývalý pisateľ prejavov Borisa Berezovského povedal v roku 2007 nemeckému časopisu "Die Welt", že Putinov utajovaný majetok dosahuje hodnotu 40 miliárd dolárov. Keď sa ho opýtali či to môže dokázať, odpovedal, že Putinove bohatstvo nie je medzi elitou neznáme.
Tento jeho odhad sa približne zhoduje s tým, ktorý vypracovali západné výzvedné služby.
Pokračovanie Ako Voloďa oligarchov skrotil, kapitola druhá. Prvá časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: David Satter - The Less You Know, the Better You Sleep.
