Vyrástol na moskovskom predmestí, v uliciach, ktoré ovládali mládežnícke gangy a drobní zločinci. Kvôli častým pouličným bitkám, ktoré sa tam odohrávali, trénoval bojové umenia. Ako dieťa, ktoré vyrástlo v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch aj on veril Strane. Komunizmus bol ich svetom; bol navždy a nikdy si nikto nemyslel, že by sa veci dali robiť aj nejak inak. Tých pár jednotlivcov, ktorí si mysleli opak, bolo úzko sledovaných a pravidelne zatýkaných. Také boli ruské deti, takí sme boli aj my: rodičia, priatelia, učitelia - všetko sa akceptovalo bez akýchkoľvek otázok.
Chodorkovský bol dobrý študent. Rozhodol sa zamerať na chémiu, a to mu vynieslo prijatie na Mendelejevov moskovský chemicko-technologický inštitút. Promoval s vyznamenaním v roku 1986. Keď mal 15 rokov, pracoval pri štúdiu ako upratovač ulíc, stolár a neskôr ako pomocník pekára v nočnej smene. Okrem toho sa stal zástupcom tajomníka pre organizačné veci na univerzitnej pobočke Komsomolu. Umožnilo mu to zapísať sa do korešpondenčného štúdia na právnickej fakulte. Pozícia v Komsomole tiež bola dôležitým bodom životopisu pre ľudí, ktorá sa snažili dostať sa vyššie na rebríčku. Prišiel tu do styku s dôležitými ľuďmi, vplyvnými v mnohých oblastiach.
Michail Gorbačov veľmi rýchlo, už dávno, pochopil, že sovietsky systém príkazovej ekonomiky, keď štát prijíma rozhodnutia a káže ľuďom čo robiť a ako pracovať, odoberá z krajiny nadšenie a energiu, ľudia nemajú motiváciu k usilovnej práci ani k inováciám. Rozhodol sa, že to takto ďalej nejde, a že jediným spôsobom ako veci postrčiť dopredu je povoliť máličko súkromného podnikania.
Spočiatku mohli sovietski občania podnikať iba ako taxikári, kaderníci, pekári alebo majitelia kaviarní. Mali dovolené vlastniť firmu a dosahovať zisk, ale aby to nevyzeralo ako kapitalizmus, firma sa musela nazývať "družstvo", byť vedená ako komunálny podnik s podielnikmi a striktne obmedzeným počtom zainteresovaných ľudí.
Keď v roku 1987 Gorbačov oznámil, že univerzity môžu zakladať výskumné a vývojové centrá a využívať svoje expertné znalosti na ponuku služieb a takto získavať príjem, Chodorkovský a jeho kolegovia využili šancu, ktorá sa takto naskytla. Založili firmu s impresívnym názvom "Centrum pre medzi odvetvový vedecký a technický pokrok", ktorá sa stala známou pod skratkou Menatep. Predávali počítače a poskytovali programátorov na servis IT systémov veľkých štátnych podnikov a vládnych ministerstiev. V Rusku to bola doba počítačovej revolúcie, všade bol nedostatok odborníkov v oblasti IT. Menatep poskytoval kvalitné služby, účtoval vysoké poplatky a dosahoval veľké zisky. Dopyt po osobných počítačoch prerazil pomyselný strop. Tie, samozrejme, neboli vyrobené v Rusku, preto sa chlapci z Menatepu dohodli s ľuďmi, ktorí cestovali služobne do zahraničia, že im z cesty prinesú osobný počítač. Potom ich od nich odkúpili, preprogramovali s ruskými klávesnicami a softvérom a predali ich so ziskom.
Koncom roka 1988 už mali nahonobený nejaký kapitál, práve keď Gorbačov vyhlásil, že po 72 rokoch zákazu súkromného kapitálu bude v Rusku povolené vytváranie súkromných bánk. Manažérka pobočky štátnej banky, kde mala firma Menatep svoj účet si raz zavolala Chodorkovského a povedala mu: "Pozrite, viem, že hľadáte pôžičku na rozšírenie firmy. Možno ste počuli, že vláda práve odsúhlasila vytváranie nezávislých bánk. Teda, ak si vytvoríte banku, mohla by som vám poskytnúť pôžičku ako oficiálnej bankovej inštitúcii..." Dala mu telefónne číslo na centrálu štátnej banky a na človeka, ktorý mu dal odporúčanie potrebné na vypracovanie bankového štatútu. Nakoniec sa iba opýtal" "Ako chcete aby sa vaša banka volala?"
V priebehu mesiaca vznikla banka KIB NTP, neskôr premenovaná na Bank Menatep, jedna z prvých súkromných bánk od roku 1917, so základným kapitálom 100.000 rubľov a odsúhlasenou úverovou linkou. V nasledujúcom období využili každú príležitosť, ktorá sa im núkala. Podľa hesla "čo nie je zakázané je dovolené."
Obsadili toľko neprebádaných území v oblasti IT služieb, že sa o nich ako o príklad úspechu novej ekonomickej politiky začali zaujímať rôzne vládne oddelenia, vrátane Sovietskeho Výboru pre Vedu a Technológiu.
Počas toho ako pracovali v Moskve sa o nich však začala zaujímať aj mafia. Chodorkovského pozvali bossovia kriminálneho gangu Izmajlovo na priateľský rozhovor a ponúkli mu "ochranu". Po zdvorilej konverzácii sa dohodli, že ostanú v kontakte. Hneď po návrate do firmy Chodorkovský napísal na miestne oddelenie KGB, kde mali dobré styky. V tej dobe práve KGB malo vedúcu úlohu v boji proti organizovanému zločinu. Jedným z dôvodov prečo sa KGB firme Menatep svojim spôsobom venovala bola skutočnosť, že mali mnoho klientov z oblasti obranného priemyslu. Odvtedy už od gangstrov nepočuli. O veľa rokov neskôr sa Chodorkovský dozvedel, že náčelník oddelenia pre boj s organizovaným zločinom na príslušnej pobočke KGB mal diskrétny rozhovor s bossmi mafie, ktorým povedal, že zmluvy Menatepu s vládnymi inštitúciami činia firmu nedotknuteľnou.
Chodorkovský si pre istotu najal ochranku.
Takto približne to fungovalo na divokom východe.
Pokračovanie Ako Voloďa oligarchov skrotil, kapitola tretia, časť druhá. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Mikhail Khodorkovsky - Russian Conundrum.
