Bolo to v štátom riadenej aukcii, o akých som písal už pred časom. Najväčšia rozkrádačka v dejinách. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk).
Jukos bol významným producentom ropy, bol však riadený nezainteresovanými štátnymi byrokratmi tak dlho, až sa stal neziskovým. V roku 1996 Chodorkovský a jeho spoločníci zaplatili 309 miliónov dolárov za 78%-ný balík akcií holdingovej spoločnosti bez ohľadu na to, že kontrolovala iba malú časť akcií samotnej ropnej ťažby a iných aktív, pričom jej dlh presahoval 3,5 miliardy dolárov. Pod ich vedením sa Jukos stal najväčším producentom ropy v Rusku, prinášajúcim 20 percent celoštátnej ťažby. V roku 2003 jeho hodnota na moskovskej burze dosiahla trhovú kapitalizáciu 30 miliárd dolárov.
Nebolo to však ľahké. V roku 1996 bol ruský naftársky sektor, podobne ako celá ekonomika, v značnom chaose. Najväčšie firmy odvetvia sa potápali, neplatili mzdy zamestnancom ani dane štátu, hrozil im bankrot. Jukos dlhoval štátnej kase dve miliardy dolárov na daniach, dlh na mzdách a platbách dodávateľom špirálovito rástol. Produkcia sa prepadla zo 45 na 35 miliónov ton ročne, výrobná, spracovateľská a prepravná štruktúra skolabovala.
V roku 1996 Jukos dlhoval zamestnancom výplaty za posledných šesť mesiacov, úroveň rozkrádania a korupcie medzi obyčajnými pracovníkmi, ale aj na úrovni manažmentu dosiahla obrovských rozmerov. Firma dosahovala masívnu operatívnu stratu a fungovala iba v deviatich regiónoch Ruska. Keď Chodorkovský o sedem rokov neskôr odišiel (mal by som napísať "keď bol odídený") z Jukosu, priemerná mzda dosahovala 1.000 dolárov mesačne, bez omeškania platieb, produkcia sa zdvojnásobila a firma do štátneho rozpočtu odvádzala dane vo výške 3,5 až 4 miliardy dolárov ročne, a to pri cene 20 dolárov za barel.
Medzitým nezaháľali ani siloviki. Rozbehli operáciu "Energia", ktorej základnou súčasťou bolo zbieranie (a vytváranie) kompromitujúcich materiálov o hlavách všetkých energetických spoločností.
Pôvodným cieľom pravdepodobne nebol Jukos, ale Alfa Group, no Putin neodsúhlasil útok na túto firmu, pretože hlavou Alfa Group bol Pjotr Aven, ktorému bol zaviazaný za to, že ho priviedol do kruhov kremeľskej elity a predstavil ho aj Borisovi Berezovskému. Okrem toho Alfa Group s Putinovým požehnaním pripravovala zlúčenie jednej z jej dcérskych spoločnbostí - TNK a britskou firmou BP. Putin zrejme nechcel ohroziť buď prebiehajúce jednania o zlúčení alebo politické priateľstvo s Tonym Blairom. Alebo aj oboje. Tak sa siloviki zamerali na Jukos.
Prvé náznaky napätia medzi Kremľom a Jukosom sa objavili na jar 2003, no Chodorkovský to nebral vážne predpokladajúc, že sa jedná len o bežnú mocensko-politickú taktiku. Nezmenilo to ani zatknutie manažéra bezpečnostného oddelenia Jukosu Alexeja Pičugina. Poslednou časťou do skladačky, po ktorej mu došlo, že sa začal otvorený útok na jeho firmu, bolo zatknutie Platona Lebedeva, jeho partnera a viceprezidenta Jukosu. Toho zobrali do väzenskej cely priamo z nemocničnej postele. Bol to jasný signál pre Chodorkovského, že má zdvihnúť kotvy a nasledovať Berezovského za hranice. Nikam však neodišiel. Miesto toho sa vydal na cestu po Rusku. V októbri 2003 ho zatkli na letisku v Novosibírsku.
Prípad Jukosu sa stal zemetrasením, ktoré úplne zmenilo rovnováhu sily v ruskej politike. Takzvaná "Rodina", známa z Jeľcinovej éry, úplne zmizla zo scény. Posledná osoba, ktorá mala blízko k Putinovi aj k Rodine, Roman Abramovič, pochopil. Jeho plán na zlúčenie firmy Sibnefť a Jukosu bol odmietnutý, čo nikdy verejne neoľutoval. O dva roky neskôr predal Sibnefť Gazpromu za jeden a pol násobok odhadovanej trhovej ceny. Ešte predtým predal svoje zvyšné ruské aktíva: podiel v Aeroflote, Rusal, Irkutskenergo, Krasnojarskej vodnej elektrárni a RusPromAvto. A kúpil futbalový klub Chelsea Londýn. A malú jachtičku Putinovi k narodkám... A má pokoj.
Súd s Chodorkovským sa začal v polovici roka 2003 a ťahal sa desať mesiacov. Ešte aj zástupcovia tlače, zvyknutí písať o jedných z najcynickejších politikov planéty, boli šokovaní z používania jazyka hodného Stalinovej éry v priebehu procesu: súdy sú tu na to, aby presadzovali to, čo chce hlava štátu a udeľovali tresty aké si tá hlava predstavuje pre tých, ktorých uzná za vhodné potrestať.
Svedčenie v prospech obhajoby sa považovalo za vysoko rizikové, preto bolo povolaných iba niekoľko dostatočne odvážnych svedkov. Desať spoločníkov Jukosu, vrátane dvoch právnikov (obe ženy) už bolo zatknutých a deväť ďalších sa tomu vyhlo iba útekom do zahraničia. Netrvalo dlho a počet zatknutých bol niekoľko desiatok a stovky boli na úteku.
Chodorkovský a Lebedev boli odsúdení každý na deväť rokov v trestaneckej kolónii. Odvolací súd im o tri mesiace trest znížil o jeden rok.
V roku 2009, pri hrozbe prepustenia na slobodu a v záujme udržania Chodorkovského aj naďalej pod zámkom, sa na Putinov príkaz konal ďalší súd. Boli vznesené ďalšie obvinenia. Každý vedel, že je to vyložene politický súd. Putin ho ozaj osobne nenávidel. Súdne pojednávanie sa naťahovalo 16 mesiacov. Nakoniec sudca Viktor Danilkin vyhlásil povinný rozsudok - vinný a odsúdil ho na 14 rokov v trestaneckej kolónii s tým, že sa mu započítala doteraz odsedená doba. Mal byť vo väzení až do roku 2016.
Nakoniec mu Putin "veľkoryso" udelil milosť (vraj preto, že Chodorkovského matka bola vážne chorá) a 20.12. 2013 bol prepustený na slobodu.
Okamžite vycestoval z Ruska.
V zahraničí je naďalej aktívny v boji za demokratizáciu Ruska.
Pokračovanie Ako Voloďa oligarchov skrotil, kapitola štvrtá. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Mikhail Khodorkovsky - The Russia Conundrum.
Masha Gessen - The Man Without a Face.
Catherine Belton - Putin´s People.
Luke Harding - Mafia State.
