...korporátnou investigatívnou firmou Kroll Associates. Poverili ju, aby vypátrala a pomohla vrátiť financie ilegálne držané v zahraničí alebo vyvezené novo zrušenou Komunistickou stranou a sovietskymi vládnymi agentúrami, vrátane KGB. Firma Kroll, ktorá pomáhala hľadať aj fondy ukradnuté Marcosovým režimom na Filipínach a Saddámovým režimom počas invázie do Kuvajtu, našla tisícky, väčšinou off-shore, bankových účtov, nemovitostí a spoločností, ktoré boli založené, aby preprali a zastrešili tieto fondy, aj to, čo kedysi bolo zlatými rezervami ZSSR. Odhadom sa jednalo o 50 miliárd dolárov.
Ako odpoveď na tieto zistenia a na vlastné vyšetrovanie, Jeľcinova vláda schválila zákon, ktorý jej dával právo skonfiškovať fondy ilegálne vyvezené do zahraničia. Prezídium Najvyššieho sovietu schválilo uznesenie o vytvorení špeciálnej komisie generálneho prokurátora, ktorej úlohou bolo vyšetrovať korupciu, zneužívanie moci a porušenia zákona v ekonomickej oblasti. Správa komisie bola v septembri 1993 poskytnutá Najvyššiemu sovietu. Zahŕňala aj správu firmy Kroll a vyčísľovala množstvo prípadov podplácania funkcionárov, vydieranie a ilegálne prevody financií do zahraničných bánk, pričom špecificky menovala ministrov, ktorých sa to týkalo. Teoreticky, Jeľcinov tábor aj parlament, v ktorom dominovali komunisti, všetci sa snažili zastaviť finančné krvácanie. V praxi sa však nič nezmenilo. Keď firma Kroll poslala záverečnú správu do Moskvy, nenasledovali ďalšie nevyhnutné kroky. Aj FBI sa so svojimi zisteniami o veľkých finančných podvodoch ruskej firmy Golden ADA, založenej na území USA obrátila na ruskú stranu. Informovali Rusov aj o tom, že dvaja ľudia, ktorí boli s firmou spojení a zapletení do podvodov vo výške takmer jednej miliardy dolárov sú Jevgenij Byčkov - predseda ruského Výboru pre vzácne minerály a kovy, spolu s Igorom Moskovským - zástupcom ministra financií. FBI neskôr sucho konštatovala, že tí dvaja boli usvedčení zo zneužívania svojho postavenia a okamžite im bola udelená amnestia Štátnej dumy.
Keď ZSSR skolaboval a jeho komunistická strana bola zakázaná. Prezident Jeľcin skonfiškoval jej majetok v prospech ruského štátu. Jeho spravovaním bola poverená Prezidentská komisia pre správu majetku (Komisia), ktorá, presne ako za starého nomenklatúrneho režimu, distribuovala časti z neho ako poďakovanie za lojalitu. Minister mohol zarábať okolo 200 dolárov mesačne, ale súčasne mu mohol Komisiou byť pridelený apartmán v hodnote až do jedného milióna. Dolárov. Každý rok sa takto na osobnej báze rozdeľovalo okolo 2.000 apartmánov. V auguste 1995 vydal Jeľcin dekrét, ktorý bol neskôr doplnený a do platnosti vstúpil 11. decembra 1996, ustanovujúci, že všetok zahraničný majetok ZSSR a jeho komunistickej strany bude riadený z priestorov Komisie. Do jej správy tak prešli nemovitosti v hodnote miliárd dolárov (715 nemovitostí v 78 rôznych krajinách, v súhrne asi 550.000 štvorcových metrov. V lete 1996 sa šéfom tejto Komisie stal Vladimír Putin.
Komisia sa začala venovať vrcholnej politike, keď vyšlo najavo, že členovia Jeľcinovho vnútorného okruhu sú vyšetrovaní pre spreneveru 62,5 milióna dolárov určených na rekonštrukciu Kremľa, ktorú Komisia spravovala. Škandál zahŕňal úplatky za poskytnutie kontraktov švajčiarskej firme Mabetex. Vyšetrovacími orgánmi v tejto alpskej krajine bol osobne obvinený aj Pavel Borodin, vtedajší šéf Komisie. Vtedy už Jeľcin neovládal situáciu a korupcia dosahovala až do najvyšších poschodí politickej moci v Rusku. Po víťazstve v prezidentských voľbách 1996 (ktoré mu zaplatili vtedajší oligarchovia v obave pred zhabaním majetku po prípadnom víťazstve komunistického kandidáta) ešte stále mal k dispozícii široký okruh poradcov, koncom desaťročia však stále viac z nich prechádzalo na opozičné pozície. Hnalo ich tam Jeľcinovo nadmerné pitie, jeho strata fyzickej a mentálnej schopnosti (niekoľko infarktov) a narastajúci vplyv úzkeho kruhu niekoľkých vrcholných poradcov, členov rodiny a dôverníkov. Všetci dokopy známi ako "Rodina." Najvnútornejšie jadro tvorili jeho dcéra Tatiana Djačenková, Boris Berezovský, Valentín Jumašev, Alexander Vološin, postupne aj Vladimír Putin.
Po tom, ako sa Jeľcinove politické preferencie vytrvalo držali pri zemi, bolo jasné, že jeho časy sa nevyhnutne chýlia ku koncu. V roku 1998 Felipe Turover, úradník vo švajčiarskej Banca del Gottardo, poskytol švajčiarskym a ruským prokurátorom 4.000 strán dôkazov korupcie v Kremli, vrátane tej, ktorá zahŕňala firmu Mabetex. Podľa jeho tvrdení, v banke, kde pracoval, boli v roku 1995 otvorené účty na meno Jeľcina, jeho dcéry, Borodina a niektorých ďalších členov "Rodiny."
V roku 1999 bola situácia už neudržateľnou a "Rodina" presvedčila prezidenta, aby odstúpil, s prísľubom okamžitého udelenia amnestie pre neho a členov jeho skutočnej rodiny. Kde bolo, tam bolelo. Bylina o tom, ako sa Voloďa k moci dostal. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Na miesto úradujúceho prezidenta nastúpil Vladimír Putin.
Pokračovanie.
Zdroj informácií: Karen Dawisha - Putin's Cleptocracy.
David Satter - The Less You Know, the Better You Sleep.
Bill Browder - Red Notice.
BBC News | The Economy | Yeltsin linked to bribe scandal
What lies behind the corruption scandals in the Kremlin? - World Socialist Web Site (wsws.org)
