Pred panelákom na Novoselovej ulici č. 14/16 si všimol zaparkovanú bielu Ladu s mužom na zadnom sedadle. Posledné dve čísla na ŠPZ boli prekryté kusom papiera, na ktorom bolo napísané číslo 62 - kód pre autá z Rjazane. Kartofeľnikov vošiel do svojho bytu a zavolal políciu. Jeho dcéra Júlia, lekárska praktikantka, zatiaľ vyšla na balkón a videla, ako z pivnice vyšiel iný muž, skontroloval čas na hodinkách a nastúpil do Lady. Medzitým sa domov vracal iný obyvateľ bytovky - Vladimír Vasiliev a tiež si všimol auto, z ktorého medzitým odpadol papier s číslom 62 vzadu, takže čísla na ŠPZ vpredu a vzadu boli odlišné. On tiež zavolal políciu.
Keď príslušníci dorazili, Júlia trvala na tom, aby šli prekontrolovať suterén. Najprv sa zdráhali, no nakoniec privolili a zišli dole. Okamžite vybehli von s krikom "Je tam bomba!" Celá bytovka sa čoskoro prepadla do chaosu. Polícia chodila od dverí k dverám a vyzývala obyvateľov, aby odišli z bytov. Ľudia schmatli deti, dokumenty, prehodili na seba kabáty a vyšli von do chladnej noci. Príliš chorí alebo slabí boli ponechaní na mieste.
Zatiaľ, čo ľudia čakali na ulici, polícia, vrátane Jurija Tkačenka, šéfa miestnych pyrotechnikov vstúpila do pivnice. Tkačenko odpojil detonátor a časovacie zariadenie a potom otestoval obsah troch vriec s obsahom bielej kryštalickej látky prenosným plynovým analyzátorom. Dostal pozitívnu reakciu na hexogén, rovnakú látku aká bola použitá pri predchádzajúcich výbuchoch. Okolo pol druhej v noci boli vrecia odvezené agentmi FSB. Zabudli však zobrať vysoko profesionálny vojenský detonátor, ktorý ostal v rukách miestnych pyrotechnikov. Na ďalší deň ho sfotografovali a označili časovou snímkou. Tkačenko mal neskôr zakázaný akýkoľvek kontakt s novinármi.
Na základe opisu od troch uvedených svedkov polícia zostavila identikit podozrivých. Biela Lada bola nájdená na svitaní prázdna na parkovisku na kraji mesta. Krátko na to niekto telefonoval do Moskvy z verejnej telefónnej búdky v Rjazani a operátorka, ktorá hovor spájala zachytila úryvok konverzácie. Volajúci povedal, že neexistuje možnosť, aby sa z mesta dostali a neboli odhalení. Hlas na druhom konci odpovedal, aby sa rozdelili, a aby sa každý dostal z mesta na vlastnú päsť. Operátorka to nahlásila polícii, ktorá volané číslo vypátrala. Na ich prekvapenie nepatrilo čečenským teroristom, ale FSB. Skutoční teroristi boli čoskoro na základe opisu zadržaní, ale na prekvapenie polície sa preukázali preukazmi FSB, ktorá prikázala ich prepustenie.
Nástupnícka organizácia KGB teraz nemala inú možnosť, iba prísť s nejakým vysvetlením. 24. septembra, po tom, ako sa vrátil z jednania v Kremli, riaditeľ FSB Nikolaj Patrušev vyhlásil, že evakuácia budovy bola súčasťou cvičenia. (Tento človek je dnes niektorými komentátormi považovaný za Putinovho možného nástupcu). Jeho prehlásenie však protirečilo tomu, čo už dva dni vyhlasovali úrady. Ráno 23. septembra šéf rjazaňskej pobočky FSB Alexander Sergejev z televíznej obrazovky zablahoželal občanom mesta, že boli zachránení pred teroristickým útokom. Minister vnútra Vladimír Rušajlo v celoštátnej televízii oznámil, že bol prekazený pokus o teroristický čin. Teraz však, podľa Patruševa, to všetko bolo iba skúškou a vo vreciach bol cukor.
Deň po objave bomby v Rjazani začali ruské lietadlá bombardovať letisko v Groznom a prvého októbra ruské vojská prekročili hranice a začali druhú Čečenskú vojnu. V porovnaní s tou prvou, invázia prebiehala metodicky a vyzerala úspešne. Súčasne narástla popularita Vladimíra Putina. Kým v auguste ho chceli za prezidenta iba smiešne dve percentá opýtaných Rusov, v septembri štyri, v októbri už 21 a v novembri ho na funkcii prezidenta preferovalo už 45 % opýtaných. Viac, než ktoréhokoľvek iného kandidáta.
Hexogén je látkou, ktorá sa používa v nových delostreleckých granátoch v Rusku. Vyrába sa iba v jedinej továrni v Permskej oblasti, ktorá je strážená príslušníkmi FSB a každý gram je registrovaný. Aby bola dosiahnutá ničivá sila ako v prípade výbuchov ruských bytoviek v roku 1999, hexogén musí byť presne odvážený a nálož strategicky umiestnená, čo je práca pre špecialistov.
Pavel Vološin, reportér z nezávislých novín "Novaja Gazeta" sa vo februári 2000 stretol s vojakom Alexejom Piňajevom v jeho kasárňach v Naro-Fominsku neďaleko Moskvy. Ten mu potvrdil, že na jeseň v roku 1999 bol poslaný na základňu 137. rjazaňského výsadkového regimentu, 30 kilometrov od mesta, kde sa parašutisti pripravovali na vojnu v Čečensku. Po nejakých streľbách a zoskokoch padákom bol pridelený na stráženie skladu, v ktorom mali byť zbrane a munícia. Bola to nudná služba, preto sa Piňajev a ešte jeden vojak rozhodli, že nakuknú dnu. Otvorili železné dvere skladu, ibaže miesto zbraní tam našli päťdesiat kilogramové vrecia s nápisom cukor. Piňajev povedal Vološinovi, že sa začudovali prečo treba strážiť cukor, no keďže nechceli odísť naprázdno, bodákom jedno vrece rozrezali a niečo si odsypali do igelitovej tašky. Neskôr si s tým osladili čaj, z ktorého sa takmer povracali a obávali sa, že sa otrávili. Igelitku odniesli na stôl veliteľovi, ktorý zavolal experta na výbušniny a ten zase potvrdil, že látka v taške je hexogén. Takmer okamžite Piňajev a jeho kamarát boli uvoľnení z bežnej služby a pravidelne volaní na výsluchy. Na ich vlastné prekvapenie neboli obvinení z krádeže cukru, ale z vyzradenia štátneho tajomstva. Nakoniec bola vec uložená ad acta a dôstojníci FSB dôrazne poradili dvom výtečníkom, aby zabudli na sklad a na jeho špeciálny cukor.
V ruských prezidentských voľbách 2000 bol Vladimír Putin s prevahou jasne zvolený do funkcie hlavy štátu. A s ním aj FSB.
Pokračovanie Čečensko, epizóda druhá - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: David Satter - The Less You Know, the Better You Sleep.
Alex Goldfarb, Marina Litvinenko - Death of a Dissident.
Jurij Feltšinskij, Alexander Litvinenko - Blowing Up Russia.
Karen Dawisha - Putin's Kleptocracy.
Masha Gessen - The Man Without a Face.
Russian Apartment Bombings: The Story of Ryazan Sugar | by Filatov Evgeny | Medium
