Paradoxne, ak bolo ruské súdnictvo zaujaté, naklonené na jednu stranu, bolo to preto, lebo súdy v Rusku majú byť nezávislé. V praxi však záleží iba na tom či daný sudca má podporu svojich nadriadených alebo nie. Ak nadriadený sudca, ktorý dozoruje postupy tých pod ním, chce to isté ako oni, nižší súd si môže urobiť po svojom. Skvelým príkladom je napríklad brutálne zabratie dôležitej továrne ťažkého strojárenstva "Uralchimmaš" v Jekaterinburgu, o ktorom vo svojej knihe písala Anna Politkovská. Po rozruchu, ktorý to v meste spôsobilo, zavolal riaditeľ okresného súdu Bajdukov oblastného sudcu Balašova a žiadal o vysvetlenie. Ten ho informoval, že vynesený rozsudok požadoval krajský súd a bol odsúhlasený s jeho riaditeľom. Koniec otázok.
Deväťdesiatpäť percent kriminálnych aj civilných prípadov sa v Rusku prejednáva na okresných súdoch, ktoré sú takto jadrom ruského právneho systému. V skutočnosti je to však len fikciou.
Okresný súd je extrémne závislý a manipulovateľný. Hlavným dôvodom je to, že šéfovia krajských a republikových súdov nemajú ani najmenší záujem o reformu súdnictva, ktorá by spôsobila, že stratia moc nad podriadenými na okresných súdoch. Tie síce majú podľa ústavy nezávislosť, ale nebola im daná žiadna nezávislosť v procedurálnych otázkach.
Zákon dáva krajským súdom procesnú moc nad okresnými a mestskými súdmi, inak povedané, dáva im právo monitorovať ich súdne postupy. Znamená to, že ich rozsudky sú kontrolované a hodnotené súdmi krajskými, ktoré rozhodnú o tom či sú konkrétne rozsudky správne alebo chybné. Procedurálna závislosť sa takto rozvinie do závislosti organizačnej a kariérnej. Sudca na súde nižšieho stupňa, ktorý nezapadá do radu, je zraniteľný ako novorodenec. Nadriadený sudca má právo kritizovať a anulovať jeho verdikty tak ako sa mu to zapáči (alebo ako to dostane nariadené z vyšších, politických orgánov). Nenesie pri tom žiadnu zodpovednosť. Krajský súd môže zrušiť rozsudok okresného súdu bez akéhokoľvek vysvetlenia čo bolo zlé, alebo ako by sa to malo napraviť.
Krajský súd nenesie žiadnu zodpovednosť za konečný rozsudok, vedie však štatistiku, ktorá ukazuje koľko prípadov a od ktorého okresného sudcu, bolo "chybných". Táto štatistika je potom základom pre stanovenie bonusov sudcov tak, že sa im prideľujú alebo odoberajú určité privilégiá, dovolenky v lete alebo v zime, potvrdenie postavenia sudcu na dobu neobmedzenú, postup v rebríčku čakateľov na pridelenie bytu, čo má v kompetencii krajský súd a podobne. Platy sudcov sú totiž príliš malé na to, aby si mohli kúpiť vlastný byt.
Sú to práve zákony riadiace sudcovskú komoru, ktoré umožňujú sudcom vyšších súdov stať sa tým, čím sú: úradníkmi, ktorí sa starajú o to, aby bol ruský súdny systém chránený pred sudcami, ktorí by mohli vynášať nepredvídateľné rozsudky. Také, ktoré nie sú v záujme politickej moci, bezpečnostných zložiek, Kremľa, silovikov, kohokoľvek, kto má vyššiu moc a pozná správnych ľudí.
p.s.: V súčasnosti (Jún 2023) je ministrom spravodlivosti Ruskej Federácie Konstantin Čujčenko. V roku 1987 bol spolužiakom Dmitrija Medvedeva na právnickej fakulte Leningradskej Univerzity. Od roku 1989 do 1992 slúžil v KGB. V marci 2001 sa stal vedúcim právneho oddelenia Gazprom a od apríla 2002 členom riadiaceho výboru tejto firmy. Od januára 2003 do júla 2004 bol predsedom rady riaditeľov holdingu Gazprom Media. Od Marca 2003 bol členom rady riaditeľov televíznej siete TNT. Je členom rady riaditeľov Gazprom Media, NTV a akcionárom Gazprom. Od júla 2004 bol výkonným riaditeľom RosUkrEnergo zastupujúcim Gazprombank. Od decembra 2005 bol členom rady riaditeľov Sibnefť (dnes Gazpromnefť). 21. januára 2020 ho Vladimír Putin vymenoval za ministra spravodlivosti svojej novej vlády.
Upresňujúci dodatok: Ak som vyššie písal v prítomnom čase, jedná sa o dobu, keď o tom písala Anna Politkovská, teda približne o obdobie od roku 2000 do 2010. Je dosť možné, aj keď nepravdepodobné, že sa na tomto fungovaní systému niečo zmenilo. Nie je to podstatné, pretože sa to týka hlavne obdobia, o ktorom budú ďalšie príspevky zo série.
Pokračovanie "Ucho" na ruský spôsob. 1. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Použité informácie: Anna Politkovskaja - Putin´s Russia.
Amy Knight - Putin´s Killers.
Andrei Soldatov, Irina Borogan - The New Nobility.
