Zobrazuje totalitné praktiky takzvaného socialistického režimu, neustále špehovanie a odpočúvanie kohokoľvek, vždy a všade, napodiv nielen odporcov režimu, ale aj jeho najvernejších obhajcov.
Robili to pravdepodobne všetky totalitné režimy histórie (niekedy aj tie demokratické), postihnuté väčšou či menšou paranojou. Sovietsky zväz a jeho nástupca - Rusko v tejto činnosti nemali konkurenciu.
Na juhozápade Moskvy stojí devätnásť poschodová budova, obklopená nízkym plotom. Je zvláštna tým, že iba dvanásť z jej poschodí má okná. Stavba je jadrom ruského internetu. Je to telefónna stanica M9, v ktorej je umiestnený kľúčový internetový výmenný bod MSK-IX. Každý deň cez toto miesto prechádza takmer polovica ruskej internetovej prevádzky. Google si tu prenajal celé jedno poschodie, aby bol čo najbližšie k tomuto bodu. Každé poschodie je chránené hrubými kovovými dverami, ktoré sa otvoria len vlastníkom špeciálnej karty. Na ôsmom poschodí je miestnosť, ktorú obsadili príslušníci FSB, no ich prítomnosť je badateľná na všetkých poschodiach. Medzi komunikačnými regálmi a skriňami sú rozmiestnené zariadenia vo veľkosti videoprehrávača. Sú označené písmenami SORM a ľuďom z FSB umožňujú prístup k celej ruskej internetovej prevádzke. Tie písmená tvoria skratku z ruského názvu, ktorý v preklade znamená "prostriedky operatívneho vyhľadávania".
Kedysi tieto zariadenia odpočúvali iba telefonické rozhovory. Dnes monitorujú emaily, použitie internetu, Skype, mobily, SMS a sociálne siete. Odkedy zariadenia SORM vynašla KGB, boli neustále vylepšované a dodnes sa používajú na sledovanie politickej opozície. V roku 1991 malo Rusko v podstate nefunkčný, nekvalitný komunikačný systém, cez ktorý sa sotva dalo spojiť so zahraničím. Dnes stojí v prvých radoch rozvinutých krajín spojených so svetom. V celosvetovom prieskume firmy Pew Research Center sa zistilo, že 73% dopytovaných v Rusku potvrdilo, že majú online prístup, v porovnaní so 63% v Číne a 87% v USA. Kremeľ sa však opakovane snaží zmeniť pravidlá internetu platné na celom svete a vybudovať ohraničený štátny systém v tom, čo je dnes široko otvoreným a prístupným miestom.
V štáte s takými silnými tradíciami zatajovania a obmedzovania pohybu informácií ako je Rusko, je dnes problémom zistiť skutočnú pravdu alebo nájsť ľudí ochotných o nej hovoriť. Múr mlčania sa stal ešte silnejším po tom, čo sa Vladimír Putin v roku 2012 uprostred najväčšej vlny protestov, aké kedy krajina zažila, stal prezidentom na ďalšie obdobie a po tom, čo obmedzil tok informácií novými zákonmi a výkonnými predpismi, cenzúrou a zastrašovaním.
Vráťme sa však trochu do minulosti.
Tesne po ukončení Druhej svetovej vojny stála na okraji malej dediny Marfino, neďaleko od Moskvy nenápadná budova, patriaca sovietskemu Ministerstvu štátnej bezpečnosti (predchodcovi KGB). V roku 1947 ju aj s celou dedinou obkolesil múr a premenil na sovietsku tajnú výskumnú základňu. Kódové označenie Objekt osem, známy aj pod menom šaraška v Marfine. Šaraška bol väzenský tábor, kde boli zadržiavaní vedci prinútení pracovať pre štát. Nemohli odtiaľ odísť, ale ich životné podmienky boli lepšie, než v sibírskych gulagoch. V Marfine pracovali uväznení inžinieri, matematici, lingvisti, ktorých úlohou bolo pomôcť tajnej polícii poskytnúť Stalinovi bezpečnú telefonickú technológiu. Celému objektu šéfoval major štátnej bezpečnosti Abram Trachtman. Istý čas tam pracoval aj Alexander Solženicyn a jeho priateľ, lingvista Lev Kopelev.
Po problémoch, ktoré, ako mnoho iných za stalinizmu, postihli Trachtmana, bolo celé výskumné zariadenie aj s vedcami presunuté bližšie k Moskve do šarašky Kučino. Celý objekt, ktorý strážili a riadili príslušníci KGB, sa stal hlavným výskumným centrom sledovacích technológií, vrátane všadeprítomného sovietskeho systému odposluchu telefonických hovorov a komunikácií. Odteraz boli výskum rozoznávania reči a telefonického odposluchu spojené, financované a riadené KGB. Sovietske tajné služby chceli mať istotu, že dokážu správne odpočúvať akýkoľvek hovor a identifikovať osobu, ktorá ho uskutočnila. Chceli mať istotu, že akákoľvek informácia, vrátane rozhovorov súkromných osôb, je pod ich kontrolou. Chceli sa stať diktátormi dát.
Pokračovanie "Ucho" na ruský spôsob. 2. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroje informácií: Andrei Soldatov, Irina Borogan - Red Web.
Andrei Soldatov, Irina Borogan - The New Nobility.
