Novinári aj diplomati tu boli úplne odrezaní od skutočností, ktoré sa v krajine odohrávali. Sovietska byrokracia bola ako malé mestečko, kde každý poznal každého a tiež poznal pravidlá hry. Prežitie si vyžadovalo ostražitosť a takmer mimozmyslovú citlivosť na Stalinove nálady a vrtochy. Komunizmus bol sociálnym experimentom, v ktorom Stalin narábal pákami moci, neustále odstraňoval starých súdruhov a na ich miesto dosadzoval nové tváre z provincií, ktoré potom mali udržiavať jeho vládu a vytvoriť superveľmoc na troskách feudálnej dynastie. Neexistovali žiadne ekonomické, právne alebo politické inštitúcie, aby vyvažovali záujmy konkurenčných skupín. Stalinovou obľúbenou metódou na presun moci bolo vyhnanstvo alebo smrť. Kedykoľvek sa krajina začala uspokojovať a ekonomicky napredovať, Stalin vytvoril nové napätie tak, že vyfabrikoval imaginárne zločiny. Bola vygenerovaná nová čistka, ktorá zmietla niektoré z malých centier byrokratickej moci a ich lídrov do zabudnutia. Na ich miesto nastúpili nové tváre, neskúsené v moskovskej centrále moci, vďačné Stalinovi za kariérny postup, primerane slabé, aby neohrozili vodcovu moc a popularitu. Celý postup sa niekoľkokrát recykloval.
Typickým príkladom boli udalosti, ktoré nasledovali po smrti Sergeja M. Kirova, leningradského lídra strany, v roku 1934. Stalin od začiatku podsúval teóriu, že Kirov bol obeťou trockistického sprisahania. Vrahom bol Leonid Nikolajev, manžel Mildy Drauleovej, ktorá robila čašníčku na Kirovovom sekretariáte v Smoľnom inštitúte. Milda bola jednou z radu Kirovových mileniek a v čase vraždy už mala podanú žiadosť o rozvod. Všetky oficiálne verzie udalosti, ktoré boli zverejňované v tlači, boli fabrikáciami na podnet Stalina. Jeho verzia bola, že Kirova zabil Nikolajev s pomocou vodcov leningradskej NKVD Filipa Medveďa a Ivana Zaporožca, na rozkaz Trockého a Zinovieva.
Stalin tak vytvoril mýtus o tajnej vzbure, ktorý mu dovolil odstrániť jeho rivalov a nepriateľov. (Neskôr Chruščov tvrdil, že vražda sa stala na príkaz Stalina). Dokumenty z neskoršieho vyšetrovania ukázali, že Zaporožec bol v čase vraždy na Kryme so zlomenou nohou. Nepomohlo to ani jemu, ani iným. Tri mesiace po čine boli celá Nikolajevova rodina, Milda Draule a jej matka zastrelení. Milda a jej nevinná rodina boli rehabilitovaní až v roku 1990, keď sa to celé dostalo do tlače.
Stalinova interpretácia udalostí bola priamou výzvou pre šéfa NKVD Genricha Jagodu, pretože na jej podporu neexistovali žiadne dôkazy. Keď sa dopytoval Stalina, bolo mu povedané, aby si dal pozor, lebo môže dostať po paprčiach. Vodca si získal za spojenca Nikolaja Ježova, ktorý bol ochotný presadzovať jeho verziu. Najprv sa stal Jagodovým zástupcom, potom v septembri 1936 šéfom NKVD. Jagoda bol najprv presunutý na nižší post, o dva roky zatknutý, obvinený a zastrelený.
Začiatkom augusta 1936 Ježov obžaloval bývalých Stalinových oponentov z fantastických zločinov počas monštruóznych verejných show procesov, aké sa o 15 rokov neskôr konali aj v Československu.
Využitie Kirovovej vraždy Stalinom a jeho nástupcami sa stalo klasickým príkladom straníckeho pokusu o zachovanie mýtu, že Stalin mal vo vedení zdravú opozíciu, vedenú Kirovom, a že by bol dobrou alternatívou najvyššieho vodcu miesto Stalina. V skutočnosti bol dôležitou zložkou stalinského systému; odhodlaným stalinistom, ktorý sa aktívne zúčastňoval čistiek proti opozičným skupinám v strane. Priznania slávnych obžalovaných pritiahli pozornosť celého sveta. Kamenev a Zinoviev, kedysi Trockého spojenci a Stalinovi oponenti, boli súdení medzi 19. a 24. augustom. "Priznali" sa k spoluúčasti na teroristickom sprisahaní s cieľom zabiť Stalina. Spolu s ďalšími štrnástimi boli odsúdení na smrť a zastrelení. Starí boľševici boli zastrašovaní a bití; ich verejné "priznanie" bolo iba o málo odlišným od čítania vopred napísaného scenára. Tieto akože priznania, ktorým sa široko ďaleko verilo, poskytli alternatívnu históriu Sovietskeho zväzu, takú, v ktorej mal Stalin vždy pravdu.
Koncom júna 1937 Ježov informoval ústredný výbor strany o uzáveroch, ktoré si urobil na základe účasti sovietov, hlavne NKVD v Španielskej občianskej vojne. Tvrdil, že existuje jedno hlavné spiknutie, "Ústredie všetkých ústredí", ktoré zahŕňa všetkých politických oponentov, armádne kruhy a dokonca aj NKVD. Ešte ten istý mesiac sa konali monštuózne súdne procesy proti ôsmim vysokým veliteľom ozbrojených síl, v nasledujúcich niekoľkých mesiacoch bola zastrelená polovica generálov Červenej armády. Zo 139 členov Ústredného výboru, ktorí sa zúčastnili zjazdu v roku 1934, bolo 98 zastrelených. Výsledkom čistiek v armáde, štátnych inštitúciách a komunistickej strane bolo okolo 50.000 popravených. Bolo to však len predohrou k stalinskému "Veľkému teroru," ktorý si v rokoch 1937 a1938 vyžiadal životy stoviek tisíc ľudí, iba z dôvodu príslušnosti k nejakej spoločenskej triede alebo národu.
V roku 1937 sa začal uskutočňovať dlho plánovaný úder proti skupine, ktorá robila hádam najviac problémov - proti takzvaným kulakom. Boli to zväčša roľníci, tvrdohlavci, ktorí prežili Stalinovu revolúciu - kolektivizáciu, hladomor a často aj dlhé roky v gulagu. Ako spoločenská trieda kulaci (prosperujúci roľníci) nikdy neexistovali. Toto označenie bol boľševickým vynálezom.
V telegrame nazvanom "O protisovietskych elementoch" Stalin a politbyro vydali 2. júla 1937 všeobecné inštrukcie pre masové represie v každom regióne Sovietskeho zväzu. Vedenie považovalo kulakov za zodpovedných za nedávne vlny sabotáže a kriminality, teda v podstate za všetko zlé, čo sa v krajine dialo. Politbyro prikázalo provinčným úradom, aby zaregistrovali všetkých kulakov, ktorí bývali v ich regióne, a aby navrhli kvóty pre popravy a deportácie. Väčšina miestnych oddelení NKVD žiadala o dovolenie pripojiť rôzne "protisovietske elementy." V júli už politbyro malo prvé kolo zoznamov ľudí, proti ktorým sa mali uplatniť represie. Stalin žiadal, aby sa čísla zaokrúhlili nahor a aby sa pridalo pár tisíc.
Stalin a Ježov chceli " priamu fyzickú likvidáciu celej kontrarevolúcie," čo znamenalo likvidáciu nepriateľov "raz a navždy." Zrevidované čísla boli z Moskvy poslané späť do regiónov ako súčasť Rozkazu 00447 z 30. júla 1937 "O operáciách na potlačenie bývalých kulakov, kriminálnikov a iných protisovietskych elementov." Predpokladali tu popravu 79.950 sovietskych občanov zastrelením a odsúdenie ďalších 193.000 na osem až desať rokov do gulagu. Snaživí členovia NKVD pri plnení "Rozkazu 00447"do konca roka 1938 popravili 386.798 sovietskych občanov.
Jedným z hlavných centier zabíjania bola Sovietska Ukrajina, kde bol odpor "kulakov" proti násilnej kolektivizácii najrozšírenejší. Vedenie štátnej pobočky NKVD do Rozkazu 00447 zahrnulo aj ukrajinských nacionalistov a ľudí, ktorí boli obvinení z toho, že počas hladomoru v roku 1933 žiadali o potravinovú pomoc Nemecko. V ukrajinských priemyselných centrách boli robotníci so skutočným alebo len domnelým kulackým pôvodom odsúdení na smrť za nejakú sabotáž a typicky zastrelení v ten istý deň. Obete boli pochovávané do masových hrobov, ktoré ľudia z NKVD vyhĺbili hocikde v sadoch, parkoch alebo aj cintorínoch miest. V meste Vinica a jeho okolí vyhĺbili nie menej ako 87 masových hrobov.
V rokoch 1937 a 1938 bolo v rámci protikulackej operácie na Ukrajine zastrelených 70.868 ľudí. Iba okolo dvoch percent z tohto množstva bolo poslaných do gulagov.
A to bola iba Ukrajina. Podobné zverstvá sa diali takmer vo všetkých regiónoch Sovietskeho zväzu.
Ďalšie čistky, deportácie a presuny celých národov sa odohrali po skončení Druhej svetovej vojny.
Ľudský život nemal v Rusku nikdy vysokú cenu.
p.s.: Podobným štýlom ako jeho predchodca bol odpravený aj Ježov. Zastrelili ho 4. februára 1940. Jeho nástupcom sa stal Lavrentij Berija. Toho dali popraviť jeho bývalí súdruhovia na čele s Chruščovom pár mesiacov po Stalinovej smrti. Príliš veľa o nich vedel.
PokračovanieMurder Inc. na ruský spôsob 4 - V.I.P. obete. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Pavel Sudpolatov - Special Tasks.
Timothy Snyder - Bloodlands.
