Dvadsiateho novembra sa v nemocnici objavil profesor Henry a s vážnou tvárou oznámil, že Litvinenko nemohol byť otrávený táliom, pretože funkcia jeho kostnej drene úplne zlyhala, ale jeho svalstvo ostalo silné. V prípade tália by to bolo presne naopak, pripustil však, že by to mohol byť rádioaktívny izotop tohto prvku. Jeho malé množstvo by síce nespôsobilo žiadne chemické poškodenie organizmu (svalovú slabosť), spôsobilo by však značné radiačné poškodenie, ako je napríklad zničenie kostnej drene a stratu vlasov. Presne to sa stalo inému utečencovi z KGB - Nikolajovi Chochlovovi v roku 1957, ktorému agenti KGB "osladili" čaj práve takýmto táliom. U Litvinenka však aj napriek viacerým testom žiadnu rádioaktivitu nezistili. Problém bol v tom, že nemocnice sú vybavené iba na zisťovanie gama žiarenia. Ak by to bolo žiarenie alfa, nezistili by to.
Existujú totiž dva druhy radiácie: vysoko energetické, hmotu prenikajúce žiarenie gama a nízko energetické žiarenie alfa, ktoré by nepreniklo ani cez list papiera, nieto ešte cez ľudskú pokožku. Žiadny nemocničný prístroj ho nezaregistruje, ľudské telo však áno.
Žiarenie alfa je, vďaka tomu, že neprenikne cez pokožku, v prostredí neškodné. Ak by však človek prehltol alebo vdýchol nejakú substanciu, ktorá toto žiarenie vydáva, rýchlo by sa rozšírilo do celého tela, do každého orgánu a tkaniva, do každej bunky a na telo by zaútočila zvnútra. Zaútočí na DNK, rozbije ju na drobné časti a bunka odumrie. Bola treba ďalšia analýza postihnutých tkanív. Pár hodín po Litvinenkovej smrti experti potvrdili, že ho zabil nenápadný rádioaktívny izotop Polónium-210, ktorý vyžaruje alfa lúče.
Forenzní experti z londýnskej kriminálky a protiteroristického oddelenia preskúmali celý hotel Millenium, Pine bar aj priľahlé priestory. Prezreli stovky čajových konvíc, šálok, lyžičiek, mištičiek, konvičiek na mlieko. Litvinenkova šálka vydala pekelne vysokú hodnotu 100.000 becquerelov na štvorcový centimeter. Stôl, pri ktorom sedeli zaznamenal 20.000, najväčšiu hodnotu vykázal odtok z umývacieho drezu, v ktorom šálku aj čajník umyli a nevedomky použili pre ďalších zákazníkov. Stopy polónia boli v umývačke riadu, na podlahe, na rukoväti kávového sitka. Našli sa aj na fľašiach od Martini a Tia Maria za barom, na zmrzlinovej naberačke a krájacej doske, na stoličkách aj na sedadle pri klavíri.
Najdôležitejší dôkaz sa našiel v izbe číslo 382, kde bol ubytovaný Kovtun. Keď špecialisti rozobrali odtok pod kúpeľňovým umývadlom, našli tam klasický chumáč aký z času na čas nájde každý vo svojej kúpeľni. Tento však vykazoval 390.000 becquerelov, čo bola taká vysoká úroveň, že mohla pochádzať iba priamo od zdroja, teda zo samotného polónia vyliateho do umývadla.
Stopy polónia sa našli aj na miestach v lietadle z Moskvy, na ktorých sedeli Lugovoj a Kovtun.
Kvôli ďalšiemu kúsku do skladačky opäť mierne odbočím.
Okolo sedemdesiat kilometrov severo-západne od Čeľjabinska a južne od Jekaterinburgu sa nachádzal prísne tajný sovietsky výskumný komplex Maják. Nukleárny fyzik akademik Igor Kurčatov tu viedol výskum a konštrukciu prvých jadrových zbraní ZSSR. Krátko po Druhej svetovej vojne tu, iba za osemnásť mesiacov, s využitím driny 70.000 väzňov z gulagu, postavili prvý reaktor na produkciu plutónia. Ďalšie reaktory nasledovali vzápätí. Celý komplex sa nachádzal v okolí uzavretých miest Ozersk a Snežinsk. Ďalšie dôležité jadrové zariadenie bolo vybudované pri meste Sarov, 725 km juhovýchodne od Moskvy na brehoch rieky Volga. Tu sa špecializovali na návrhy a výskum jadrových zbraní. Od roku 1950 tu pracoval aj neskorší disident Andrej Sacharov.
Oficiálne Maják ani Sarov neexistovali, neuvádzali sa ani na mapách. Obyvatelia uzavretých miest nemali povolenie odísť na dovolenku až do päťdesiatych rokov. Sarov aj Maják boli pre sovietskych obyvateľov neprístupné ak nemali dobrý dôvod byť tam. (V roku 1960 bol Gary Powers zostrelený, keď zo svojho špionážneho lietadla CIA fotografoval práve Maják).
História Majáka, ako inak v Rusku, bola poznačená množstvom problémov, menších či väčších ekologických katastrof a stratami na ľudských životoch. Oficiálne orgány to všetko zatajovali, ukrývali a všemožne kamuflovali. (Kyštymská katastrofa – Wikipedie (wikipedia.org)).
Rozpad ZSSR priniesol do tejto oblasti chaos a katastrofu. Voľky - nevoľky, museli začať spolupracovať s inštitúciami na západe, tie zase s podporou vlastných vlád vedcom radili a poskytovali granty hlavne asi preto, aby neušli pracovať do Líbye, Iránu alebo Iraku.
Tajné laboratórium Avangard v Sarove napríklad začalo vyrábať rádioizotopy na civilné použitie. Vyvážalo ich aj na zahraničné trhy vrátane USA. Avangard sa tiež stal jediným miestom na svete, kde sa produkoval jeden extrémne vzácny izotop. Šlo o veľmi malé množstvá, pre ktoré prakticky neexistoval exportný trh. Polónium. Avangard ho vyrábal a vyvážal na použitie v antistatiských zariadeniach.
Jedným z najskúsenejších expertov na polónium vo Veľkej Británii bol vtedy profesor teoretickej fyziky na Univerzite v Sussexe na penzii Norman Dombey. Bol odborníkom na programy jadrových zbraní Veľkej Británie, USA aj ZSSR. Niekoľko krát Sovietsky zväz navštívil ešte počas studenej vojny, po roku 1990 spolupracoval s tamojšími výskumníkmi. Bol jedným z mála expertov, ktorí verejne vyhlasovali, že Saddám Husajn nemá žiadne jadrové zbrane ešte predtým, než USA podnikli inváziu do Iraku v roku 2004.
Netrvalo mu dlho, aby prišiel k jednoznačnému záveru, ktorý bol zverejnený až v roku 2015:
a) Polónium-210, ktoré zabilo pána Litvinenka bolo vyrobené v zariadení Avangard v Sarove v Rusku. Na počiatočné ožiarenie bizmutu pri jeho produkcii bolo použité zariadenie Maják v Ozersku v Rusku.
b) Podľa môjho názoru za jeho otrávenie je zodpovedný ruský štát alebo jeho agenti.
V ďalšom priebehu Rusko všemožne sabotovalo akékoľvek kroky, ktoré by mohli viesť k odhaleniu či potvrdeniu páchateľov. Celý priebeh je dobre opísaný v seriáli britskej televízie ITV "Litvinenko".
Vdova po Alexandrovi Litvinenkovi s pomocou priateľov a rodinného právnika dosiahla otvorenie oficiálneho vyšetrovania anglickým sudcom (inquiry). Je to forma procesu, ktorého cieľom nie je niekoho odsúdiť, ale zistiť pravdivý skutkový stav veci. Sudca mal prístup k úplne všetkým materiálom, ktoré v priebehu vyšetrovania po Litvinenkovej smrti vznikli.
Dvadsiateho prvého januára 2016 sudca Sir Robert Owen predložil správu o vyšetrovaní britskému Parlamentu. Podstatné boli dva body z jeho vyhlásenia:
"Operácia FSB s cieľom vraždy pána Litvinenka bola pravdepodobne schválená pánom Patruševom (šéf KGB- moja pozn.) a tiež aj prezidentom Putinom."
"Som si istý, že pán Lugovoj a pán Kovtun 1. novembra 2006 umiestnili polónium-210 do čajovej kanvice v Pine Bare. Tiež som si istý, že tak urobili so zámerom otráviť pána Litvinenka."
Úradom trvalo dva týždne, kým vydali povolenie na pochovanie Litvinenkovho tela. Predstavovalo značné ohrozenie pre prostredie, preto bolo hneď po smrti premiestnené do nejakého tajného zariadenia a nemocničné priestory boli dekontaminované. Patológovia, ktorí vykonali pitvu, boli oblečení v špeciálnych oblekoch chrániacich proti rádioaktivite. Telo bolo potom odovzdané rodine v špeciálne izolovanej truhle, ktorú poskytla britská agentúra na ochranu zdravia.
Litvinenko bol pochovaný siedmeho decembra na Highgate Cemetery v Londýne.
Lugovoj bol neskôr zvolený do ruského parlamentu a práve v čase, keď sudca Owen predniesol svoju správu, mu Putin udelil vysoké štátne vyznamenanie. Taký malý prostredník vystrčený celému svetu.
Kovtun zomrel v roku 2022 na Covid-19.
p.s.: dr. Matthew Puncher z Oxfordu, ktorý ako prvý zmeral dávku rádioaktívneho polónia použitú na Litvinenkovu vraždu a spojil s ňou Rusko, bol v roku 2016 nájdený vo svojom dome mŕtvy s viacerými bodnými ranami rôznymi kuchynskými nožmi. Oficiálne sa to vyhodnotilo ako samovražda.Was British scientist Dr Matthew Puncher victim of Kremlin killers? | Daily Mail Online
Zdroj informácií: Luke Harding - A Very Expensive Poison.
Alex Goldfarb, Marina Litvinenko - Death of a Dissident.
Ďalej odporúčam:
The Litvinenko inquiry: report into the death of Alexander Litvinenko - GOV.UK (www.gov.uk)
(218) The Polonium plot: Feature documentary - YouTube
(218) Assassinating Alexander Litvinenko (Full Documentary) | Real Crime - YouTube
(218) Death By Polonium-210 - How Russia Takes Out One of Their Own Spies - YouTube
p.s.: séria pokračuje Rusko vs. Gruzínsko. Prvá časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
