Existovala tam neeucharistická bohoslužba, z väčšej časti spontánna. Spievali sa - žalmy zo židovského žaltára, dôležité pre Nový zákon, hymny podobné tým, ktoré možno nájsť v úvode Lukášovho evanjelia, niektoré z Listu Filipanom, v uctievaní neba vo Zjavení sv. Jána... Existovalo charizmatické hnutie, ktoré prekračovalo všetky liturgické formy. Neformálnosť niekedy prekročila hranice až hraničila s rúhačstvom, ako to mohol zistiť Pavol v Korinte, čo priviedlo k nevyhnutnosti aspoň nejakého liturgického poriadku (1 Kor 14,40).
Modlitba bola tým, čo pomáhalo držať pokope roztrúsené kongregácie a podporovať evanjeliovú službu. Kresťania utvárali svoje modlitby podľa vzoru židovských foriem, ktoré však pre ich účel neboli úplne vhodné. Výnimkou je Otčenáš.
Otčenáš, alebo inak Modlitba Pána, dostal viac liturgickú podobu v Matúšovom evanjeliu, a doxológia, ktorú je možné nájsť v niektorých rukopisoch, dosvedčuje jeho používanie pri obradoch, pričom je zároveň prominentným v spisoch prvých tzv. cirkevných otcov. Tertulián a Origenes v treťom storočí napísali, že Ježiš ho chcel ako náčrt spôsobu, ako sa modliť. Prvá kniha akýchsi pravidiel pre kresťanské uctievanie Boha a bohoslužby Didache, pochádzajúca pravdepodobne z doby okolo roku 60 n. l., prikazuje modliť sa Otčenáš trikrát denne. (K Didache sa podrobnejšie dostaneme v neskorších pokračovaniach). V období, keď Justín Martýr napísal svoju Prvú apológiu, teda okolo roku 150, sa diela apoštolov alebo knihy prorokov čítali v zhromaždení veriacich tak dlho, ako čas dovolil, nasledovali exhortácie (napomenutia) a vďakyvzdania nad chlebom, vínom a vodou, ktoré sa potom distribuovali.
V 14. kapitole vyššie uvedenej Didache sú dôkazy o tom, že spoločné jedlo sa stalo nedeľnou Eucharistiou. Bolo tam zhromaždenie, lámanie chleba aj vďakyvzdanie po spovedi.
Opis krstu v Didache je stručný. Je tam poučenie, pravdepodobne v podobe čítania. Nehovorí sa nič o tom, kto krstí. Jediným prvkom je tam tečúca voda. Nespomína sa ešte olej ani vkladanie rúk. Ani ponorenie do vody sa výslovne neuvádza. Samotnému obradu predchádza pôst počas jedného až dvoch dní.
Liturgia začala nadobúdať svoj tvar v Ríme dielom Justína Martýra okolo roku 150. Vo výpočte kresťanských obradov v jeho Prvej apológii sú obrady krstu a Eucharistie, ktorá v sebe zahŕňa liturgiu slova a sviatosti. Koncentruje sa pritom na prvky, ktoré nie sú iba obyčajný chlieb a obyčajný nápoj. (O Justínovi opäť podrobnejšie neskôr). V Dialógu s Tryfónom vedie Justín rozhovor so vzdelaným židom Tryfónom, kde opisuje vzťah kresťanskej viery k Starému zákonu. Problém s Apológiou je v tom, že v nej Justín opisoval kresťanskú bohoslužbu pre cisára Antonia Pia, aby ju obránil pred obvineniami z okultných a nečistých praktík, takže v nej uviedol iba to, čo vyhovovalo účelu tak, aby to pochopil niekto z mimokresťanských kruhov. Nezachádza do detailov.
Hippolytus Rímsky (cca 170 - 235 n. l.) bol predstaveným Cirkvi v Ríme. Jeho najznámejším dielom je Apoštolská tradícia, v ktorej nám približuje praktický život Cirkvi v tej dobe. Opisuje tu priebeh biskupskej vysviacky a uvádza najstaršiu eucharistickú modlitbu, ktorá sa po prepracovaní do moderného jazyka stala Druhou eucharistickou modlitbou v rímskokatolíckej liturgii. Je tu otvárací dialóg „Pán s vami”, Sursum Corda, „Hore srdcia” a odpoveď, úvod, potvrdenie viery v Ježiša, jeho vzťahu k Bohu, vtelenie skrze Pannu a cesta spásy.
Apoštolská tradícia je dielo oveľa detailnejšie ako Didache alebo Justín. Dáva inštrukcie o preverovaní či skúšaní nových kresťanov, ich manželského či spoločenského postavenia. Funkčné manželstvo bolo podmienkou. Niektorým povolaniam bol zakázaný prístup ku krstu (herci, majitelia nevestincov, prísne požiadavky boli kladené na gladiátorov, vojakov a podobne).
Katechumenát mal trvať tri roky, pričom správanie sa kandidáta bolo dôležitejšie než dĺžka skúšobnej doby. V tejto fáze bola etika dôležitejšia než teológia. Preverovanie vhodnosti kandidátov bolo spojené viac s ich dobrým životom a skutkami milosrdenstva a starostlivosti než s vierou.
Najdlhším z cirkevných poriadkov a prvou základnou právnou normou Cirkvi tej doby sú Konštitúcie svätých apoštolov podľa Klementa, skrátene Apoštolské konštitúcie, datované približne do roku 375. Zahŕňajú takmer celú Didache a pôvodne sýrske dielo Didascalia. Je tu opísaný liturgický rok, ktorý sa začína tým, čo je dnes apríl. Veľký sviatok Narodenia Pána sa oslavuje 25. v deviatom mesiaci (dnes december), Zjavenie Pána (Troch kráľov) na šiesty deň desiateho mesiaca (dnes január). Je tu spomínané pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Tá sa mala sláviť počas jarnej rovnodennosti a vzkriesenie vždy v nedeľu. Nanebovstúpenie vo štvrtok 40 dní po Veľkej noci a na päťdesiaty deň Turíce.
Mnohé iné dnešné eucharistické liturgie a obrady pochádzajú z prvých piatich storočí a z rôznych miest východného Stredomoria.
O nich ale opäť o niečo neskôr.
Pokračovanie Omša prvých kresťanov. Časť prvá. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Gordon S. Wakefield - An Outline of Christian Worship.
