Z malého prístavu na pobreží Baltického mora sa boľševici na parníku dostali do Švédska, vlakom do Štokholmu, kde Lenina prinútili aby si kúpil nové šaty a topánky. 31. marca sa ďalším vlakom dostali do Fínska. Lenin tam z pomerne čerstvého vydania Pravdy zistil, že zatiaľ čo Stalin a Kamenev viedli boľševický Ústredný výbor, nenapadlo ich zaútočiť na Dočasnú vládu. Tesne pred polnocou 3. apríla ich vlak vošiel do Fínskej stanice v Petrohrade. Ústredný výbor im zabezpečil dav na privítanie. Lenin bol za uvítací výbor a za námornícku čestnú uličku mimoriadne nevďačný. Na prekvapenie väčšiny v prejavoch napadol Dočasnú vládu, implicitne kritizujúc prítomných, že ju vôbec akceptovali a odmietol myšlienku akejkoľvek jednoty medzi socialistickými stranami.
Vedenie boľševikov prekvapil v ich centrále, ktorá bola v zhabanom byte cárovej milenky a okamžite im prepláchol mozgy časťami toho, čo sa neskôr stalo základom jeho "Aprílových téz:"
odsúdil akúkoľvek podporu Dočasnej vlády, ktorá pokračovala v imperialistickej vojne; vyzýval dokonca k brataniu sa s nepriateľskými vojakmi na fronte.
argumentoval, že revolučná cesta sa musí radikálne skrátiť. Postupné kroky buržoázno-demokratickej revolúcie tak, ako ich uvádzal Marx sú nepotrebné. Boľševické Soviety musia prevziať moc okamžite, pretože buržoázia a Dočasná vláda sú slabé.
vyzýval na zrušenie polície, armády a úradníctva, ako aj na znárodnenie pozemkov a bánk.
Jeho poslucháči boli v úžase z toho, čo považovali za šialenstvo. On zatiaľ odmietal známky "falošnej" skromnosti a zreteľne veril, že je neomylný. Boľševici, ktorí s ním nesúhlasili boli označení buď za pomýlených alebo za falošných. Jeho slogan o diktatúre proletariátu však padol na úrodnú pôdu. Na druhej strane, členovia Dočasnej vlády na čele so socialistom Kerenským jeho myšlienky pokladali za tak nehorázne, že ich nebrali vážne. Ak niekde pribrzdil alebo povolil v rétorike, tak iba z taktických dôvodov. Populárna novinárka Nadežda Lochvitská, ktorá pracovala pod menom "Teffi", bola prekvapená, akú nízku mienku mal Lenin o ľudstve ako takom a tým, že ľudí pokladal za postrádateľné veci. Podľa hesla "Človek je užitočný iba dovtedy, dokedy je potrebný na dosiahnutie daného účelu."
Až do leta sa Dočasná vláda trápila v zmätku zapríčinenom vlastnou neschopnosťou, vnútornými nezhodami a vzburami na vidieku a na fronte, pričom boľševici priložili polienko do ohňa kedykoľvek to pre nich bolo výhodné.
V pondelok 3. júla niekto zavolal na zasadnutie petrohradského sovietu a oznámil, že boľševici bez predchádzajúceho varovania zvolávajú robotníkov a vojakov na ozbrojenú demonštráciu. Lenin bol v tom čase na zaslúženom oddychu na chate blízko fínskej dediny Neivola, asi dve hodiny vlakom od Petrohradu a nemal ani tušenia, že nedisciplinovaná Vojenská organizácia strany sa rozhodla konať na vlastnú päsť. Na pochode boli vojaci Prvého guľometného regimentu, ktorý bol akousi prétoriánskou gardou boľševickej strany, aj keď nevedeli prečo a kam smerujú. V podstate sa chceli vyhnúť vyslaniu na front, ktorý hrozil zrútením sa. Nepokoje po celom meste pokračovali počas celej noci súčasne s debatami Dočasnej vlády. Lenin sa o chaose v Petrohrade dozvedel až ráno, okamžite sa zbalil a prvým vlakom sa vrátil do mesta. Gorkij, ktorý bol očitým svedkom udalostí, neskôr napísal: "Hrozivý pokus o ´sociálnu revolúciu´ bol podniknutý nepremyslene, narýchlo a táto stupídnosť je silou, ktorá vyhnala po zuby vyzbrojených ľudí do ulíc."
Po celonočnom presviedčaní sa 5. júla Leninovi podarilo prinútiť Ústredný výbor, aby odvolal demonštrácie. V to isté ráno si pomstu vychutnala "pravicová" tlač. Armádna kontrarozviedka už nejaký čas zbierala pre Dočasnú vládu informácie o zdrojoch financií boľševikov. Bez povolenia vlády posunula tlači svoje najsenzačnejšie zistenia o tom, že Lenin prijal "nemecké zlato" a peniaze na rastúce boľševické tlačové impérium. Polícia a skupiny dôstojníckych kadetov (junkerov) vykonali raziu v redakcii Pravdy a na centrále boľševickej strany. Viacerí jej vodcovia boli zatknutí, ujsť sa podarilo iba Leninovi a Zinovievovi. Ukryl sa v apartmáne budúceho Stalinovho švagra Borisa Allilujeva, kde mu Stalin oholil briadku, takže vyzeral ako nejaký fínsky roľník. Ďalšie tri mesiace až do Revolúcie strávil Lenin skrývaním sa v rôznych tajných úkrytoch.
Po ďalších rozporoch vnútri vlády a medzi vládou a armádou, po tom, čo Kerenský oslobodil uväznených boľševických vodcov (za čo sa mu, ako inak, nedostalo ani najmenšej vďaky), Lenin, ešte stále ukrytý vo Fínsku, 14. septembra napísal ústrednému výboru Strany:
"Existujú všetky objektívne podmienky na úspešné povstanie."
PokračovanieVždy, keď siedmy november ukazuje kalendár... - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Antony Beevor - Russia.
Internet.
