Príliš živý biznismen a príliš mŕtvy audítor, prvá časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Ten osobný príbeh Sergeja Magnitského sa ozaj neskončil dobre.
Nasledovali ďalšie podobné súdne rozhodnutia proti firmám pôvodne vo vlastníctve Hermitage, dohromady vo výške okolo jednej miliardy dolárov. Všetky boli urobené a napísané ako cez kopírovací papier. Záhadou pre Browdera a jeho spoločníkov bolo, ako chcú organizátori týchto podvodov získať nejaké peniaze, keď žiadne neexistovali. Začali rátať: firma mala v roku 2006 zisk 973 miliónov dolárov a na daniach zaplatila 230 miliónov. Jediný zmysel to Browderovi dávalo v prípade, ak by sa druhá strana pokúsila dostať späť tých 230 miliónov ako refundáciu dane, čo sa ale všetkým, vrátane Magnitského, ktorý bol expertom na daňové právo, zdalo pritiahnuté za vlasy. Neskôr však v kancelárii pripustil, že je to teoreticky možné aj keď neveril, že by sa to mohlo v praxi uskutočniť. Pokračoval však vo svojom vlastnom vyšetrovaní. Moskovskému registračnému úradu napísal žiadosť o poskytnutie informácií o troch ukradnutých firmách. Jedinou reakciou bolo to, že ich konšpirátori presunuli do juhoruského Novočerkaska. Keď napísal žiadosť adresovanú tamojším úradom, firmy boli presunuté do podmoskovského mesta Chimki. Napísal aj tam. Potom si dohodol stretnutie na vyšetrovacom oddelení kriminálky. Piateho júna 2008 ho privítal mierne rozklepaný detektív. Keď mu otvoril dvere do kancelárie, vnútri sedel plukovník Arťom Kuznecov, ktorý vraj mal asistovať vyšetrovateľom prípadu. Prípadu, v ktorom bol hlavným vinníkom. Podobne, ako bol predtým poverený vyšetrovať iný prípad žalovaný firmou Hermitage major Pavel Karpov, ktorý bol v danom prípade hlavným podozrivým. Teraz Magnitský počkal, kým Kuznecov opustí kanceláriu. Vošiel dnu a detektívovi podal svedectvo, poskytol dôkazy a výslovne menoval Kuznecova a Karpova ako hlavných podozrivých.
Po príchode do kancelárie právnickej firmy Firestone Duncan, kde pracoval, ho čakalo milé prekvapenie. Na daňovom úrade mesta Chimki niekto buď bol nedostatočne informovaný, alebo mal poctivý prístup k svojej práci, preto mu zaslal požadované informácie o všetkých troch ukradnutých firmách.
V liste bolo uvedené, že tí, ktorí firmy ukradli, založili účty v dvoch obskúrnych bankách: Universal Savings Bank a Intercommerz Bank. Prvá z nich bola taká malá, že mala kapitál iba vo výške 1,5 milióna dolárov, druhá z nich iba 12 miliónov. Na ruské pomery ich bolo sotva možné nazvať bankami. Koncom decembra 2007, krátko po založení účtov, Universal Savings Bank dostala derpozity vo výške 97 miliónov, Interkommerz 147 miliónov USD. Dohromady to bol približne objem, aký firmy patriace Hermitage zaplatili v roku 2006 na daniach. Magnitskému to okamžite pripomenulo diskusiu o daňových vratkách. Vzápätí sa mu všetko vyjasnilo.
Petrohradský rozsudok proti firme Mahaon bol na 71 miliónov USD, presne toľko, koľko činil jej zisk v danom roku. Rozsudok z Kazane proti ďalšej z ich firiem - Parfenion - bol na 581 miliónov, opäť čiastku rovnajúcu sa jej zisku za minulý rok. Podobným spôsobom bol vytvorený rozsudok v Moskve proti tretej firme - Rilend. V súhrne konšpirátori vytvorili 973 miliónov súdom stanovených pohľadávok, aby vynulovali 973 miliónov USD skutočných ziskov. Na druhý deň získali od Ruskej Národnej Banky dokument, ktorý potvrdzoval vrátenie zaplatenej dane 139 miliónov USD firme Parfenion, 75 miliónov pre Rilend, 16 miliónov pre Mahaon. Spolu 230 miliónov, teda presne sumu, ktorú firma Hermitage zaplatila na daniach.
Bola to najväčšia refundácia dane v ruských dejinách.
Mraky sa nad firmou Hermitage a jej ľuďmi sťahovali a hustli aj naďalej. Vadim Kleiner - riaditeľ výskumu a Ivan Čerkasov - prevádzkový riaditeľ, pre istotu zdvihli kotvy a pristáli v Londýne. Aj Sergeja Magnitského žiadali, aby urobil to isté. Odmietol, lebo neveril, že sa mu môže niečo stať, veď neporušil žiadny zákon.
Dvadsiateho štvrtého novembra mu tajní policajti z Ministerstva vnútra prehľadali dom, zhabali všetky osobné spisy, počítače, nosiče dát, vrátane DVD jeho syna s rozprávkami a o štvrtej popoludní ho zatkli. Podľa ruských zákonov ho mohli bez obvinenia držať vo väzení až jeden rok. Za jeho zatknutie bol zodpovedný šéf oddelenia "K" FSB Viktor Voronin a na jeho "prípad" bolo nasadených neuveriteľných deväť vyšetrovateľov. Všetci vo firme vedeli, že je zle.
Magnitského prevážali z jedného väzenia do druhého, do stále horších podmienok. Vyvíjali naňho psychický aj fyzický nátlak, ktorým ho chceli prinútiť, aby odvolal svoje predchádzajúce oznámenie na Kuznecova a Karpova. Odmietol. Súd aj napriek nedostatku akýchkoľve relevantných dôkazov zamietol žiadosť o jeho jeho prepustenie. V lete 2009 sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršil. Vyvinuli sa mu žlčové kamene, pankreatitída a iné ťažkosti. Väzenskí lekári mu predpísali ultrazvukové vyšetrenie a možnú operáciu, ktorá bola naplánovaná na prvého augusta. Týždeň pred plánovaným vyšetrením, ho však na pokyn zhora presunuli do nechválne známeho väzenia s maximálnou ostrahou Butyrka. Nebolo tam žiadne medicínske zariadenie, ktoré by sa mohlo zaoberať jeho zdravotným stavom. Všetky jeho sťažnosti na zaobchádzanie, neposkytovanie zdravotnej starostlivosti a falošné obvinenia boli neskoršími súdmi odmietnuté. Bol mu odmietaný aj styk s jeho právnikom. Po mesiacoch neošetrovaných a neliečených zdravotných problémov sa jeho telo 16. novembra 2009 dostalo do kritického stavu. Z Butyrky ho poslali do iného väzenia, ktoré malo ošetrovňu a lekára. Miesto toho, aby ho odviezli na vyšetrenie, dostal sa na izolačnú celu, kde ho želiezkami pripútali k posteli. Tam ho navštívili ôsmi bachári v plnej zbroji a surovo ho zmlátili gumenými obuškami. O hodinu a osemnásť minút potom prišiel civilný lekár, ktorý Magnitského našiel mŕtveho na podlahe cely. Mal 37 rokov.
Na druhý deň zašla jeho matka aj vdova do márnice, aby im vydali telo na nezávislú pitvu. Bolo to odmietnuté. Odmietli vydať telo rodine aj na náboženský obrad s otvorenou truhlou. Telo bude vydané len správe cintorína na rýchly pohreb, pretože vraj kvôli nedostatku miesta nebolo v chladiacom zariadení. Nakoniec im patológ dovolil rozlúčiť sa s nebožtíkom a obliecť ho do obleku, v ktorom ho pochovajú. Keď z tela stiahli bielu plachtu, ktorou bolo prikryté, na jeho zápästiach a prstoch našli mnohé modriny a rezné rany, svedectvo brutálneho mučenia. Žiadne ďalšie vyšetrovania, to, ktoré nariadil prezident Medvedev ani to vedené moskovskou Komisiou pre verejný dozor, ktorá konštatovala mnohé porušenia práv Magnitského, odopieranie zdravotnej starostlivosti, evidentné mučenie a zakrývanie skutočností štátnymi orgánmi, neprinieslo vyšetrovanie a potrestanie skutočných vinníkov. Prepustených bolo niekoľko policajtov z Ministerstva vnútra, ktorí s prípadom nemali absolútne nič spoločné.
Bill Browder sa však nemienil vzdať. Chcel dosiahnuť odhalenie a potrestanie tých, ktorí mali na svedomí Magnitského smrť a v širšom meradle aj všetkých tých skorumpovaných a tých, ktorí porušujú ľudské práva v Rusku. Po dlhej dobe, extrémnej snahe a s výdatnou pomocou členov Kongresu USA, pracovníkov ich rôznych štábov a komisií sa 6.12. 2012 v Senáte pomerom hlasov 92 ku 4 podarilo schváliť takzvaný Magnitského zákon. Jeho cieľom je bolo uvalenie finančných a vízových sankcií na ruských občanov porušujúcich ľudské práva a na skorumpovaných úradníkov. Odvtedy sa jeho obsahová aj územná platnosť rozšírila do mnohých krajín, vrátane Európskej únie. A vyzerá to na ďalšie rozšírenie dnes aj v najbližšej budúcnosti.
Pokračovanie.
Zdroj informácií: Bill Harding - Red Notice.
Bill Harding - Freezing Order.
Amy Knight - Putin´s Killers.
How Sergei Magnitsky Uncovered a $230 Million Tax Fraud I Investigators - YouTube
