Pracovať tam v tejto oblasti bolo dobrodružstvom ako na starom Klondike, niekedy nebezpečné, no nikdy nudné. V roku 1996 tam Bill Browder, americký finančný poradca (mimochodom vnuk bývalého predsedu Komunistickej strany USA, syn špičkového amerického matematika, ktorý sa na kapitalizmus dal preto, aby sa pomstil týmto dvom svojim predkom), založil investičnú firmu Hermitage Capital. Firma na svojom vrchole spravovala 4,5 miliardy dolárov investícií a v roku 2000 bola vyhlásená za najvýkonnejší fond rozvojových trhov na svete. Niekoľko krát sa osobne stretol a rokoval s Vladimírom Putinom.
V novembri 2005 ho na moskovskom letisku Šeremeťjevo nepustili ďalej, miesto toho ho posadili do prvého lietadla späť do Londýna, kde býval. V Rusku sa stal nežiadúcou osobou. Ako k tomu došlo?
O ruskej privatizácii v deväťdesiatych rokoch som už písal na inom mieste. Zúčastnil sa na nej aj Browder spočiatku ako zástupca Solomon Brothers. Priebeh obchodovania s privatizačnými poukážkami opísal takto:
"Už sám spôsob akým sa poukážky dostávali do Moskvy je príbehom samým osebe. Občania Ruska nemali poňatia, čo robiť s poukážkami, ktoré dostali zadarmo od štátu. Vo väčšine prípadov boli radi, keď sa im ich podarilo vymeniť za fľašu vodky v cene 7 dolárov alebo za niekoľko kúskov bravčoviny. Podnikaví jednotlivci skupovali celé bloky poukážok v malých aj väčších dedinách a predávali ich po 12 dolárov konsolidátorom vo väčších mestách. Tí potom odcestovali do Moskvy, kde balík tisíc alebo dvetisíc poukážok predali priamo za stolom provizórnej ruskej burzy cenných papierov po 18 dolárov. Nakoniec ešte väčší konsolidátor dal dokopy balíky po 25.000 poukážok a predal ich pri iných stoloch po 20 dolárov." Browder takto nakúpil poukážky v hodnote 25 miliónov. Potom bolo nutné poukážky investovať do akcií ruských spoločností na takzvaných poukážkových aukciách. Tieto však boli značne bizarne a chaoticky organizované, ťažko bolo analyzovať ich skutočnú hodnotu a pohyby, čo odrádzalo hlavne západných investorov od účasti. Browderovi sa podarilo investovať ich do akcií mnohých firiem, vrátane Lukoil, Spojeného Energetického Systému a Rostelekom. Banka Solomon Brothers, ktorú zo začiatku zastupoval, sa tak stala vlastníkom akcií ruských firiem v hodnote 25 miliónov dolárov. Sám Browder sa potom vyjadril, že išlo o najviac podhodnotené akcie aké boli kedy v dejinách ponúknuté na predaj.
Čoskoro ich predali za 125 miliónov dolárov. A Browder založil Hermitage Capital Management.
V neskoršom priebehu sa ani nevedel ako, stretol s jednou z najdôležitejších skutočností post-sovietskeho Ruska - explozívnym nárastom rozdielu príjmov a bohatstva. V sovietskych časoch bola najbohatšia osoba asi tak šesťnásobne bohatšia, než tá najchudobnejšia. Členovia Politbyra mohli mať väčší byt, auto a peknú daču, ale nič viac. V roku 2000 sa najbohatšia osoba stala 250.000 krát bohatšou než tá najchudobnejšia. Tento obrovský nepomer bol vytvorený v tak extrémne krátkom čase, že otrávil psychológiu celého národa. Ľudia boli takí nahnevaní, že boli ochotní vyžalovať sa každému, kto bol ochotný počúvať. Tak sa Browder dozvedel o ukradnutých naftových poliach, o tom, ako Gazprom predával celú svoju ťažbu plynu cez neznámeho sprostredkovateľa, o tom, ako tá istá firma poskytovala veľké úvery za nižšiu než trhovú cenu priateľom ľudí z vrcholového manažmentu a tak ďalej, a tak ďalej ... Celé dva poznámkové bloky zaplnil obvineniami zo zlodejstva a podvodov.
Keď sa v júli 2006 konalo v Petrohrade vrcholné zasadanie G8, britský premiér Tony Blair mal s Putinom prejednať prípad Billa Browdera. Nestalo sa tak. Keď sa britská novinárka z Moscow Times na tlačovke opýtala Putina prečo mu bez akéhokoľvek vysvetlenia bolo odmietnuté vstupné vízum, najprv predstieral, že o ničom nevie, potom poznamenal, že to bolo zrejme preto, lebo Browder porušil zákony. Zrejme hneď potom dal svojim ľuďom príkaz, aby na chudáka Billa našili toľko trestných skutkov koľko sa len dá.
Reťazová reakcia sa spustila. Koncom augusta klienti Hermitage stiahli späť 30% investícií do fondov spravovaných firmou. 19. februára nasledujúceho roka sa Browderovi ozvali z Moskvy vo veci jeho vstupného víza. Nebolo to však z Pohraničnej služby; volal plukovník Arťom Kuznecov z moskovskej pobočky Ministerstva vnútra, ktoré sa zaoberá kriminálnym vyšetrovaním. Dožadoval sa osobného stretnutia s Browderom a zodpovedania viacerých otázok. Ten však bol v Londýne a nemohol riskovať cestu do Moskvy, preto volanie, nie po prvýkrát, ignoroval. 4. júna mu telefonovala sekretárka moskovskej kancelárie firmy Hermitage, že do priestorov firmy a do kancelárií firemného právnika vtrhlo dvadsaťpäť príslušníkov kriminálky, zamestnancov zavreli do konferenčnej miestnosti, konfiškovali záznamy o klientoch, počítače, servery, firemné razítka a pečate klientskych firiem. Keď sa ozval mladý právny zástupca, že nemajú povolenie odnášať všetko zaradom, brutálne ho zbili, takže skončil v nemocnici. Policajný zásah viedol Arťom Kuznecov. Cez osobné kontakty sa onedlho Browderovi podarilo zistiť, že sa všetkým je oddelenie "K" FSB. Jednotka ekonomickej kontrašpionáže. V pláne mali zničiť ho a zhabať všetky jeho aktíva. Bude proti nemu vedených niekoľko kriminálnych konaní. V októbri 2007 sa dozvedel, že jedna z firiem pod jeho správou - Mahaon - už nie je jeho. Bola mu ukradnutá. Ivan Čerkasov, prevádzkový riaditeľ Hermitage mu všetko vysvetlil:
"Nie je to jednoduché. V zásade môžu byť vlastníci firmy ilegálne zmenení bez toho, aby o tom vedeli, ak osoba, ktorá firmu chce ukradnúť, má originálne firemné pečate, certifikáty potvrdzujúce vlastníctvo a registračné zložky. Teda všetko to, čo polícia zhabala pri "návšteve" právnickej firmy. Keď sa to všetko stane, nový vlastník môže jednať presne ako ktorýkoľvek iný vlastník firmy. Môže ju riadiť, zlikvidovať, privlastniť si jej majetok, premiestniť ju inam,... čokoľvek sa mu zachce."
Bolo im jasné, že sa stali obeťou niečoho, čo sa volá "ruský pirátsky útok". Zvyčajne to zahŕňa skorumpovaných policajtov, ktorí vyfabrikujú kriminálny prípad, skorumpovaných sudcov, ktorí odsúhlasia zadržanie majetku a organizovaný zločin, ktorý zabezpečí, aby nikto nestál v ceste. Táto prax bola natoľko známa, že denník "Vedomosti" publikoval cenník takýchto služieb: zmrazenie majetku - 50.000 USD, zahájenie kriminálneho vyšetrovania - 50.000 USD, súdny príkaz - 300.000 USD, atď.
Audítor, ktorý s nimi spolupracoval, strávil celú noc pátraním po informáciách a ráno im zavolal, aby vysvetlil, čo sa vlastne stalo. Mahaon a dve ďalšie firmy, ktoré im patrili, už boli zaregistrované na firmu Pluton so sídlom v Kazani, čo je akési provinčné hlavné mesto autonómnej republiky Tatarstan v strede Ruska. Firmu vlastní Viktor Markelov, ktorý bol v roku 2001 usvedčený zo zabitia. Stačili na to materiály zhabané políciou pod vedením plukovníka Kuznecova. Tie isté dokumenty boli použité na výrobu falošných zmlúv so spätným dátumom, podľa ktorých Browderovi ukradnuté firmy predtým dlhovali 71 miliónov dolárov prázdnej schránkovej firme, s ktorou Hermitage nikdy predtým nespolupracovala. Tieto sfalšované zmluvy boli potom predložené súdu, na ktorom sa zjavil právnik, o ktorom Browder nikdy nepočul, s tým, že zastupuje záujmy firmy Hermitage a zmienené tri firmy. Akonáhle pojednávanie začalo, okamžite priznal dlh vo výške 71 miliónov dolárov. Jediné šťastie Browdera a jeho spoločníkov bolo, že sa im dovtedy podarilo všetky aktíva vyviezť von z Ruska.
Audítor, ktorý bol na druhom konci telefónu im však schladil náladu tým, že ruské príbehy nikdy nemajú šťastný koniec. Nech sa predčasne netešia.
Volal sa Sergej Magnitský.
Pokračovanie Príliš živý biznismen a príliš mŕtvy audítor, druhá časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Bill Browder - Red Notice.
Bill Browder - Freezing Order.
Heidi Blake - From Russia With Blood.
How Sergei Magnitsky stood up to Vladimir Putin | Daily Mail Online
