Druhého októbra 2009 zahájilo ruské Ministerstvo vnútra trestné vyšetrovanie dvoch právnikov spoločnosti Hermitage, ktorí ušli do Londýna. Boli obvinení z podvodného použitia právomocí právneho zástupcu tým, že nahlásili trestný čin krádeže dvoch firiem patriacich Hermitage. Bolo im oznámené, že nemali žiadne právo podať žalobu, pretože zmienené dve firmy spoločnosti nepatria. V princípe im oznámili, že jedinou osobou, ktorá je oprávnená nahlásiť krádež auta je ten, kto ho ukradol. Magnitského to tak rozčúlilo, že o päť dní neskôr znovu navštívil Ruskú štátnu vyšetrovaciu komisiu, čo je niečo ako ruská FBI, aby im predložil fakty. V snahe očistiť svojich kolegov dosvedčil, že tá istá kriminálna skupina, ktorá ukradla tie dve firmy, ukradla tiež 230 miliónov dolárov patriacich ruskej štátnej kase. Neskôr našiel dôkazy o tom, že rok pred tými 230 miliónmi tá istá skupina ukradla z daní určených pre štátny rozpočet 107 miliónov dolárov, ktoré zaplatila iná firma.
Hneď na to Browder zatelefonoval svojmu známemu z moskovských čias, vedúcemu kancelárie časopisu "Business Week" Jasonovi Bushovi. Ten strávil niekoľko ďalších týždňov pátraním a hrabaním sa vo všetkom, čo sa týkalo tohto príbehu. Čím hlbšie sa dostal, tým viac ho zistenia šokovali. Zločinecká banda poslala miliardy rubľov krycím firmám, ktoré mali ako sídlo registrovanú adresu nejakého ošumelého bytu. Tieto firmy potom boli rozpustené hneď po tom, čo previedli peniaze inam. Papierová stopa bola nevyvratiteľná: Tá istá kriminálna skupina používala tú istú banku, právnikov, daňový úrad, súdy a tie isté spôsoby, ako ukradnúť 107 miliónov dolárov z ruskej štátnej pokladne. Používali dokonca identické dokumenty, na ktorých zmenili iba dátumy a názvy firiem. Jedným z dôsledkov zverejnenia Bushovho článku bolo viac mocných nepriateľov Hermitage a o 16 dní zatknutie Magnitského.
V lete 2012 Browdera nakontaktoval americký investigatívny novinár Bill Alpert, s ktorým spolupracoval pri presadzovaní Magnitského zákona. Pri svojom pátraní o korupcii a praní špinavých peňazí vo východnej Európe získal prístup k databáze všetkých finančných prevodov moldavskej banky Banka di Economii. Pôvodne ju cez svojho človeka v Kišiňove z policajného spisu o vyšetrovaní tejto banky získala organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP), ktorá sa o databázu podelila s Alpertom a s Browderovými ľuďmi. Vadim Kleiner, vedúci prieskumu v Hermitage dokázal vystopovať únik ruských peňazí iba po hranice krajiny. Výnimkou bolo iba 11 miliónov USD, ktoré skončili vo Švajčiarsku a 55 miliónov USD, ktoré šli dvom moldavským firmám s účtami v Banka di Economii. Novozískaná databáza mu umožnila vidieť, čo sa s peniazmi dialo ďalej. Mohol sledovať toky z Moldavska na Cyprus, do Litvy, Lotyšska a Estónska. Prístup k bankovým údajom v týchto krajinách však na základe ochrany údajov nemal umožnený.
Moldavský spis však obsahoval aj odkazy na desiatky krycích firiem s nič nehovoriacimi názvami: Dexterson LLP, Green Pot Industrial Corporation, Prevezon Holdings, Malton Internastional,... Alpert sa rozhodol porovnať tieto mená s databázou nemovitostí v New Yorku, ku ktorej mal prístup dúfajúc, že niekto z tých zlodejov mohol kúpiť nemovitosť na Manhattane; prečo nie, ak je k dispozícii 230 miliónov dolárov? Našiel Prevezon, ktorý tam skupoval domy a pozemky ako na bežiacom páse. Kým Alpert šiel na obhliadku toho, čo v New Yorku vlastní Prevezon, Vadim Kleiner veľmi rýchlo našiel údaje o tejto firme v Moldavskom spise. Dve moldavské krycie firmy poslali Prevezonu, ktorý bol registrovaný na Cypre, 857.764 USD z ukradnutých 230 miliónov. Keď sa online napojil na cyperskú otvorenú databázu firiem zistil, že Prevezon Holdings patrí Rusovi menom Denis Kacyv. Keď toto meno zadal do ruského vyhliadavača Yandex ukázalo sa, že je to syn Pjotra Kacyva, vysokého ruského vládneho úradníka. V spolupráci s Alpertom sa im podarilo zistiť, že Denis Kacyv použil Prevezon na nákup nemovitostí v New Yorku vo výške okolo 17 miliónov dolárov. Článok, ktorý o tomto prípade zverejnili na webe OCCRP prispel k tomu, že švajčiarske orgány zmrazili 7 miliónov dolárov, ktoré mal Prevezon na svojom účte v banke USB.
Keď potom prepukol škandál s Panama Papers, vyskočilo tam aj meno Sergej Roldugin. Je to virtuoso violončelista zo St. Peterburgu. Teda okrem toho, že je osobným priateľom Vladimíra Putina už cca od roku 1970, krstným otcom jeho dcéry a jedným z mála, ktorý nemá problém rozprávať o Putinovi s novinármi. Napríklad o tom, že prezident trpí bolesťami chrbta. V dokumentoch tvrdí, že je jediným a výlučným vlastníkom firmy International Media Overseas S.A., registrovanej firmou Mossack Fonseca v Paname. Táto firma je zase stopercentným vlastníkom Med Media Network Ltd., ktorá vlastní 20% podiel ruskej mediálnej firmy Video International. Roldugin je tiež jedným z vlastníkov tejto firmy. Aspoň na papieri. Podľa údajov len medzi rokmi 2009 a 2011 pritieklo do Rolduginovej siete firiem okolo jednej miliardy dolárov. Veľká časť z Ruskej komerčnej banky na Cypre, čo vtedy bola pobočka v 100% vlastníctve VTB, ktorá je prevažne v štátnom ruskom vlastníctve. Vo februári 2011 International Media Overseas urobila super kšeft. Za jeden dolár na ňu prešli práva na úver vo výške 200 miliónov dolárov, ktorý vynáša ročný úrok 8 miliónov...
V júni 2018 sa Browder a Kleiner vybrali na stretnutie s dvomi dánskymi investigatívnymi novinármi Evou Jungovou a Michaelom Lundom, ktorí pracovali v jedných z najprestížnejších dánskych novín "Berlingske". Využili masívny únik dát, pri ktorom zistili, že najväčšia banka krajiny "Danske Bank" bola minimálne desať rokov zapletená do prania špinavých peňazí. V priebehu posledného roka o tom napísali viac než 70 článkov. Pokryli celý rad podozrivých platieb v rámci množstva finančných machinácií, do ktorých boli zapletené rôzne podozrivé indivíduá, napríklad vrcholní predstavitelia Azerbajdžánu, skorumpovaní západoeurópski politici, ruský obchodník so zbraňami, sankcionované iránske firmy alebo napríklad aj Putinov bratranec. Na jar 2017 vedenie banky oznámilo uskutočnenie hĺbkového auditu, ktorý bude v réžii externých právnikov a účtovných expertov. S využitím únikov dát aj oficiálnych zdrojov z rôznych vyšetrovaní sa Kleinerovi podarilo identifikovať 43.112 transakcií, ktoré dokazovali, že cez 20 firiem s účtami v pobočke Danske Bank v estónskom Talline bolo prepratých 200 z 230 ukradnutých miliónov. Údaje o nich poskytol novinárom z Berlinske, ktorým sa ich onedlho podarilo potvrdiť. Nielen to. Našli ďalších 8,3 miliardy dolárov podozrivých finančných tokov z Ruska a iných bývalých sovietskych štátov, ktoré boli cez tieto firmy prevedené medzi rokmi 2007 a 2015.
Epilóg.
Trinásteho septembra 2006 Andrej Kozlov, 41-ročný vedúci pracovník ruskej národnej banky skončil priateľský futbalový zápas s inými bankovými regulátormi na štadióne Spartaka v Moskve. Keď sa približoval k svojmu zaparkovanému autu, dvaja muži pristúpili k nemu a k jeho vodičovi a na oboch spustili streľbu. Vodič zomrel okamžite, Kozlov neskôr v nemocnici.
Tri mesiace predtým Kozlov cestoval do hlavného mesta Estónska - Tallinu, aby sa tam stretol s hlavným finančným regulátorom krajiny. Objavil totiž masívnu schému na pranie špinavých peňazí s pôvodom v Rusku, ktoré putovali cez tallinsku "Sampo Bank" a potreboval pomoc, aby to zastavil. Estónci si ho vypočuli a neurobili nič. Päť mesiacov po jeho vražde bola Sampo Bank predaná väčšej banke z inej krajiny. Danske Bank.
V septembri 2018 banka konečne zverejnila výsledky hĺbkového auditu. Vyčíslila skutočnú hodnotu špinavých peňazí, ktoré boli prepraté cez túto estónsku pobočku v priebehu desiatich rokov.
Bolo to 234 miliárd dolárov.
Podobné práčky ruských peňazí existovali vo Švédsku (SEB, Swedbank), Litve (Ukio Bankas) a vo Fínsku (Nordea).
Dva mesiace po zverejnení auditu Danske Bank pozvala holandská vláda zástupcov všetkých členských štátov EÚ do Haagu na prerokovanie Európskeho Magnitského zákona.
Pokračovanie Ako sa Rusi nasrdili. 1. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Bill Browder - Red Notice.
Bill Browder - Freezing Order.
Jessikka Aro - Putinovi Trollové.
