Pokiaľ v roku 2000 bol oficiálne hlavou predvolebnej kampane, v skutočnosti ju riadili iní ľudia. Teraz, v roku 2004 bol v čele skutočnej kampane riadenej z Kremľa.
Na prvý pohľad boli voľby iba nevyhnutnou formalitou - čakalo sa ľahké víťazstvo Putina. Zádrheľ mohol nastať inde. S tým, ako sa blížil koniec prvého prezidentského obdobia, Jeľcinova stará garda pomaly ustupovala do pozadia a vpred sa pomaly, ale isto drali "Petrohradčíci". Boli to Putinovi verní, ktorých do Moskvy dotiahol z Petrohradu, najmä z kruhov FSB.
Najhorúcejšími kandidátmi na post premiéra boli minister financií Alexej Kudrin, minister obrany Sergej Ivanov a nový šéf Putinovej kampaňovej kancelárie Dmitrij Kozak. Prezident však svojim výberom prekvapil všetkých. Petrohradčíkov obišiel v prospech takmer neznámeho Michaila Fradkova. Bol to zdanlivo beztvarý byrokrat, o ktorom málokto vedel odkiaľ prišiel. V skutočnosti to bol pracovník vládneho aparátu s extenzívnymi skúsenosťami. Pracoval v mnohých vládnych orgánoch, v niekoľkých vládach pod Jeľcinom bol ministrom pre zahraničné ekonomické vzťahy a obchod. Na začiatku Putinovej vlády bol v čele daňového inšpektorátu a v roku 2003 ruským veľvyslancom v Bruseli, odkiaľ bol povolaný, aby, na veľké prekvapenie celej ruskej politickej elity, prevzal funkciu v Kremli.
Jeho najväčšou výhodou bolo, že pre Putina nepredstavoval žiadnu hrozbu. Prezident si ho pamätal ako lojálneho ešte z doby, keď pôsobil medzi daniarmi. Ľudia, ktorá sa pohybovali v kremeľskom zákulisí ho charakterizovali ako človeka, ktorý mal niekoľko plusov a žiadne mínusy. Mal skúsenosti v mnohých oblastiach a nikdy sa nevyvyšoval.
Fradkov, ako predseda vlády začal kopírovať reformy, ktoré uskutočňoval Medvedev ako šéf prezidentovho štábu. Zredukoval počet manažérov, ministrov a ich námestníkov, každému ministerstvu však bolo pridaných niekoľko federálnych agentúr, takže sa celkový počet zamestnancov zväčšil. Na konci predchádzajúcej vlády sa reformy v podstate zastavili. Fradkovov príchod vyvolal rozmach rôznej aktivity, ale takmer nič iné. Sám si bol istý, že práve preto bol povolaný do funkcie. Jeho úlohou bolo neprejavovať ambície a na nikoho si nevyskakovať.
Samotné prezidentské voľby v roku 2004 prebehli podľa predstáv. Putin dostal 71% hlasov. V Moskve ich bolo 69%.
Najlepší výsledok však dosiahol v Čečensku. Nový čečenský vodca Achmad Kadyrov dodal 92,4 % hlasov. 9. mája počas osláv výročia ukončenia Veľkej Vlasteneckej Vojny v hlavnom meste Groznyj vo VIP sekcii, kde Kadyrov sedel, vybuchla bomba. Kadyrov zomrel pri prevoze do nemocnice. V ten istý deň Putin povolal do kremľa jeho mladšieho syna. Ramzan Kadyrov mal oblečenú teplákovú súpravu a iba ťažko zadržiaval slzy. Stretnutie s ním znamenalo, že Putin urobil konečné rozhodnutie: budúcou hlavou Čečenskej republiky bude Ramzan Kadyrov, ktorý sa vďaka tomu, že ešte nemal tridsať rokov nemohol legálne stať prezidentom. Dlho sa však na túto úlohu pripravoval. Najprv ako zástupca predsedu vlády Čečenska viedol bezpečnostné zložky, potom prevzal funkciu premiéra. O tri roky neskôr sa stal vládcom svojej rodnej krajiny.
Aby sa tak stalo, museli sa uskutočniť oficiálne voľby čečenského prezidenta, aby sa tým demonštrovalo, že nový, pro-Putinský režim je absolútne legitímny. Niekoľko dní pred ich konaním čečenské teroristky, takzvané "čierne vdovy" vyhodili do vzduchu na moskovskom letisku Domodedovo dve lietadlá krátko po štarte. Napriek možným komplikáciám po týchto udalostiach sa voľby predsa len konali. Mnohí novinári, ktorí tam odišli, aby o ich priebehu podali správy hlásili, že volebné miestnosti sú takmer prázdne. Voliči sa jednoducho báli vyjsť von. Aj napriek tomu bola nahlásená oficiálna volebná účasť 85%.
Deň po voľbách Jacques Chirac a Gerhard Schroeder navštívili Putina na jeho dači. Prehlásili, že nemajú ani najmenšie pochybnosti o legitimite čečenských volieb.
Pokračovanie Murder Inc. na ruský spôsob 5. Koniec zvláštneho agenta FSB. Prvá časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Mikhail Zygar - All the Kremlin's Men.
