Už dlho mal podozrenie, že USA pracujú na technológii, ktorá by umožnila zvrhnúť politické režimy na pôde bývalého Sovietskeho zväzu. Farebné revolúcie na Ukrajine a v Gruzínsku v prvých rokoch storočia boli v Kremli videné ako priamy dôsledok americkej snahy o ovplyvňovanie režimov úzko spojených s Moskvou. Jeho strach nebol vôbec zložitý: revolúcia potrebuje masy a autoritárske režimy v minulosti často úspešne potláčali tradičné spôsoby mobilizovania ľudí, ako boli napríklad odbory alebo politické strany. Nový spôsob, preferovaný USA, by do ulíc priviedol hnutia mládeže zorganizované takpovediac na zelenej lúke. Aby Kremeľ tieto snahy potlačil, pristúpil k obmedzovaniu akýchkoľvek opozičných skupín, ktoré by mohli zorganizovať pouličné demonštrácie alebo na znak protestu obsadiť vládne budovy. Kremeľ tiež zorganizoval pro-Putinovské mládežnicke hnutia, ktorých úlohou bolo v čase krízy zaplniť ulice a námestia.
Moskovskí majstri politiky si zobrali vážne k srdcu slová Aleca Rossa, poradcu vtedy ministerky zahraničných vecí USA Hillary Clintonovej, 22. júna v Londýne, kde prehlásil, že "Che Guevarom 21. storočia je sieť." Dva z bodov jeho prejavu boli pre Kremeľských mocipánov obzvlášť hrozivé: internet fungoval ako urýchľovač Arabskej jari a umožňoval vznik hnutí bez vodcov. Povedal, že diktatúry sú dnes zraniteľnejšie než kedykoľvek predtým čiastočne, no nie bezvýhradne, vďaka prechodu moci od národného štátu k jednotlivcovi. Čoskoro na to sa technológia sociálnych sietí stala prvotným a hlavným cieľom tajných služieb, hlavne FSB. Bola to ale čudná oblasť, ktorej vtedy nikto nerozumel.
Výpočtové centrum KGB v rohu námestia Lubjanka bolo pôvodne zodpovedné za ochranu počítačových sietí a boj proti hekerom, no veľmi rýchlo sa rozšírilo. K jeho povinnostiam pribudlo podrobné monitorovanie internetu a médií. Na tieto účely používalo špeciálne vyhľadávacie analytické softvérové systémy vyvinuté ruskými programátormi. Jedným z takýchto systémov bol "Semantický archív", ktorý používali bezpečnostné služby a Ministerstvo vnútra na monitorovanie otvorených zdrojov a internetu, vrátane blogosféry a sociálnych sietí. Jeho tvorcom bol šéf firmy "Analytic Business Solutions" Denis Šatrov.
Mesiac po tom, ako sa Putin tretíkrát ujal prezidentskej funkcie, Kremeľ konečne našiel spôsob ako sa vysporiadať so sociálnymi médiami. 7. júna 2012 štyria členovia Štátnej Dumy, dolnej komory ruského parlamentu, predložili návrh zákona, ktorý by mal začať celoštátne filtrovanie internetu. Zámienkou bola ochrana detí. Návrh zahŕňal register zakázaných stránok, inak povedané čiernu listinu. 10. júla prešiel návrh zákona druhým čítaním a aj napriek online protestu zorganizovanému ruskou Wiki komunitou, bol zákon rýchlo schválený a 28. júla podpísaný Putinom s účinkom od prvého novembra. Internetové firmy, ktoré sa dostali do stavu paniky, obdržali 2. augusta pozvanie na stretnutie s administratívou prezidenta. Privítal ich prvý zástupca šéfa administratívy Vjačeslav Volodin, ktorý im hneď priamo povedal, že "za súčasných okolností je filtrácia internetu nutná a nevyhnutná, ale budeme s vami pracovať na detailoch". Firmám netrvalo dlho aby opustili myšlienku necenzúrovaného internetu a sústredili sa na špecifiká. Pasívne prijali daný stav vecí podobne, ako desať rokov predtým, keď bol do ich praxe zavedený SORM.
Väčšina digitálnych nástrojov na kontrolu prevádzky sa díva iba na "hlavičku" paketu dát - odkiaľ ide a kam. Technológia DPI - Deep Packet Inspection - umožňuje poskytovateľom internetových služieb nahliadnuť priamo do obsahu paketu, do jeho vnútra. Tak, ako keď sa na poštovej obálke nepozerá iba na adresu odosielateľa a prijímateľa, ale otvorí sa a zistí čo je vnútri. Umožňuje to poskytovateľom internetových služieb nielen monitorovať prevádzku, ale aj filtrovať ju, potláčať určité služby alebo obsah. Koncom augusta 2012 prišlo ruské Ministerstvo komunikácií k zhode názorov s niektorými ruskými internetovými firmami v tom, že jedinou možnosťou, ako zaviesť čiernu listinu do praxe, je prostredníctvom DPI. Vydesilo to mnohé skupiny zaoberajúce sa ochranou súkromia. Ako budú túto značne vtieravú technológiu používať vlády?
DPI umožní štátu nahliadnuť do činnosti kohokoľvek na internete, čítať, kopírovať alebo aj modifikovať emaily a webové stránky.
V Rusku systém otestovali v septembri 2012 predtým, než ho oficiálne uviedli do prevádzky v novembri.
Pôda na to sa pripravovala už niekoľko rokov. Z komerčných dôvodov bola DPI technológia v Rusku zavedená už okolo roku 2005. Bola potrebná na kontrolu torentov, ktoré zaberali príliš veľa zo šírky pásma. V priebehu niekoľkých rokov mali v Rusku svoje zastúpenie všetci veľkí výrobcovia technológie DPI. V lete 2012 mali všetci traja ruskí mobilní operátori túto technológiu k dispozícii.
Ani ruská vláda nemohla nechať ležať ladom možnosť špehovania, ktorá bola takto k dispozícii. Koncom septembra 2012 sa na najväčšej ruskej konferencii o informačnej bezpečnosti diskutovalo na tému "SORM v prostredí konvergencie". Sála bola naplnená vedúcimi oddelení SORM u jednotlivých mobilných operátorov a v moskovskej mestskej telefónnej sieti, ako aj zástupcami výrobcov sledovacích zariadení. Technológia DPI sa takmer okamžite stala najhorúcejšou témou diskusií. Mnohí z prítomných si boli istí, že je to jediná cesta ako zaručiť legálne odpočúvanie v novej ére cloudov.
Bol tu však jeden právny problém. Zariadenia DPI boli obsluhované zamestnancami poskytovateľov internetových služieb a mobilných operátorov - súkromných firiem. Zariadenia SORM boli pod úplnou kontrolou FSB. Nikoho neznepokojovala možnosť ich prepojenia.
Námestník riaditeľa oddelenia štátnej politiky na Ministerstve komunikácií Alexander Peršov, ktorý bol hosťom konferencie, prehlásil: "Požiadavky na budovanie sietí musia byť koordinované s FSB, aby sa zabezpečilo, že všetko bude urobené správne v podmienkach SORM".
Tak sa ja stalo. Obchodné záujmy internetových firiem v Rusku prevážili nad princípmi slobodnej a ničím neobmedzovanej komunikácie na internete.
Pokračovanie "Ucho" na ruský spôsob. 4. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Andrei Soldatov, Irina Borogan - The Red Web.
