Snowden, bývalý pracovník Národnej Bezpečnostnej Agentúry USA (NSA) istý čas pracoval v oblasti informačných technológií pre CIA. Tesne pred príletom do Moskvy vypustil do sveta bombu v podobe balíka telefonických a internetových dát miliónov Američanov, ktoré získala NSA. Prehlásil, že to urobil, pretože americká vláda získala schopnosť "bez akéhokoľvek oficiálneho povolenia zhabať a prezerať vašu komunikáciu. Komunikáciu kohokoľvek a kedykoľvek. Je to moc, ktorá dokáže meniť osudy ľudí."
Jeho odhalenie malo obrovský dopad. Organizácie na ochranu ľudských práv na celom svete podporovali Snowdena v rámci boja proti sledovaniu ľudí štátom, na ochranu súkromia, aby informácie mohli prúdiť voľne, bez toho, aby ich štát monitoroval. Snowden však pristál v krajine s dlhou tradíciou zatajovania, potláčania slobody slova, v krajine, ktorá je plná kontroly a špicľovania, teda všetkého čím podľa vlastného vyjadrenia pohŕdal.
Najprv trčal na letiskovom termináli, pretože platnosť jeho pasu americké úrady zrušili, a preto nemal žiadne platné cestovné doklady. Mal byť vo zvláštnej tranzitnej zóne, no nikto ho nemohol nájsť. Novinárom prítomným na letisku bolo jasné, že je dobre chránený.
Na rozdiel od ostatných moskovských letísk má Šeremetievo špeciálnu časť pre FSB, ako aj normálnu časť, ktorú obsluhuje pohraničná stráž. Snowden strávil na letisku 39 dní bez toho, aby ho niekto videl. 25. júna na stretnutí s fínskym prezidentom Putin trval na tom, že "naše špeciálne služby nikdy s pánom Snowdenom nespolupracovali a nedeje sa tak ani teraz." Nazval ho tranzitným cestujúcim, ktorý sa nachádza v tranzitnej hale. Vylúčil jeho vydanie do USA, kde bol obvinený z prezradenia utajovaných informácií a vyhlásil, že Snowden " v Ruskej Federácii neporušil žiadny zákon." O týždeň neskôr stále trval na tom, že "Snowden nie je našim agentom, nikdy nebol a nie je ním ani dnes." Vraj môže Rusko opustil ak chce.
Jedenásteho júla dostala Táňa Lokšinová, vedúca moskovskej pobočky Human Rights Watch, spolu s niekoľkými ďalšími zástupcami podobných organizácií a s niekoľkými novinármi, emailom pozvánku na stretnutie so Snowdenom na druhý deň na letisku Šeremetievo. Spočiatku si myslela, že je to podvodný email, pretože bol napísaný veľmi formálne a v britskej, nie americkej angličtine. Email preposlala svojim nadriadeným v New Yorku, zopár priateľom v Moskve a tamojším dopisovateľom New York Times a Daily Telegraph. Keď jej opäť zatelefonovala tá istá osoba, ktorá jej volala pred odoslanám emailu a požiadala ju o detaily z pasu, aby jej bol povolený vstup do zabezpečenej časti pochopila, že pozvanie je skutočné.
Na druhý deň si so sebou zobrala diktafón a keď sa dostala do určenej časti letiska, boli tam už stovky novinárov. Okrem nich tam bol hlavný organizátor stretnutia široko známy právnik Anatolij Kučerena. Okrem toho, že je právnym zástupcom rôznych ruských prominentov, je aj členom "Rady verejnosti" v rámci FSB, ktorá bola založená v roku 2007 na podporu imidžu ruskej bezpečnostnej služby. Je tiež predsedom "Inštitútu pre Demokraciu a Spoluprácu", predsunutej organizácie ruskej propagandistickej mašinérie, s pobočkami v New Yorku a Paríži. Putin osobne navrhol vytvorenie takejto inštitúcie s cieľom kritizovania porušovania ľudských práv v USA. Vydávajú dokonca každoročnú správu s názvom "Stav ľudských práv v USA".
Novinári a aktivisti za ľudské práva boli pozvaní do miestnosti v zabezpečenej oblasti terminálu, odtiaľ ich vyviedli na letiskovú plochu, kde nasadli do autobusu. Urobili menšiu okľuku a zastavili pri neoznačených dverách na opačnej strane budovy. Zaviedli ich do miestnosti, kde už sedel Snowden aj s prekladateľkou. Bolo oznámené, že prednesie vyhlásenie, pričom sa nič nesmelo natáčať na videozáznam. Lokšinová neskôr získala presvedčenie, že tým, kto ich pozval, nebol Snowden. Nerozprával po rusky a nikoho tam nepoznal. Prišla k záveru, že celú tú show zorganizovali bezpečnostné služby. Pozvali vybraných ľudí, zorganizovali stretnutie a prehlásenie, pravdepodobne aby legitimizovali to, čo bolo už rozhodnuté - udelenie dočasného azylu Snowdenovi. Novinárov a aktivistov potom vyviedli späť do verejnej časti letiskovej haly. Je veľmi pravdepodobné, že to bolo iba Putinom zorganizovaná šaráda, aby organizácie na ochranu ľudských práv "odobrili" Snowdenovu žiadosť o azyl. Novinári ani aktivisti sa nemohli vyjadriť k miestu ani času stretnutia, k jej priebehu, ani okolnostiam. Počuli Snowdena hovoriť o hromadnom odpočúvaní, ktoré rozhorčilo celý svet, o podaní žiadosti o azyl a hneď nato ho videli ako zmizol v útrobách stráženej časti letiska. Putin sa teraz mohol prezentovať ako ochranca slobôd, ako jediný silný vodca, ktorý sa dokáže postaviť USA. Krátko, ale účinne mu v tom pomohli ľudskoprávne organizácie, ktoré celé roky potláčal.
Štátna duma sa hneď dala do práce.
Snowdenove odhalenia sa preberali na zvláštnych zasadnutiach. Zástupca šéfa Parlamentu Sergej Železňak navrhol, aby obyvatelia Ruska mali zakázané držať svoje osobné údaje na zahraničných serveroch. Takáto požiadavka "digitálnej suverenity" bola iba zásterkou niečoho, o čo sa Kremeľ snažil už dlho - prinútiť Facebook, Twitter, služby Google - Gmail a YouTube, aby boli podriadenými ruskej legislatívy, čo by znamenalo poskytnúť zadné dvierka pre prístup ruských bezpečnostných služieb. Umožnilo by to pripojiť zariadenia SORM na servery Gmailu, Faebooku a Twitteru.
Prvého augusta 2013 bol Snowdenovi udelený azyl na jeden rok, hneď na ďalší deň opustil Šeremetievo, stále sa vyhýbajúc novinárom. Ďalšie mesiace odmietal hovoriť s ruskými a zahraničnými novinármi so sídlom v Moskve. Rozhovory ale poskytoval tým americkým, ktorí za ním pricestovali z USA. Snowden bol teoreticky za otvorenosť. Prečo teda odmietal rozprávať sa s novinármi v Rusku, ktorí každodenne bojovali so štátnym molochom za otvorenosť a slobodu informácií? Žeby bol opäť niekým manipulovný?
Ruské bezpečnostné služby zatiaľ dosiahli dramatický pokrok v ich schopnosti zachytávať prevádzku na internete. Na jeseň 2013 boli oznámené nové technické pravidlá, ktoré by vyžadovali, aby telefónni operátori a poskytovatelia internetových služieb archivovali informácie dvanásť hodín, do času kedy by ich mohli získať úrady. Tieto pravidlá im tiež umožnili odchytávať korešpondenciu, ktorú používatelia posielali cez Gmail, Yahoo a ICQ správy.
Aj napriek protestom zo strany poskytovateľov služieb boli nové pravidlá pre SORM zavedené dekrétom podpísaným ministrom komunikácií 16. apríla 2014. Požadovalo sa v ňom, aby všetci operátori zaviedli zariadenia do 31. marca 2015. Ministerstvo pripustilo, že nové SORM zariadenia sú posilnené použitím DPI, takže zariadenia sú schopné monitorovať internetovú prevádzku na úrovni aplikácií. Kombináciu dvoch najvlezlejších sledovacích technológií budú používať všetky bezpečnostné služby na území Ruska.
Zatiaľ, čo sa toto všetko dialo, Snowden mlčal a zmizol z radarov žurnalistov až do 17. apríla 2014, kedy mal Putin ďalšiu zo svojich výročných seáns otázok a odpovedí že vraj priamo od občanov cez priamu telefónnu linku. Vtedy sa už mnoho zmenilo - úspech olympiády v Soči a anektovanie Krymu v Rusku vygenerovali obrovskú vlnu patriotizmu a protizápadnych nálad. Putinove preferencie raketovo stúpli. Toho sedemnásteho apríla Snowden cez Skype položil Putinovi otázku o sledovaní internetu v Rusku, čo Putin pripustil, ale vraj "nie vo veľkej miere".
Piateho mája Putin podpísal zákon, ktorý prikazoval všetkým blogerom s viac než tromi tisíckami odberateľov aby sa zaregistrovali u vlády. Dávalo to bezpečnostným službám možnosť sledovať ich, zastrašovať alebo im stránku zavrieť. Okrem toho blogeri nesmeli byť anonymní a sociálne médiá mali príkaz uchovávať počítačove záznamy všetkého čo sa ruskej pôde postovalo za posledných šesť mesiacov.
Štvrtého júla Štátna duma schválila zákon zakazujúci uskladňovať údaje ruských občanov mimo územia krajiny. Bezpečnostné orgány tak pod zámienkou ochrany osobných údajov občanov Ruska získali značne rozšírené právomoci nad internetom. Zákon stanovoval, že svetové platformy musia presunúť svoje servery do Ruska do 1. septembra 2015. Hneď na to všetky tri globálne platformy - Google, Twitter a Facebook vyslali svojich vysokopostavených zástupcov na jednania do Moskvy. Detaily o rozhovoroch podliehajú utajeniu.
Edward Snowden, whistleblower, ktorý s nadšením citoval Deklaráciu OSN o ľudských právach, skončil v krajine, ktorá má v tejto oblasti odjakživa mizerné štatistiky. V Moskve, za múrmi, zaštítený od vonkajšieho sveta silnou ochranou ruských bezpečnotných služieb. Bolo mu dovolené, aby sa príliš neukazoval na očiach verejnosti.
Druhého septembra 2020 federálny súd v USA došiel k rozhodnutiu, že masové sledovanie občanov, ktoré odhalil Snowden, bolo nezákonné a pravdepodobne neústavné.
p.s.:Russia's Yandex fined for refusing to share user information with security services | Reuters
Pokračovanie FSB v boji proti terorizmu a "extrémizmu". - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Andrei Soldatov, Irina Borogan - The Red Web.
