Dvadsiateho prvého októbra devätnásťročný Ukrajinec Mykola Lemyk vošiel do budovy sovietskeho konzulátu, pristúpil k stolu tajomníka Andreja Majlova a dvomi výstrelmi do hrude a do hlavy ho zabil. Nesnažil sa ujsť. Naopak, jeho cieľom bolo, aby ho zatkla poľská polícia. Na súde potom tvrdil, že útok bol podniknutý Organizáciou Ukrajinských Nacionalistov (OUN) a naplánovaný Stepanom Banderom, jej vodcom v západnej Ukrajine. Dôvodom akcie bolo privolanie pozornosti k Hladomoru na Ukrajine.
O rok neskôr Bandera zorganizoval atentát na poľského ministra vnútra, ktorý prikázal zásah proti Ukrajincom v Ľvove. V roku 1935 bol Bandera zatknutý. Na súde predviedol dokonalé predstavenie, pri ktorom zverejnil ciele OUN: obnoviť Ukrajinský štát a nebyť od nikoho závislý. Od Poľska ani od Ruska. Bol odsúdený na trest smrti, ten však bol neskôr zmenený na doživotné väzenie.
Dvadsiateho tretieho augusta 1939 nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop priletel do Moskvy, kde podpísal zmluvu medzi Nemeckou ríšou a ZSSR o vzájomnom neútočení, ktorá obsahovala tajný dodatok o rozdelení Poľska a Pobaltia. 1. septembra Nemecko napadlo Poľsko a začala Druhá svetová vojna. Sedemnásteho zaslala sovietska vláda do Varšavy nótu stanovujúcu, že z dôvodu kolapsu poľského štátu ZSSR berie Ukrajincov a Bielorusov vo východnom Poľsku "pod svoju ochranu"; inými slovami, že plánuje inváziu a okupáciu časti poľského územia.
Po príchode sovietskych vojakov sa väzenské stráže rozutekali, Bandera sa dostal na slobodu a vrátil sa do Ľvova, kde sovieti vo veľkom zaberali pôdu a továrne. Okamžite sa začalo prenasledovanie ukrajinských nacionalistov. Banderov otec, kňaz, bol zatknutý a odvezený do Kyjeva. Neskôr bol zastrelený. Stepanovi sa podarilo ujsť do Nemcami okupovaného Krakowa. Tam sa veľmi rýchlo pohádal s pro-nemeckým vodcom OUN Andrejom Melnykom, ktorý dúfal v pomoc zo strany Tretej ríše. Bandera argumentoval, že ich organizácia by mala byť úplne nezávislá. Hnutie sa rozdelilo na dve časti: mladí nacionalisti, ktorí sa zúčastnili na teroristických útokoch v Galícii a Poľsku nasledovali Banderu. OUN sa rozdelila na Banderovcov a Melnykovcov.
Aj napriek rozdielnym názorom Bandera uzavrel dohodu s nemeckou vojenskou rozviedkou o vytvorení dvoch sabotážnych bataliónov (Nachtigall a Roland). Predpokladal, že budú tvoriť základ ukrajinskej armády. Po napadnutí ZSSR 22.6.1941 mu gestapo zakázalo vrátiť sa do Ľvova, ktorý bol vtedy v sovietskej zóne. Súčasne jednotky OUN povstali proti vláde ZSSR na západnej Ukrajine a obsadili niekoľko osád ešte predtým, než dorazila nemecká armáda.
Sovieti hneď potom evakuovali priemyselné dielne a továrne z Ukrajiny na Ural, Sibír a do Strednej Ázie a spolu s nimi okolo 3,5 milióna ľudí. Všetko, čo sa dalo jesť zobrali tiež alebo zničili.
Dvadsiateho deviateho júna sa jednotky OUN podieľali ma dobytí Ľvova. Červená armáda tam tesne pred odchodom popravila okolo dvetisíc väzňov, väčšinou politických. Po dobytí mesta sa rozšírila fáma, že jej v tom pomáhali Židia, čo vyvolalo proti židovský pogrom.
Na druhý deň Banderov zástupca Jaroslav Stecko vyhlásil v Ľvove vznik Ukrajinského štátu (titulná fotka). Gestapo z toho nemalo radosť, preto si do Krakowa povolali Banderu, a keď im priznal, že to bolo na jeho rozkaz, že na to mali právo, lebo proti boľševikom bojujú už desať rokov, zatkli ho a poslali do Berlína. Aj tam odmietol odvolať prehlásenie o samostatnosti, na čo bola OUN Nemcami zakázaná. Bandera a jeho spoločníci boli poslaní do väzenia, neskôr do koncentračného tábora Sachsenhausen. Jeho bratia skončili v Osvienčime, kde onedlho zomreli.
V auguste 1941 nemecké velenie rozpustilo batalióny Nachtingall a Roland a rozdelilo Ukrajinu na dve časti: Galícia sa stala časťou Nemcami kontrolovaného "Poľského Generálneho Governmentu", zvyšok územia bol pomenovaný "Ríšsky Komisariát Ukrajina." V októbri Nemci ustanovili v Kyjeve orgány miestnej správy, pričom vsadili na Melnykovcov.
V októbri 1942, počas bitky o Stalingrad banderovská frakcia zorganizovala tajný kongres v Ľvove. Vzhľadom na to, že sa víťazstvo Nemecka už nevidelo takým jasným, rozhodli sa vytvoriť vlastnú armádu. Stala sa známou pod skratkou UPA - Ukrajinská Povstalecká Armáda.
Na jar 1943 Nemci vytvorili "14. Dobrovoľnícku SS Divíziu Galícia", ktorej členmi boli výlučne Ukrajinci ochotní bojovať proti Sovietom. V apríli 1943 sa vodcom OUN stal Roman Šuchevyč. Zorganizoval kongres, ktorého účastníci deklarovali, že ich boj smeruje proti impériám, proti vykorisťovaniu jedného národa druhým. Boli rovnako proti nacizmu aj komunizmu. Okrem toho UPA začala bojovať aj proti Poliakom, ktorí tvorili etnickú menšinu vo Volyni na západnej Ukrajine. Ich zvrhlá kalkulácia tvrdila, že aby toto územie po vojne nepripadlo Poľsku, musia byť všetci Poliaci vo Volyni eliminovaní. Do histórie to vstúpilo ako Volyňský masaker. (Ak máte poriadne silný žalúdok, pozrite si o tom film Wolyň).
V máji 1944 Červená armáda oslobodila Krym spod nemeckej okupácie, hneď po čom odtiaľ deportovala 165.000 krymských Tatárov a 35.000 ľudí iných národností, ktorých podozrievala z kolaborácie s Nemcami.
V Júli 1944 bol oslobodený Ľvov. Od augusta do septembra sa porátali s ukrajinskými nacionalistami z UPA. Okolo 11.000 ich bolo zabitých a rovnaké množstvo vzatých do zajatia. V tom istom mesiaci pri meste Brody na západnej Ukrajine sovietski vojaci obkľúčili osem nemeckých divízií vrátane 10.000 vojakov z jednotky SS-Galícia. Asi trom tisíckam z Galíčanov sa podarilo uniknúť zajatiu a pripojiť sa k UPA.
V septembri 1944 nemecké orgány zmenili názor a rozhodli sa zjednotiť všetky proti sovietske sily. Banderu previezli zo Sachsenhausenu do Berlína. Tam mu bola ponúknutá spolupráca s ruským generálom Andrejom Vlasovom, ktorý prebehol k Nemcom. Bandera odmietol. Podľa zápisu dôstojníka SS, ktorý viedol Banderov výsluch prehlásil, že "nenávidí rovnako všetkých -Veľkorusov aj Nemcov."
Vo februári 1945 sa Bandera s falošnými dokladmi dostal z Berlína do Rakúska. Keď v máji 1945 skončila vojna v Európe, veliteľ UPA Šuchevič vyzval Ukrajincov, aby pokračovali v ozbrojenom boji proti ZSSR. 9. mája 1945 sovietska vláda vyzvala bojovníkov UPA, aby do 20. júla zložili zbrane. Do konca roka tak urobilo 10.000 z nich. Boje však pokračovali ďalej a skončili až v roku 1949.
Vo februári 1946 na zasadaní Valného zhromaždenia OSN ZSSR žiadal, aby boli vydaní všetci ukrajinskí nacionalisti, ktorí sa skrývajú v západnej Európe. Západ odmietol, a tak KGB začala celosvetový hon na vodcov OUN.
V septembri 1949 vydal Šuchevič rozkaz na rozpustenie centrály a poslednej bojovej jednotky UPA a prikázal všetkým, aby sa presunuli na Západ, alebo do ilegality. 5. marca 1950 bol zabitý pri pokuse o jeho zatknutie v Ľvovskej oblasti.
Stepan Bandera bol zabitý agentom NKVD v Mníchove 15. marca 1959.
Od roku 1945 sa v novinách v ZSSR a neskôr na území Ruska všetci ukrajinskí nacionalisti označujú ako Banderovci s rovnakým opovrhnutím ako nacisti. Iba zriedka zmienia samotného Banderu alebo pakt Molotov-Ribbentrop.
Pokračovanie Ukrajina 1945-1990. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Mikhail Zygar - War and Punishment.
Yuri Felshtinsky, Michael Stanchev - Blowing up Ukraine.
