... a na zavedenie výnimočného stavu. Otvorene sa tam diskutovalo o separatizme. Vyzývali prezidenta, aby zvážil pripojenie Ukrajiny k ruskej colnej únii. Pro-ruské organizácie, najmä strana "Ruský blok", v radoch ktorej bolo množstvo agentov FSB, vyzývali na vytváranie autonómnych oddielov sebeobrany na poloostrove a hlavne v Sevastopole na ochranu mesta, aby sa v prípade štátneho prevratu mohli odtrhnúť od Ukrajiny. Koordinačný výbor v tomto meste vyzýval na vytvorenie federálneho štátu Malorusko s politickou orientáciou na Rusko.
Piateho mája 1992 "Krymská štátna rada" vyhlásila suverénny štát "Krymská republika". Na ďalší deň bola prijatá ústava, ktorá novú republiku definovala ako demokratický štát a Sevastopoľ ako mesto so zvláštnym postavením oproti ostatným mestám, avšak ako integrálnu súčasť suverénneho Krymu. 13. mája "Najvyššia rada" Ukrajiny zrušila toto rozhodnutie ako protiústavné a 21. mája Krymská štátna rada svoje rozhodnutie dobrovoľne stiahla. Ďalší pokus o nezávislosť Krymu sa uskutočnil v roku 1993. Po rôznych poťahovačkách medzi správnymi orgánmi Krymu a ukrajinskou Najvyššou radou bolo v roku 1995 prijaté nové usporiadanie Krymu, ktoré ustanovilo jeho autonómne postavenie v rámci Ukrajiny a delegovalo na Krymskú štátnu radu právomoc prijímať určité zákony. V roku 1998 bola prijatá nová úprava, ktorá plne zosúladila autonómiu Krymu s ukrajinskou Ústavou.
Po revolúcii v Kyjeve a úteku Janukoviča Putin napadol Ukrajinu a obsadil Krym. 200. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk) . Rusko už malo svoje vojská na základniach na Kryme, no teraz zaútočilo s novými posilami, ktoré podľa Putina boli všetko ruskí dobrovoľníci, rekreujúci sa na Kryme. Mali uniformy a výzbroj špeciálnych jednotiek bez akéhokoľvek označenia.
Rýchlosťou blesku zorganizovali referendum o nezávislosti Ukrajiny a jej pripojení k Rusku. Pod dohľadom vyzbrojených ruských vojakov. Podľa sčítania hlasov, ktoré uskutočnili ruskí úradníci, 82% ľudí bolo za. Podľa nezávislých expertov sa však na hlasovaní zúčastnilo menej než 50% oprávnených voličov, menej než 30% hlasovalo za. Udalosti boli zrealizované až zarážajúco rýchlo. V Rusku však bleskové voľby a ešte bleskovejšie sčítanie volebných lístkov, zásadne vždy v prospech ruských záujmov, nikdy neboli problémom. Referendum sa uskutočnilo 16. marca, výsledky boli oznámené 17. marca a 18. marca boli v Kremli podpísané dokumenty o pripojení Krymu k Ruskej federácii. Typicky ruskou bola ďalšia kuriozita. Pre zúčastnených boli vyrobené medaily "Za návrat Krymu." Na zadnej strane mali vyrazený dátum trvania operácie: "Od 20. februára do 18. marca 2014." 20. februára bol prezident Janukovič ešte stále pri moci. V ten deň v Kyjeve došlo k masakru, ktorý ho moci zbavil. Putin predstieral, že jeho rozhodnutie o vstupe na Krym prišlo až 22. februára, po "zvrhnutí legitímneho prezidenta Ukrajiny Viktora Janukoviča".
Oproti očakávaniu Putina, samotnej Ukrajiny aj svetovej politickej scény sa ukrajinskí politici Krymu vzdali prakticky bez akéhokoľvek boja. V marci 2014 ešte nebolo jasné či je to dobre, alebo zle. Na jednej veci sa však všetci zhodli: nekrvavú kapituláciu Krymu videli ako slabosť Ukrajiny a ako jej tichú akceptáciu toho, že Krym je "odpradávna ruskou zemou".
Takéto chápanie však Putinovi príliš dobre neposlúžilo. Teraz už nepochyboval, že zvyšok Ukrajiny sa podriadi bez odporu. Na základe toho začala ruská vláda organizovať pro-ruské demonštrácie na východnej Ukrajine, požadovať referendá na oblastnej úrovni o pripojení tejto časti štátu k Rusku. Predpokladalo sa, že pod vplyvom nepokojov na východe krajiny bude kyjevská vláda súhlasiť s referendami vo východnej časti, že Rusko uzná ich výsledky, ak budú v jeho prospech a neuzná, ak to bude naopak. V každom prípade potom bude Rusko môcť vyslať svoje armádne jednotky do východných oblastí Ukrajiny pod zámienkou ochrany práv po rusky hovoriacich obyvateľov, presne ako to predtým urobilo na Kryme. Ruský generálny štáb potom plánoval vyslať svoje jednotky na južnú Ukrajinu v smere na Odesu postupujúc z Krymu a z východu, odrezať Ukrajinu od Čierneho mora, dosiahnuť Podnestersko a oznámiť vytvorenie nového štátu, ktorý nikdy predtým neexistoval: Novoruska.
Pokračovanie Ukrajina - prelomový rok 2014. 4 - Donbas. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Yuri Felshtinsky, Michael Stanchev - Blowing up Ukraine.
