Monsignor Domenico Tardini, neskorší vatikánsky sekretár pre mimoriadne cirkevné záležitosti napísal, že ľahostajnosť národného socializmu voči ľudskému životu ho dáva na jednu úroveň s komunizmom. Obe ideológie "ohrozujú európsku a kresťanskú kultúru... Obe sú materialistické, protináboženské, totalitárne, tyranské, kruté a militaristické." 23. januára 1937 to potvrdil aj Pius XI. v rozhovore s nemeckými biskupmi von Galenom z Münsteru a von Preysigom z Berlína: "Národný socializmu, pokiaľ ide o jeho ciele a jeho metódy, sa v ničom nelíši od boľševizmu. Povedal by som to aj pánu Hitlerovi."
Napriek tomu všetkému, Mein Kampf nebol daný na zoznam zakázaných kníh a führer nebol exkomunikovaný. Obávali sa, že takéto otvorené vyhlásenie vojny by pravdepodobne viedlo k nulifikácii konkordátu nemeckou stranou s nepredvídateľnými následkami pre Katolícku cirkev v Nemecku. Namiesto toho sa pápež a jeho štátny tajomník rozhodli použiť inú možnosť - verejné odsúdenie.
Krátko pred Vianocami 1936, biskupi von Galen a von Preysing, obaja odvážni bojovníci proti nacistickému režimu, ako aj kardináli Bertram a Faulhaber dostali pozvánku od kardinála štátneho tajomníka Pacelliho, aby sa čo najskôr po Novom roku dostavili do Vatikánu. Tam ich Pacelli informoval, že nevidí žiadny zmysel v ďalších vyjednávaniach s nacistami; miesto toho doporučil, aby Svätý otec vyjadril stanovisko Cirkvi v encyklike adresovanej nemeckým katolíkom. Zatiaľ čo kardinál Bertram bol proti, ostatní traja plán s nadšením podporili. Pacelli požiadal Faulhabera, aby vypracoval prvotný náčrt, ktorý mu potom bol 21. januára doručený. Za týmto účelom mu bola poskytnutá predbežná správa Kongregácie pre náuku viery, t.j. podrobná analýza a odsúdenie Hitlerových téz. Mníchovský arcibiskup zvolil striktne faktografický tón, pri ktorom sa snažil vyhýbať sa akejkoľvek polemike, čo Pacelliho zreteľne nepotešilo. Spolu s monsignorom Ludwigom Kaasom, bývalým vedúcim Katolíckej strany stredu, ktorý z Nemecka ušiel do Vatikánu, v priebehu troch pracovných stretnutí upravili text, aby bol konkrétnejší, viac zameraný. Pacelli, ktorý od svojho pobytu ako nuncius dokonale ovládal nemecký jazyk a miloval jemné rečové odtiene, zmenil Faulhaberove úvodné slová z "S veľkou obavou..." na "S pálčivou obavou... ". Dejiny to poznajú pod nemeckým názvom "Mit brennenden Sorge."
Pápežské encykliky sa zo zásady vydávajú v latinčine. Táto bola jedinou, ktorá bola vytlačená v nemčine s cieľom, aby jej porozumelo čo najväčšie množstvo bežných Nemcov.
Pápež Pius XI. schválil záverečný text 12. marca 1937. Hneď po tom dal Pacelli odoslať potrebný počet kópií členom Nemeckej biskupskej konferencie vo Fulde. Tam, stále pod prísnym utajením, dostali katolícke tlačiarne na celom území Nemecka pokyn vytlačiť spolu 250.000 kópií. Aby nevzbudili pozornosť, a aby ani jeden kus napadol do rúk nacistom, museli aj naďalej postupovať nanajvýš opatrne. V sobotu pred Kvetnou nedeľou kópie rozviezli do všetkých katolíckych farností väčšinou deti a mladí katolíci na bicykloch, často po poľných a vedľajších cestách. Nakoniec ich tajne, často v spovednici, odovzdali kňazom.
Bolo to najrozhodnejšie odsúdenie Hitlera a nacistov, aké vydala nejaká hlava štátu pred Druhou svetovou vojnou.
Encyklika bola vo všetkých kostoloch čítaná nahlas na Kvetnú nedeľu hneď po čítaní o Ježišovom utrpení. Pápežove slová nenechali nikoho na pochybách o tom, že z katolíckeho uhla pohľadu si národný socializmus zaslúži odsúdenie skrz naskrz.
Keď sa Hitler dozvedel o pápežovom verejnom odsúdení jeho herézy, bol zúrivý. Gestapo dostalo príkaz okamžite zatknúť všetkých katolíkov, ktorí sa podieľali na distribúcii ecykliky. Tlačiarne, kde bola vytlačená, mali byť zatvorené a vyvlastnené. Oficiálne cirkevné periodiká, ktoré encykliku uviedli na svojich stranách, mali na tri mesiace pozastavenú činnosť. Všetky nemecké denníky dostali pokyn pápežovu encykliku ignorovať. Hitler dal ministrovi spravodlivosti príkaz na zatýkanie kňazov pod zámienkou nemorálnosti a devízových podvodov. O osem týždňov neskôr začal hon na Cirkev aj Göbbels ohnivým prejavom na masovom zhromaždení nacistov v Deutschlandhalle v Berlíne.
Na druhý deň po vydaní encykliky začala útoky aj nacistická tlač. Völkischer Beobachter zaútočili pod titulkom na "Židoboha a jeho zástupcu v Ríme". Das schwarze Korps nazvali encykliku "ten najneuveriteľnejší z pápežových pastoračných listov; každá veta z neho je urážkou nového Nemecka."
Kritici pápeža Pia XI. aj jeho nástupcu často tvrdia, že keby otvorenejšie odsudzovali nacistov a ich antisemitizmus, mohli by zmierniť, dokonca možno aj zastaviť, brutálnosť holokaustu. Skúsenosti z vydania Mit brennenden Sorge však ukazujú na pravý opak. Nielen, že sa nacisti odplatili Cirkvi, prenasledovanie Židov sa po jej vydaní ešte zintenzívnilo.
Zdroj informácií: Ronald J. Rychlak - Righteous Gentiles.
Ronald J. Rychlak - Hitler the War and the Pope.
Michael Hesemann - The Pope and the Holocaust.
Rabbi David G. Dalin - The Myth of the Hitler´s Pope.
Pinchas E. Lapide - The Last Three Popes and the Jews.
Mit Brennender Sorge (March 14, 1937) | PIUS XI
