Jeho posledné verejné vyhlásenia sa zamerali na stále sa zväčšujúcu hrozbu Hitlerovej agresie. Varoval talianských katolíkov aby neverili Nemecku. Stretol sa s britským premiérom Chamberleinom a lordom Halifaxom a povedal im čo si myslí o režimoch v Nemecku a Taliansku, o povinnostiach demokracií a naliehavej potrebe pomôcť utečencom. Taktiež oznámil americkým a kanadským biskupom, že je sklamaný odmietaním katolíckych univerzít v ich krajinách najať viac európskych židovských vedcov a profesorov a žiadal ich o nápravu situácie.
Pri príležitosti desiateho výročia podpísania Lateránskej dohody pozval všetkých talianských biskupov do Ríma. Chystal sa rozbehnúť veľký emigračný a presídľovací projekt pre európskych židov v brazílskom Săo Paulo a urobiť rozhodné vyhlásenie odsudzujúce fašizmus. 9. januára štátny sekretár Pacelli odoslal správy biskupom celého sveta, v ktorých ich inštruoval, aby vyvinuli tlak na ich vlády s cieľom otvorenia hraníc pre Židov utekajúcich z nemeckého prenasledovania.
Plánovaný pápežov príhovor sa nikdy neuskutočnil. O piatej ráno, 10. februára 1939, jeden deň pred plánovaným dátumom prejavu, Pius XI. v spánku zomrel.
Trinásteho februára "Alliance Israélite Universelle" napísala do Ríma:
"Nikdy nezabudneme na láskavosť a odvahu, s ktorou nebohý pápež obhajoval všetky obete perzekúcií, bez ohľadu na rasu a náboženstvo, v mene tých vznešených večných princípov, ktorých vznešeným hovorcom bol na Zemi... Zaslúžil si našu večnú vďačnosť a nekončiaci obdiv."
Bernard Josef, v mene Exekutívy židovskej agentúry (budúcej vlády štátu Izrael) uverejnil novinový článok, kde uviedol: "Spoločne s celým civilizovaným ľudstvom, aj Židia oplakávajú stratu jedného z najväčších exponentov svetového mieru a dobrej vôle..."
V Nemecku sa dodržalo nevyhnutné minimum diplomatického dekóra, no nič viac. Das schwarze Korps písal o Piovi XI., ktorého nacisti nazývali hlavným rabínom kresťanského sveta, ako o zaprisahanom nepriateľovi národného socializmu. Mussollini iba poznamenal: "Konečne je ten tvrdohlavý starec mŕtvy."
V tom istom mesiaci, keď pápež zomrel, 22.000 Američanov sa zúčastnilo na pro nacistickom stretnutí v Madison Square Garden v New Yorku.
Vatikánske diskusie o tom, či Cirkev potrebuje duchovného alebo diplomatického pápeža, sa rýchlo naklonili na stranu najskúsenejšieho a najbrilantnejšieho diplomata, aký bol k dispozícii. Pacelli bol známy svojim rozvážnym a kritickým myslením. Osobne sa stretol s F.D. Rooseveltom a Winstonom Churchillom, a medzi vedúcimi svetovými politikmi bol známy oveľa viac, než ktorýkoľvek z jeho predchodcov. Druhého marca bol zvolený za pápeža a prijal meno Pius XII. Medzi európskymi štátmi bolo Nemecko jediné, ktoré nevyslalo svojich zástupcov na jeho korunováciu 12. marca 1939.
Deň pred svojou korunováciou na miesto štátneho tajomníka menoval kardinála Luigiho Maglioneho. Na miesto šéfa prvej sekcie ministerstva postúpil monsignor Domenico Tardini, vedením druhej sekcie bol poverený mons. Giovani Batista Montini, budúci pápež Pavol VI.
Začali vo veľmi komplikovaných a nebezpečných časoch. V Európe sa v posledných 20 rokoch vytvorili dva bloky štátov: jeden tvorený bohatými demokraciami, ktoré akosi zaspali na vavrínoch z roku 1918, druhý zložený z nanásytných diktatúr, ktorých ekonomiky boli zamerané na výrobu zbraní.
Dvadsiateho prvého apríla si pápež pozval pátra Tacchi Venturiho, ktorý bol akýmsi sprostredkovateľom medzi Vatikánom a vládou Talianska. O dva dni neskôr Venturi napísal Mussollinimu list, v ktorom ho žiadal o rozhovor. Dostal termín 1. mája. Za štvrť hodiny potom ducemu vysvetlil pápežov zámer: tvárou v tvár nebezpečenstvu ohrozujúcemu svetový mier, Pius XII. má v úmysle pozvať päť európskych mocností - Francúzsko, Nemecko, Anglicko, Taliansko a Poľsko - na konferenciu s cieľom prediskutovania sporných bodov, z ktorých by mohla vyrásť všeobecná konfrontácia s nedoziernými následkami. Tretieho mája boli na nunciatúry v zmienených štátoch odoslané štyri telegramy, v ktorých sa oznamovalo, že Pius XII. hodlá pozvať zástupcov uvedených krajín, aby si medzi sebou vydiskutovali problémy.
Žiadna zo západných mocností, súc poučená skúsenosťami z Mníchovskej dohody, ani Nemecko spolu s Talianskom o takúto konferenciu nemali záujem. V priebehu júna a júla 1939 sa preto úsilie Vatikánu zameralo na presadenie rozhovorov medzi Nemeckom a Poľskom a medzi Talianskom a Francúzskom.
V priebehu augusta sa však situácia medzi Nemeckom a Poľskom značne zhoršila. Po dvadsiatom druhom došlo ku koordinácii úsilia medzi vládou Veľkej Británie a Vatikánom o možnosti odvrátenia konfliktu, ktorý sa zdal nevyhnutným. Svoju poslednú nádej nakoniec vložili do vážneho rozhlasového príhovoru k zainteresovaným vládam a celému svetu.
Dvadsiateho tretieho Neville Henderson, britský veľvyslanec v Berlíne odletel do Berchtesgadenu, aby Hitlerovi odovzdal list od premiéra Chamberlaina, v ktorom mu oznamuje, že v prípade ak bude Poľsko napadnuté, Británia mu príde na pomoc. Na druhý deň napísal svojej vláde správu, že po rozhovore s Hitlerom prišiel k záveru o zbytočnosti akéhokoľvek rozhovoru s ním.
Pápežov rozhlasový prejav sa potom stal slamkou, ktorej sa chceli chytiť európske vlády topiace sa v nacistickej hrozbe. Nakoniec boli vypracované štyri verzie prejavu, ktoré boli postúpené pápežovi. Ten si vybral verziu vypracovanú mons. Montinim, pričom ešte vlastnoručne doplnil detaily. O siedmej večer 24. augusta potom oslovil svet s výzvou na jednania o mieri.
"Nebezpečenstvo je bezprostredné, ale ešte stále je čas. Mierom nič nemožno stratiť. Všetko sa dá stratiť vojnou..."
Deviateho septembra 1939 britský veľvyslanec vo Vatikáne Sir d´Arcy Osborne napísal kardinálovi Maglionemu:
"Počas nášho posledného rozhovoru ste sa ma opýtali či verím, že Svätá stolica urobila všetko možné v prospech mieru. Bez zaváhania som odpovedal, že som presvedčený, že je to tak. O našom rozhovore som sa zmienil Lordovi Halifaxovi, ktorý ma požiadal informovať Vašu eminenciu, že absolútne súhlasí s tým, čo som Vám povedal."
Pokračovanie Pápež Pius XII. v druhej svetovej vojne. Rok 1939. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Pierre Blet, S.J. - Pius XII. and the Second World War.
Rabbi David G. Dalin - The Myth of Hitler´s Pope.
Ronald J. Rychlak - Hitler, the War and the Pope.
