Už v roku 1923 pápežov vyslanec a budúci pápež Eugenio Pacelli písal do Vatikánu o tom, že "prívrženci Hitlera a Luddendorfa prenasledujú katolíkov, pretože katolícki lídri odsúdili prenasledovanie židov. Túto skupinu označil ako krajne pravicových radikálov (kópiu listu som uviedol v minulom blogu).
V roku 1930 biskupi z Berlína a Vestfálska v pastoračných listoch odsúdili nacistov. V tom istom roku biskup z Mainzu potvrdil, že každý katolík má zakázané stať sa členom nacistickej strany. Na jar 1931 bavorskí biskupi tiež odsúdili národný socializmus a označili ho za heretický a nekompatibilný s katolíckou vierou. O niečo málo neskôr biskupi v Bavorsku, Kolíne a v meste Paderborn vydali stanovisko označujúce nezlučiteľnosť národného socializmu a katolicizmu.
V roku 1932 všeobecný pastiersky list biskupov Nemecka obsahoval úplný zákaz členstva v nacistickej strane. Biskupi zdôraznili hrozbu nacistov pre náboženskú slobodu a napadli nacistickú rasovú politiku. Taktiež zakázali uniformovaným členom NSDAP účasť na omši.
Odo dňa Hitlerovho nástupu k moci sa Nemeckom prehnal hurikán protižidovského prenasledovania. Neskôr, postupne, krok za krokom s rozširovaním nemeckého vplyvu do zvyšku Európy, rozšíril sa do Sárska, Rakúska, Československa, Poľska, Maďarska a Rumunska. Jednotlivé štádiá tejto drámy sú historikom aj verejnosti dávno známe, menej známe, takmer vôbec, je ohlušujúce ticho, ktorým sa všetky západné štáty snažili ignorovať túto najväčšiu morálnu krízu modernej doby.
Po tom, čo okolo milióna židov bolo vylúčených z verejného života, následne prenasledovaných, ponižovaných, ich synagógy vypaľované, nebol podniknutý ani jeden diplomatický krok, nebol zaznamenaný ani jeden oficiálny protest zo strany žiadneho európskeho štátu alebo členských krajín Spoločnosti Národov, predchodkyne OSN.
Žiadna vláda sa nepostavila za ľudské práva alebo aspoň za elementárnu slušnosť.
Žiadna okrem jednej.
Na prvý pohľad to bol iba slabý hlások, lebo za ním stála iba jedna rota švajčiarskych vojakov v smiešne farebných uniformách; žiadne tanky, delá, stíhačky ani bombardovacie lietadlá; štát rozlohou menší než Lichtenštajnsko, bez nejak zvlášť významnej politickej prestíže.
Zatiaľ, čo svet čušal, pápež Pius XI. vo svojom vianočnom posolstve v roku 1930 povedal: "Ak v kresťanstve existuje idea tajomstva krvi, nie je to o rase, ktoré je v opozícii proti iným rasám, ale v jednote všetkých ľudí v dedičstve hriechu, získaného od nášho prvého otca." Aby bolo jasné, čo tým myslí, dodal ešte zvučné odsúdenie "egoistického, zatvrdeného nacionalizmu."
Postupne sa pridávali rôzne vyhlásenia biskupov aj celých biskupských konferencií v Nemecku, ako som už uviedol vyššie.
Nič ale spočiatku nebolo také jednoznačné, šedá zóna bola pomerne široká. Tu však musím trochu odbočiť.
V dobe, keď sa Eugenio Pacelli viac zahlboval do vatikánskych štátnych záležitostí, dozvedel sa o hrôzach, o ktorých sa Západ dozvedel až o niekoľko desaťročí.
Kým bol Hitler ešte len vzdialenou hrozbou, katolíci v Sovietskom zväze boli systematicky vraždení komunistami. Trinásteho januára 1918 bol vydaný dekrét o odluke Cirkvi od štátu, ktorý ju pripravil o pozemky a akékoľvek zákonné práva, v podstate ju postavil mimo zákon. Manželstvá uzavreté v kostoloch boli zrušené. Rodina bola vyhlásená za nadbytočný buržoázny prežitok. V priebehu nasledujúcich piatich rokov boli tisíce ukrajinských kňazov, mníchov, mníšok aj laikov poslaných do väzenia alebo na Sibír. Mnohí z nich boli zastrelení, iným bolo umožnené, aby zomreli od hladu alebo mrazu v pracovných táboroch. Po tom, čo v roku 1922 skonfiškovala cirkevné budovy a pozemky, sovietska vláda vydala vyhlásenie, že všetky cirkevné cennosti, vrátane posvätných predmetov, budú skonfiškované, proti čomu sa postavili mnohí kňazi, ale aj laici. Počas troch mesiacov, ktoré nasledovali, bolo zaznamenaných 1.414 krvavých zrážok medzi veriacimi a vládnymi jednotkami. Iba počas roka 1922 bolo popravených 8.100 kňazov, mníchov a rádových sestier. Po dlhých predbežných rozhovoroch medzi Pacellim a sovietskym veľvyslancom v Berlíne, sovieti nakoniec informovali Pacelliho, že Moskva nemá záujem o konkordát ani o žiadnu inú formu dvojstrannej dohody.
Za zmienku stojí aj skutočnosť, že počas Španielskej občianskej vojny, ktorá trvala od roku 1936 do 1939, španielski ľavičiari intenzívne podporovaní ZSSR, zavraždili 6.832 katolíckych kňazov a 283 rádových sestier.
Tieto skutočnosti rozhodne museli mať vplyv na postoj Vatikánu, samotného Paceliho aj nemeckého kléru.
Podobne ako protestanti aj mnohí katolícki lídri v Nemecku neboli v úplnej opozícii voči Hitlerovi v dobe, keď sa prvýkrát dostal k moci. Katolícka doktrína síce bola v nesúlade s národným socializmom, Hitler však poskytol veľa sľubov, ktoré dobre zneli. Lídri katolíkov v Nemecku tiež veľmi dobre vedeli, že komunisti v Sovietskom zväze vedú nehumánnu vojnu s cieľom vyhladenia kresťanstva. Ako mnohí iní aj oni videli Hitlera ako najvhodnejšiu bariéru proti šíreniu komunizmu a nacisti sa v tom období voči kresťanským cirkvám prezentovali priateľsky.
Ôsmeho júna 1933 pastoračný list od všetkých nemeckých prelátov oznamoval:
"Veríme, že jednotu ľudu možno dosiahnuť nie jednotou krvi, ale skôr jednotou viery, a že výlučný dôraz na rasu a krv vo vzťahu s príslušnosťou k štátu vedie k nespravodlivostiam, ktoré zaťažujú svedomie kresťanov..." Akonáhle sa však Nemecká ríša pevne usadila vo svojich základoch, nemecká Katolícka cirkev sa snažila s novým režimom vychádzať. Až postupom času si jej predstavitelia začali uvedomovať obludnosť režimu.
Keď v marci 1933 Hitler získal neobmedzené právomoci, vyjadril snahu o zlepšenie vzťahov s mnohými štátmi, vrátane Vatikánu. Siedmeho júna podpísal mierovú dohodu s Talianskom, Francúzskom a Veľkou Britániou. Táto dohoda, takzvaný "Pakt štyroch mocností", zdôrazňovala spojenectvo, spoluprácu a solidaritu týchto krajín. Mnohí vo Vatikáne sa nádejali, že to znamenalo obdobie zaisteného mieru.
O mesiac neskôr podobnú dohodu s Nemeckom podpísala aj Svätá Stolica.
Medzi aprílom 1933 a júnom 1936 Vatikán podal viac než päťdesiat protestov proti nacistom. Odpovede sa dočkal iba na minimum z nich.
Pokračovanie: Vatikán a fašizmus do druhej svetovej vojny. Štvrtá časť: ríšsky konkordát. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Ronald J. Rychlak - Hitler the War and the Pope.
Pinchas E. Lapide - The Last Three Popes and the Jews.
Ronald J. Rychlak - Righteous Gentiles.
