Dnes by sa svätý Pavol asi veľmi divil čo sa deje v krajine, ktorou sa uberal za svojim osudom. Chaos, plač, krv, zabíjanie, vojnové zločiny a koniec v nedohľadne. Stotisíc mŕtvych, milióny utečencov, napätie v okolitých krajinách. A príčina? Podľa niekoho obyčajná túžba obyčajných ľudí po slobode, podľa iných zase tie hnusné USA, NWO a sebeckosť západných krajín. Túžba po pomste jednych, snaha prežiť iných. Historické skutočnosti sú jednoznačné, ich výklad už menej.
Moderná Sýria vznikla po Prvej svetovej vojne ako územie pod francúzskou správou na troskách bývalej Otomanskej arabskej ríše. V roku 1946 získala samostatnosť ako parlamentná republika. Nasledujúcich 25 rokov bolo poznamenaných radom vojenských štátnych prevratov. V roku 1956, v dôsledku vojny o Suezsky prieplav, podpísala Sýria dohodu so ZSSR, ktorá mu umožnila získať politický vplyv na rozhodnutia sýrskej vlády, výmenou za dodávky zbraní. Neskôr, v roku 1971 k tomu pribudla dohoda o prevádzke námornej základne námorníctva ZSSR v meste Tartus, ktorá je tam dodnes. V novembri 1970 sa v dôsledku nezhôd vo vedení vládnej politickej strany Baas, uskutočnil nekrvavý vojenský prevrat, po ktorom sa na čelo štátu dostal generál Hafíz Assad. V marci 1971 sa vyhlásil za prezidenta a na tejto pozícii sa udržal až do svojej smrti v roku 2000. Strana Baas sa stala dominantnou politickou silou v systéme prakticky jednej politickej strany, štátostrany. Sýrski občania smeli prakticky iba referendom potvrdiť prezidenta, až do prvých pluralitných volieb v roku 2012.
Rodina Assadovcov pochádza z alawitskej náboženskej menšiny, ktorá je odnožou šiítskeho islamu a tvorí okolo 12% obyvateľov Sýrie. Podarilo sa jej rýchlo získať pevnú kontrolu nad sýrskymi bezpečnostnými zložkami, čo vyvolalo nevôľu časti sunitských muslimov, ktorí tvoria takmer tri štvrtiny obyvateľstva krajiny. Nespokojnosť sa šírila hlavne v chudobných oblastiach krajiny, najmä medzi konzervatívnymi sunnitmi po tom, čo Hafíz Assad v posledných rokoch svojej vlády zaviedol niektoré prvky trhovej ekonomiky. Rusko, ako hlavný spojenec zažívalo vtedy hlbokú hospodársku krízu. Nerovnosť v životnej úrovni sa zväčšila po nástupe Bašára Assada k moci. Dôraz na rozvoj sektora služieb priniesol úžitok malému počtu obyvateľov, najmä tým, ktorí mali dobré kontakty s vládou, a členom kupeckej triedy z radou Sunnitov v Damasku a Aleppe.
V roku 2011 Sýria čelila značnému poklesu životnej úrovne, rastu cien komodít a veľkej nezamestnanosti, hlavne v radoch mladých. Hlavnými piliermi sýrskej ekonomiky sú poľnohospodárstvo a naftový priemysel. Známe zásoby ropy však hrozia skorým vyčerpaním, aj keď existujú nádejné podmorské náleziská medzi Sýriou a Cyprom. Aj keď je krajina z celosvetového hľadiska zanedbateľným producentom ropy, ťaží iba asi 0,5% svetovej produkcie (v roku 2010), je významným producentom v oblasti východného stredomoria. V posledných rokoch je však čistým dovozcom ropy.V dôsledku vojny sa do polovice roka 2013 sýrska ekonomika scvrkla takmer na polovicu, nezamestnanosť vzrástla päťnásobne, hodnota meny klesla na jednu šestinu a verejný sektor stratil 15 miliárd dolárov.
Spočiatku, po prevzatí moci terajším prezidentom, to všetko vyzeralo nádejne pre väčšinu obyvateľstva. Obdobie do augusta 2001 sa nazýva aj obdobím damašskej jari. Bolo to obdobie intenzívnych politických a sociálnych debát, vzniklo mnoho politických fór a salónov, kde sa podobne zmýšľajúci ľudia stretávali v súkromných domoch, aby diskutovali o sociálnych a politických otázkach. Hnutie skončilo zatknutím desiatich vedúcich aktivistov, ktorí požadovali demokratické voľby a vyzývali na občiansku neposlušnosť. Reformisti v parlamente začali kritizovať aj legálnosť dedičnej funkcie prezidenta. Bašír Assad prisľúbil reformy v tejto oblasti, no svoj sľub nesplnil.
Súčasný konflikt má svoje korene v protestoch, ktorá vypukli v marci 2011, v mesta Deraa po tom, čo polícia zatkla a mučila niekoľko teenagerov, ktorí maľovali protivládne heslá na múr školy. Keď bezpečnostné sily začali otvorenú streľbu na demonštrantov a niekoľkých zabili, do ulíc sa vydalo veľké množstvo protestujúcich, ktorí požadovali rezignáciu prezidenta Assada. Vláda použila na ich potlačenie vojenskú silu a v júli 2011 boli v uliciach už státisíce ľudí. A besy sa utrhli z reťaze. Dnes na jednej strane stoja vojenské a polovojenské jednotky, verné Bašárovi Assadovi, ktoré diplomaticky aj vojensky podporuje Rusko, Irán, hnutie Hizballáh, v menšej miere Irak a Čína. Vnútornú podporu má aj u kresťanskej časti obyvateľstva krajiny, pre ktorú je prijateľnejší sekulárny Assadov režim, než muslimskí fundamentalisti. Oproti nim je do hlbky, na frakcie rozdelená opozícia, ktorá sa nedokáže zhodnúť na ničom inom, okrem požiadavky na odstúpenie prezidenta Assada. Oslabuje ich vzájomný boj, nedostatok podpory od iných aktivistov, aj slabé vojenské a finančné zabezpečenie. Ich bojové jednotky tvorí asi 100.000 bojovníkov zoskupených asi do 1.000 skupín. Nábožensky umiernení sú prečíslení islamistami a džihádistami s napojením na al-Kajdu, ktorých brutálne spôsoby boja vzbudzujú nevôľu a odpor v ostatných skupinách, ale aj v zahraničí. Tam opozíciu podporuje Turecko, Saudská Arábia, Katar, USA, Anglicko a Francúzsko.
Dôkazy, získané OSN ukazujú, že obe strany sa dopustili vojnových zločinov, únosov, mučenia, vrážd, hromadných popráv, obe strany sa navzájom obviňujú z použitia chemických zbraní, aj napriek začatým rozhovorom, žiadna z nich nechce popustiť. A tak naďalej zomierajú a budú zomierať vojaci, ktorí nechcú zabíjať svojich susedov, civilisti, ktorí boli v zlý čas na zlom mieste, ženy, deti, starci, poctiví kresťania, aj poctiví muslimovia, ktorí sa vždy navzájom zdravili pozdravom "Pokoj s tebou", resp. "Salam alejkum."
Kedy sa zo zlých Šavlov, plných nenávisti, stane opäť Pavol, naplnený láskou k blížnemu? Ktovie.
Zdroje: http://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-26116868
http://middleeast.about.com/od/syria/tp/Syrian-Civil-War-Explained.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/Syrian_Civil_War#Economy
http://en.wikipedia.org/wiki/Syria
http://www.svatepismo.sk/listovat.php?kniha=51&kapitola=9
