Láska je trpezlivá - použité slovo označuje vlastnosť osoby, ktorá nekoná impulzívne a vyhýba sa urážaniu iných. Byť trpezlivým ale neznamená, že dopustíme, aby sa s nami neustále zle zaobchádzalo, že budeme tolerovať fyzickú agresivitu, alebo dovolíme iným, aby nás zneužívali.
Láska slúži iným - označuje sa tým vlastnosť osoby, ktorá svoju dobrotu dokazuje skutkami. Láska sa preukazuje viac skutkami, než slovami, dovoľuje prežívať šťastie z darovania bez očakávania, že za to niečo dostaneme.
Láska nie je žiarlivá - v láske nie je priestor na zlé pocity zo šťastia niekoho iného. Závisť je druh smútku, vyprovokovaný prosperitou niekoho iného. Skutočná láska oceňuje úspechy iných.
Láska sa nenadúva - odmieta chvastavosť, snahu o povýšeneckosť, pedantnosť a nátlakové jednanie. Dôležitými nás robí láska, ktorá chápe, preukazuje starosť a objíma slabých.
Láska nie je neslušná - nie je drzá, alebo nezdvorilá, nie je nevľúdna. Čím je láska hlbšia, tým viac volá po rešpektovaní slobody druhého a po schopnosti čakať, kým druhý, alebo druhá neotvorí dvere svojho srdca.
Láska je štedrá - aby sme milovali iných, musíme najprv milovať sami seba. Milovať seba je dôležité iba ako predpoklad pre schopnosť milovať iných.
Láska nie je vznetlivá ani pohoršená - volá po trpezlivosti, ktorá nám bráni bezprostredne a zbrklo reagovať na slabosti a chyby druhých. Nedá sa vyprovokovať vonkajšími činiteľmi.
Láska odpúšťa - odpustenie korení v pozitívnom postoji, ktorý sa snaží pochopiť slabosti druhých a ospravedlniť ich. Aby sme mohli odpustiť iným, je potrebná oslobodzujúca skúsenosť porozumenia a odpustenia samému sebe. Musíme sa modliť nad našou minulosťou, akceptovať sami seba, aby sme sa naučili ako žiť s našimi obmedzeniami, dokonca aby sme sami sebe odpustili, a takto získali rovnaký prístup k druhým.
Láska sa raduje s inými - radujeme sa k dobru iných, keď vidíme ich dôstojnosť a oceňujeme ich schopnosti a dobrú prácu. Nie je to možné pre tých, ktorí musia neustále porovnávať a súťažiť, aj s ich partnerom, takže sa tajne radujú z neúspechov druhých.
Láska všetko znesie - sila lásky je schopná čeliť čomukoľvek, čo ju ohrozuje. Nie je to len o boji so zlom, ale aj o používaní jazyka. Zahŕňa to aj neposudzovať, kontrolovať nutkanie na rýchle a bezohľadné zatratenie. Nesúďte a nebudete súdení. Musíme si uvedomiť, že všetci sme zmesou svetla a tieňov. To, že láska je nedokonalá, neznamená, že je neúprimná, alebo nereálna.
Láska všetkému verí - zasahuje to až za predpoklad, že ten druhý nás nepodvádza a neklame. Znamená to, že nemáme druhú osobu kontrolovať, sledovať každý ich krok, aby nám neunikli zo zovretia. Láska dôveruje, oslobodzuje, nesnaží sa ovládať, vlastniť, alebo dominovať všetkému.
Láske všetko dúfa - nezúfa nad budúcnosťou. Aj keď sa veci nie vždy vyvinú podľa nášho priania, Boh dokáže pokrivené línie opäť narovnať a urobiť niečo dobré z toho zla, ktoré v živote zakúšame.
Láska všetko prekoná - láska znáša každú skúšku s pozitívnym prístupom. Stojí pevne v nepriateľskom prostredí. Keď sa dostanete na stupeň lásky, jej veľkej krásy a sily, snažíte sa poraziť iba zlé systémy. Milujete jednotlivcov, ktorí boli v týchto systémoch lapení, ale snažíte sa poraziť systém. Nenávisť kvôli nenávisti len zväčšuje existenciu nenávisti a zla vo svete.
V rodine je treba používať tri slová: "Prosím," "Ďakujem," a "Prepáč."
Dokonalé rodiny, ktoré nám podsúva konzumná propaganda, neexistujú. Prezentuje nám fantáziu, ktorá nemá nič spoločné s realitou, ktorej musia každodenne čeliť bežné rodiny.
Túžby, pocity, emócie, čo sa kedysi nazývalo vášňami, hrajú dôležitú úlohu v manželskom živote. Prežívanie emócií nie je samo osebe morálne dobré, ani zlé. Morálne dobrým, alebo zlým môže byť to, čo konáme na základe, alebo pod vplyvom danej vášne.
Boh miluje radosť svojich detí. Benedikt XVI napísal: "neobracia Cirkev so svojimi príkazmi a zákazmi na horkosť tú najcennejšiu vec v živote? Nezapíska hneď na píšťalke, keď nám radosť, ktorá je Stvoriteľovým darom, ponúka šťastie, ktoré samotné je predkrmom Božského?" Odpovedal na to, že, "aj keď boli v Kresťanstve prehnané a zvrhlé formy asketizmu, oficiálne učenie cirkvi v súlade s Písmom, neodmieta erotiku ako takú, ale vyhlásilo vojnu jej zdeformovaným a deštruktívnym formám, pretože toto falošné zbožštenie erotiky, ju v skutočnosti oberá o božskú dôstojnosť a odľudšťuje ju."
Sv. Ján Pavol II odmietol tvrdenie, že učenie cirkvi je popretím hodnoty ľudskej sexuality. Sexuálna túžba nie je niečo, na čo sa treba pozerať zvrchu. Je potrebná disciplína a sebaovládanie, lebo každá osoba sa musí s vytrvalosťou naučiť význam jeho, alebo jej tela. Sexualita nie je prostriedkom na potešenie, alebo zábavu. Je to komunikácia medzi osobami, kde ten druhý je braný seriózne, v jeho, alebo jej posvätnej a nedotknuteľnej dôstojnosti.
Biblické texty nám nedávajú dôvod na to, aby sme považovali manželstvo za podradné, alebo celibát, založený na sexuálnej abstinencií za nadradený. Radšej ako striktne hovoriť o nadradenosti "panenstva", malo by stačiť poukázať na to, že rôzne pozície v živote sa navzájom dopĺňajú a následne niektoré z nich môžu byť dokonalejšie v jednom ohľade, ďalšie v inom.
Z piatej kapitoly, ktorá sa venuje plodnej láske, teda budovaniu rodiny, vyberám na záver citáciu zo slov Sv. Jána Pavla II: zodpovedné rodičovstvo "neznamená neohraničené plodenie, alebo nedostatok povedomia o tom, čo obnáša výchova detí, ale skôr povzbudenie párov, aby používali svoju nedotknuteľnú slobodu múdro a zodpovedne, berúc do úvahy sociálne a demografické skutočnosti, ako aj ich vlastnú situáciu a oprávnené túžby."
