Cambridge Analytica - škandál desaťročia 2 - Taktika a pôsobenie.

Písmo: A- | A+

Keď Steve Bannon prevzal vedenie Breitbart News, prevzal aj zakladateľovu doktrínu: politika vyplýva z kultúry a ak konzervatívci v USA chcú zablokovať progresívne myšlienky, musia najprv zmeniť kultúru spoločnosti.

Koncom roka 2013 vedel, že mu k tomu chýba dostatočne efektívny nástroj. Keď sa v októbri stretol s Nixom, ktorý mu vysvetlil o čo sa v SCL snažia, vedel, že je na správnej adrese. Jeho záujem nebol len akademický; hneď mal množstvo nápadov, čo by sa dalo robiť. Nielen to. Bannon Nixovi povedal o významnom darcovi, ktorý podporuje mnohé pravicové, krajne konzervatívne a libertariánske snahy a ktorý by sa možno dal presvedčiť, aby do firmy investoval. A tak ho zoznámil s Robertom a Rebekou Mercerovými. 

Investícia, ktorá sa potom uskutočnila bola použitá na financovanie odnože firmy SCL pod názvom Cambridge Analytica (CA). Do jej čela postavili Alexandra Nixa a oni traja sa stali radou riaditeľov firmy. Bol to dejiny meniaci projekt, ktorý bol významnou súčasťou hnacieho mechanizmu Brexitu, Trumpovej predvolebnej kampane a znamenal koniec súkromia.

Nix najal ďalších dátových expertov a začal nakupovať všetky dáta, ku ktorým sa mohol dostať.

Základnou myšlienkou, na ktorej bola postavená činnosť CA sa stal takzvaný päťfaktorový model osobnosti. Je známy aj pod označením Big5 alebo OCEAN. Reprezentuje osobnosť ako sadu hodnotení v piatich oblastiach: otvorenosť, svedomitosť, extraverzia, prívetivosť a neuroticizmus. Testovaním a meraním týchto oblastí možno do značnej miery odhadnúť mnohé aspekty ľudského života. Tento model sa teda môže stať mimoriadne užitočným nástrojom na predpovedanie správania sa voličov. 

Od ostatných komunikačných firiem sa CA odlišovala hlavne veľkosťou databázy, s ktorou pracovala. Bola bezprecedentná pokiaľ šlo o jej veľkosť, hĺbku aj šírku a narastala každým dňom. Vybudovali ju nákupom a licencovaním všetkých osobných údajov, ktoré existovali o každom americkom občanovi. Záskané údaje porovnali s politickými údajmi o občanoch, ktoré boli verejne dostupné a potom ich znova porovnali s dátami užívateľov na Facebooku na základe toho, čo lajkovali. Len zo samotného Facebooku mali 570 individuálnych dátových bodov o užívateľoch, čo v kombinácii s ďalšími zdrojmi dávalo okolo 5.000 dátových bodov na každého Američana vo veku nad 18 rokov, teda na asi 240 miliónov ľudí. Zvláštnou výhodou databázy bola možnosť zasielania správ na Facebooku takže mohli zasiahnuť tých istých ľudí, na ktorých mali to obrovské množstvo dát.

Dátoví experti, psychológovia a iní vedci vo firme napríklad vyvinuli osobnostný test "Sex Compass". Na prvý pohľad mal určiť sexuálnu osobnosť človeka zodpovedaním otázok napríklad o obľúbenej polohe v posteli a podobných. V skutočnosti to však bol prostriedok na získanie dátových bodov z odpovedí, ktoré ľudia o sebe poskytli, spolu aj s dátami ich "priateľov" vrátane údajov o ich osobnosti a správaní. Na podobný účel slúžila napríklad aj apka "Musical Walrus" - odpovede na zdanlivo neškodné otázky poskytli užívateľovi jeho "pravú hudobnú identitu" a CA ďalšie využiteľné dátové body. 

Ak sa niekto prihlási napríklad do hry Candy Crush a podobných a odklikne "Áno" v podmienkach služby na túto apku tretej strany, súhlasí tým, že dá zadarmo svoje dáta a dáta svojich priateľov tretej strane, teda firme, ktorá apku vyvinula a následne aj každému komu sa táto firma rozhodne dáta predať. Robili ste si už na Facebooku "test," ktorý mal určiť s akou historickou osobnosťou či celebritou sa zhodujete?

V lete 2014 začala CA na Facebooku a iných platformách vyvíjať falošné stránky, ktoré vyzerali ako skutočné diskusné fóra, skupiny a zdroje správ. Snažili sa zasiahnuť ľudí na lokálnej úrovni vytváraním pravicových stránok s vágne znejúcimi názvami. Zásluhou algoritmu sa tieto stránky objavovali v ponuke ľuďom, ktorí už klikli na podobný obsah. Keď sa užívatelia na tieto falošné stránky pripojili, CA tam postovala videá a články, ktoré ich ďalej provokovali a zapálili pre vec. Rozpútali sa zúrivé, nahnevané diskusie, kde sa ľudia sťažovali na to aké je niečo hrozné či neférové. CA búrala spoločenské bariéry za súčasného testovania a dolaďovania správa by dosiahla maximálnu zaangažovanosť.

Teraz CA mala užívateľov, ktorí sa sami identifikovali ako príslušníci extrémistickej skupiny, boli dychtivým publikom a mohli byť manipulovaní s použitím dát, ktoré o nich mala CA k dispozícii. Keď skupina dosiahla určitý počet členov, CA zorganizovala fyzické stretnutie, väčšinou v malých priestoroch, aby bol počet účastníkov opticky čo najväčší. Ľudia sa tam ukázali a našli iných, rovnako nespokojných a nahnevaných ako oni sami. Mali pocit, že sú to spriaznené duše, že patria k niečomu väčšiemu, k hnutiu, čo im dovolilo ďalej navzájom budovať paranoiu a strach z konšpirácie.

Čo začalo ako ich digitálna fantázia, keď sami doma sedeli pred monitorom a klikali na linky, stalo sa novou realitou, ktorá sa s nimi živá, z mäsa a kostí, rozprávala. Nezáležalo už na tom či to bolo reálne, stačil pocit, že to skutočné je. Zámerom bolo takéto skupiny neskôr pospájať v rámci okresov, potom medzi nimi a ďalej na vyššej úrovni, až by sa vytvorilo celoštátne hnutie neurotických občanov posadnutých konšpiráciami. 

Dáta tých, ktorí boli zasiahnutí rôznymi testami, na ktoré odpovedali boli porovnané s ich záznamami o účasti na voľbách, takže firma vedela ich skutočné mená a identitu v reálnom svete. Potom začala používať získané údaje o účinnosti rôznych reklám na preskúmanie možného dopadu na účasť vo voľbách a pravdepodobnosti toho, že budú voliť Republikánov. Bannon na firmu tlačil, aby zašli až do temných zákutí a do prieskumu zahrnuli aj otázky s rasovým podtónom. Chcel vedieť, ako ďaleko môžu zájsť, až kam môžu ľudí dotlačiť. Na základe skúseností z dlhoročného pozorovania diania na 4chan a Redddite tlačil tiež na to, aby CA vypracovala škálu nástrojov, ktoré vo svojich obetiach používajú všetci domáci násilníci na oslabenie odporu. Bannon pretransformoval CA na nástroj pre automatizované násilnosti a stupňované psychické obťažovanie na internete. 

Po uskutočnení mnohých pokusov sa firme podarilo vypracovať arzenál psychologických nástrojov, ktoré bolo možné použiť systematicky prostredníctvom sociálnych médií, blogov, skupín a diskusných fór.

Nástroje, ktoré Cambridge Analytica v roku 2014 vytvorila neslúžili na to, aby ich ciele znovu objavili kto sú, ale na zvýraznenie démonov hlboko v ľudskom vnútri, aby sa vybudovalo to, čo Bannon nazval svojim "hnutím".Tým, že sa firma zamerala na ľudí so špecifickými psychologickými slabinami, urobila z nich obete zapojené do niečoho, čo nebolo ničím iným iba akýmsi kultom vedeným falošnými prorokmi, kde na ich nasledovateľov rozum a fakty mali iba minimálny účinok, kde boli digitálne izolovaní od nepríjemných skutočností, ľahko manipulovateľní vo svojej zóne pociťovaného diskomfortu.

Účinok sa ukázal v roku 2016.

Zdroj informácií: Christopher Wylie - Mindf*ck.

 Brittany Kaiser - Targeted.

 Martin Moore - Democracy Hacked.

Skryť Zatvoriť reklamu