Vyššieuvedený klip sa razom stal hitom internetu, ktorý kvázi potvrdzoval názor všetkých tých, ktorí z hocijakého dôvodu, alebo len tak, z princípu, nenávidia Ameriku, že je to teda jedna hnusná a primitívna krajina, ktorá chce ovládať celý svet a kam sa vôbec hrabe na nášho veľkého medvedieho brata!?
Uniká im pointa scény, ktorá je v dvoch maličkostiach:
Ad 1, v záberoch na ženu v hľadisku, ktorá hlavnému hrdinovi ukazuje papier s napísaným "NIE JE, ALE MôŽE BYŤ," a tým ho podpichne k odpovedi,
Ad 2, v jeho poslednej vete, ktorá znie: "Prvým predpokladom vyriešenia problému je priznať, že existuje."
Hovorí (vlastne celý seriál) o informovanosti, o zodpovednosti novinárov, ktorí by nás nemali kŕmiť senom a pomyjami, ale informáciami, ktoré zavážia, ktoré sú dôležité pre naše rozhodovanie vo voľbách, či referende.
Novinári v USA pomohli odstrániť od moci senátora McCarthyho, ktorý je veľkou škvrnou americkej histórie, pomohli ukončiť Vietnamsku vojnu, odhalili predvolebné machinácie v afére Watergate a tak ďalej.
V priebehu celého seriálu sa televízny hlásateľ z úvodnej ukážky, aj jeho spolupracovníci, vydávajú na donkichotskú výpravu, kde dômyselný rytier smutnej postavy je personifikovaný v postave hláškujúceho, väčšinou podnapitého šéfa, ktorý si necháva nakopávať zadok miesto nich, lebo je to jeho práca.
Keď som kedysi, ako dieťa, čítal staré, osekané slovenské vydanie dobrodružstiev "dona kvijota", myslel som si, že je to len zábavná fraška o starom senilnom dedovi, ktorému z ničnerobenia preskočilo. U nás na východe by povedali, že "od roskošu še psi bešňeju".
Teraz mi to nedalo, aby som si nekúpil kompletné, takmer 900-stránkové anglické vydanie. Okrem toho, som si zohnal filmové spracovanie muzikálu "Muž z la Mancha", kde hlavnú postavu, básnika Cervantesa, ktorý vo väzení rozpráva príbeh dona Quijota, stvárnil Peter O´Toole (Sophia Loren ako Dulcinea bola tiež úžasná). V spojení so seriálom sa mi ten starý, trápny rytier hneď dostal do iného svetla.
Dovolím si citovať z muzikálu:
"...dumá nad tým, ako zlepšiť svet, v ktorom zloba vyhráva a ctnosť je zatracovaná. Zrada, podvod a klam sa miesia s pravdou a úprimnosťou. On dumá a dumá a nakoniec mu z toho vyschne mozog. Tak odloží melancholickú záťaž normálnosti a začne najzvláštnejšie poslanie, aké si dokáže predstaviť. Hľadá dobrodružstvo a chce napraviť zlobu. Je to križiacka výprava, ktorá pozdvihne z prachu slabých a núdznych.
Hovorí o poslaní, za ktorým musí ísť, že nezáleží na tom, či zvíťazí, alebo nie, hlavné je ísť za svojim cieľom. Snívať ten neskutočný sen. Biť sa s neskutočným nepriateľom, znášať neznesiteľný smútok, utiekať tam, kam aj odvážny sa bojí ísť. Napraviť nenapraviteľnú neprávosť. Milovať čistotu a krásu, ďalej sa pokúšať, keď už ťažká ruka ochabne, dosiahnuť na nedosiahnuteľnú hviezdu. Na ranách potulnému rytierovi nezáleží. Zakaždým keď padne, musí sa postaviť a statočne bojovať proti zlu."
Na pohrebe jednej z hlavných postáv seriálu, v jeho poslednej časti, zaznie prejav: " ...bol blázon. Identifikoval sa s donom Quijotom, starým dementným mužom, ktorý si myslel, že môže zachrániť svet pred epidémiou nehumánnosti jednoducho tým, že bude konať ako rytier. Jeho náboženstvom bola slušnosť a svoj život strávil bojom proti jej nepriateľom."
Dnešná doba potrebuje donov Quijotov hádam aj viac, než tá, v ktorej žil Cervantes. Ale nie sú. Raritou sú dnes ľudia, ktorí sú ochotní v záujme dobra, slušnosti alebo spravodlivosti, ísť s kožou na trh, s neistým výsledkom a so značnou pravdepodobnosťou, že ich nakopú do zadku.
Ak by som mohol, zriadil by som ako vyznamenanie Rád Dona Quijota a udeľoval by som ho tým, ktorí vystúpia z radu.
Ako prvému by som ho udelil mužovi, ktorý sa v prešovskej MHD ohradil proti správaniu sa troch grázlov, za čo dostal nakladačku.
Pane, Rád dona Quijota, zatiaľ, neexistuje, ale máte moju úctu a poklonu.
p.s. malý doplnok: https://www.youtube.com/watch?v=qmOCDVeT4QI
