A viete čo?
No a čo?
Opäť sme sa po roku usilovne pripravovali na našu medzinárodnú omšu a nasledovné medzinárodné pohostenie. S odstupom na ne nadväzovala iná medzinárodná akcia. A bolo to fajn, dokonca aj počasie sa umúdrilo.
Samotná Turíčna omša mala podobný priebeh ako v minulosti, možno s minimálnymi zmenami.
Po úvodnom speve nám kostolný zbor zaspieval Kyrie, aj Gloria. Po prvom čítaní, ktoré zaznelo po francúzsky, bol responzóriový žalm zaspievaný po poľsky. Paráda. Druhé čítanie bolo prednesené v jazyku Patois z karibskej oblasti.
Spoločné modlitby veriacich zazneli vo viacerých jazykoch, medzi iným aj po slovensky, v jazykoch hindi, filipino, tamil, v angličtine, galštine a po singhalsky. Ofertórium zaznelo v malajskom jazyku. Pri Modlitbe Pána to chvíľu vyzeralo ako pri zmätení jazykov na stavbe babylonskej veže, pretože každý prítomný sa ju modlil vo svojom vlastnom jazyku. Spev počas prijímania bol v jazyku filipino, pri sprievode gitary.
Bol to nádherný zážitok. Prežitie spolupatričnosti, väčšina ľudí vo svojich národných krojoch, žičlivosť... Nikoho netrápilo, kto odkiaľ pochádza. Všetci sme boli z Chrámu Panny Márie (St. Marie's)
Slovenskú časť nasledujúceho pohostenia sme tentoraz pojali nasladko... halušky sa pred rokom nejak neuchytili (tak trochu na moju radosť - mal som postarané o obed na tri dni). Bolo to všeobecné potešenie pre oči, aj žalúdok.
Keďže kostolná veža potrebuje súrnu a drahú opravu, na ktorú sa zbierajú peniaze všetkými dostupnými možnosťami, rozhodol sa dekan usporiadať prvého júla festival, spojený s koncertom, prezentáciou národných jedál, zábavou, tombolou atď., atď., ktorého zámerom bolo získať časť prostriedkov na opravu. Dostali sme možnosť prezentovať sa, preto sme nachystali nejaké jedlá, typické pre Slovensko. V užšom výbere vyhrala jablkovo tvarohová žemľovka v mojom podaní, čokoládový koláč od Lucie a hrniec bombového guľášu od Tomáša s Majkou. Len sa tak po nich zaprášilo. Niečo sme na tú opravu ich predajom zarobili. Hlavne sme sa zabavili, ale spoznali sme aj ďalších Slovákov, takže po skončení festivalu sme zakotvili v našej materskej krčme, kde sme si pri chladenom Krušovickom pive posedeli a dohodli, že sa budeme spolu stretávať, napríklad aj pri grilovačke, a možno sa vytvorí skupinka našincov, ktorí si nebudú závidieť a ohovárať sa, ale budú sa spolu cítiť dobre a možno aj kadečo podnikať.
Takže niečo, s čím sme predtým ani nepočítali.
Multikulturalizmus môže fungovať.
