Niekoľko adolescentov, väčšinou dievčat z jej malého mesta na Rhode Island, USA vystúpili na verejnosť ako transgender - všetky z tej istej skupiny priateľov. Dr. Littmanová nevedela takmer nič o genderovej dysforii, no vedela dosť na to, aby rozoznala, že tie čísla sú oveľa vyššie, než by predpovedala štatistika o výskyte transgender osôb. V skutočnosti boli tieto čísla bezprecedentnými. V USA a v celom západnom svete adolescenti nahlasovali náhly značný nárast genderovej dysforie. Medzi rokmi 2016 a 2017 sa počet operácií zmeny pohlavia u rodených žien zoštvornásobil, takže biologické ženy zrazu tvorili 70% všetkých takýchto operácií. V roku 2018 bol vo Veľkej Británii nahlásený 4.400%-ný nárast počtu tínedžeriek, ktoré žiadali o genderovú starostlivosť, v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím. V Kanade, Švédsku, Fínsku a Veľkej Británii klinickí lekári a genderovi terapeuti hlásili náhly a dramatický presun v demografii tých, ktorí sa prezentovali s genderovou dysforiou - od prevážne chlapcov predškolského veku k prevážne adolescentným dievčatám.
Dr. Littmanová začala zbierať údaje od rodičov tínedžerov, ktorí sa identifikovali ako trans a ktorí nemali žiadnu detskú históriu dysforie. Získala 256 podrobných správ od rodičov a analyzovala dáta. Ukazovali sa dve tendencie: 1. 65% z dievčat, ktoré objavili svoju transgender identitu v puberte "znenazdania" tak urobilo po období intenzívneho ponorenia sa do sociálnych médií. 2. prevaha transgender identifikácie vnútri niektorých dievčenských priateľských skupín činila viac než sedemdesiatnásobok očakávanej miery.
Vedela, že to môže mať niekoľko príčin. Zvýšená spoločenská akceptácia LGBT ľudí mohla dovoliť tým tínedžerom, ktorí doteraz váhali s priznaním, že sú trans, aby tak urobili teraz. Nevysvetľovalo to však, prečo sa identifikácia sústreďovala do skupín priateľov. Možno k sebe ľudia s gender dysforiou prirodzene inklinujú? Stále to ale neriešilo problém vysokej miery, v ktorej sa to dialo, ani fakt, že sa zmenil pomer pohlaví. Netypická podstata tejto dysfórie, to že sa vyskytovala u adolescentov bez toho, aby sa objavila v ranom detstve, viedla dr. Littmanovú k hypotéze, ktorú každý prehliadal: vplyv rovesníkov. Tejto netypickej forme genderovej dysforie dala aj meno: genderová dysforia s rýchlym nástupom (rapid-onset gender dysphoria - ROGD). Rapid Onset Gender Dysphoria: A Primer | with Lisa Littman and Sasha Ayad - YouTube
Mnohé z týchto tínedžeriek sa zdali akoby boli chytené v akejsi mánii alebo psychóze - kultúrnej posadnutosti, ktorá sa šíri ako vírus. Pamätáte sa na céčka, alebo novších Pokémonov? Je to sociologický terminus technicus, ktorý zaviedol psychiater Lionel Penrose. Tvrdil, že idea, ktorá sa rýchlo šíri komunitou nie je nevyhnutne škodlivá alebo nerozumná preto, lebo sa šíri ako vírus. Čo odlišuje mániu (orig. craze), čo ju robí "davovou mentálnou poruchou" je to, že počas jej pôsobenia sa "abnormálne množstvo energie vydáva jedným smerom, a že sa následkom toho zanedbávajú pre skupinu oveľa dôležitejšie veci.
Svoju správu uverejnila v peer-reviewed časopise "Public Library of Science One" (PLoS) a okamžite bola trans aktivistami obvinená z proti trans bigotnosti, z výberu iba konzervatívnych rodičov (v skutočnosti 85% rodičov prehlásilo, že podporuje LGBT práva), postgraduálny študent na jej vlastnej - Brownovej univerzite a samozvaný "obhájca transgender práv" ju v tlači obvinil z nízkych štandardov jej práce a zo zaujatosti, samotná univerzita stiahla zo svojej webovej stránky oznámenie o vydaní práce. Nikoho nezaujímalo, že rodičia, ktorí jej poskytli údaje neprejavili žiadne postoje proti transgenderizmu, že iba vyjadrili nedôveru a rozčúlenie nad tým, že ich dcéry znenazdania prijali trans identitu.
Ani to, že jej analýza a závery boli vyzdvihované niektorými z najuznávanejších svetových expertov na genderovú dysfóriu (Ken Zucker, Michael Bailey). Aktivisti ju naháňali aj na Odbore zdravia štátu Rhode Island, kde pracovala vo vedľajšom úväzku a odkiaľ bola po vyhrážkach a nátlaku vypudená.
Existuje viac než desať stránok na sociálnych médiách a online fórach, ktoré usmerňujú objavenie trans identity. YouTube, Instagram, Tumblr, Reddit, Twitter, Facebook, DeviantArt a TikTok sú všetky populárnymi centrami na zdieľanie a dokumentovanie fyzickej transformácie, sťažovanie sa na transfóbiu, oslavu supersily, ktorú prináša testosterón, tipy ako sa dostať k lekárskemu predpisu, ako zohnať bandáž na stiahnutie hrudníka a sťažnosti na to, aké je dnes ťažké byť trans.
Trans influenceri majú niekoľko klasických mantier. Najčastejšie ponúkajú tieto rady:
Ak si myslíte, že možno ste trans, tak ste. Trans je stav mysle. Trans propagujú ako životný štýl, ktorý treba oslavovať, nie ako poruchu, ktorú dúfajú vyliečiť. Dôležitou je sociálne identita, nie žiadna diagnóza. Pominúc genderovú dysforiu popisujú symptómy trans vo veľmi vágnych pojmoch: cítiť sa inak, nazapasovať niekam, necítiť sa dosť mužne alebo dosť žensky, niekedy sa necítiť vo svojom tele v pohode...
Skúšate trans? Viazače sú dobrý začiatok. Je to elastický tlakový kus látky, ktorý sa nosí pod oblečením a účinne splošťuje prsia. Nejak nespomínajú, že následkom stiahnutia hrudníka môžu byť prasknuté či zlomené rebrá, skolabované pľúca, bolesti chrbtice a deformácia hrudného tkaniva.
Testosterón, alebo "téčko" je úžasné. Možno vyrieši všetky tvoje problémy. Opäť sa nespomínajú vedľajšie efekty, ktorými môže byť bolesť a zvýšené riziko rôznych druhov rakoviny.
Keby ťa tvoji rodičia ľúbili, podporovali by tvoju trans identitu. Sme tu pre vás, ak vás vaša pokrvná rodina nechápe, je tu vaša trans rodina.
Ak nebudete vo svojej trans identite podporovaní, pravdepodobne spáchate samovraždu. Je to kruté ničím nepodložené tvrdenie zamerané na rodičov. Zrnko pravdy na tom ale je, pretože je dosť vysoká miera samovrážd medzi osobami s transgender identifikáciou. Tie dievčatá prežívajú skutočnú bolesť. Psychické trápenie si zaslúži súcit a pochopenie rodičov. Ale ich poskytnutie nie je to isté ako poddať sa požiadavkám, najmä ak rodič verí, že nie sú v súlade s najlepšími záujmami dieťaťa.
Klamanie a podvádzanie rodičov a lekárov je ospravedlniteľné ak pomáha tranzícii.
Nemusíte sa identifikovať ako opačné pohlavie aby ste boli "trans." Môžete byť nebinárni. Načo by potom ale bola chirurgická zmena pohlavia? Dôvodom pre ňu vždy bolo, že je to dysforia - nepohodlie v konkrétnom tele s "nesprávnym" pohlavím. Nie nepohodlie či nezhoda s obidvomi pohlaviami alebo nenávisť voči svojmu vlastnému telu ako takému.
Influenceri, guruovia dnešnej doby, chcú aby im ich tínedžerské publikum verilo, že žijú plnohodnotný a šťastný život, no iba zriedkavo je to pravda.
Pokračovanie: Keď sa povie Trans 6 - Autogynefilia. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Abigail Shrier - Irreversible Damage.
Dr. Debra Soh - The End of Gender.
Helen Joyce - Trans.
Kult menom trans. A prečo má toľko obetí medzi bielymi dievčatami (dennikstandard.sk)
4thWaveNow | A community of people who question the medicalization of gender-atypical youth