Mimochodom, rasizmus... 4 ... a polícia.

V auguste 2014 policajt Darren Wilson zastrelil v americkom meste Fergusson mladého černocha menom Michael Brown.

Písmo: A^- | A⁺

Udalosť dala podnet ku vzniku príbehu, ktorý aký bol vytrvalý, taký bol falošný. Policajt údajne chladnokrvne zastrelil osemnásť ročného "nežného obra" zatiaľ, čo ten prosil o život s rukami zdvihnutými nad hlavou. Po Brownovej smrti vzbúrené davy rabovali a vypaľovali obchody a firmy v meste Fergusson. V skutočnosti Brown, nádejný kriminálnik, ktorý vážil okolo 130 kilogramov udrel Wilsona päsťou do tváre, snažil sa vytrhnúť mu zbraň, zaútočil naňho, čo policajta viedlo k tomu, že v sebaobrane vystrelil.

V mesiacoch, ktoré nasledovali bola lož o tom, že Brown zomrel pri rasovo motivovanej poprave policajtom zosilnená médiami, prezidentmi univerzít a ľavicovými politikmi. Novo založené hnutie "Black Lives Matter" propagovalo názor, že čierni Američania sú beztrestne naháňaní a vraždení bielymi policajtmi. Netrvalo dlho a na zoznam "mučeníkov" sa v New Yorku pridal Eric Garner, ktorého musela polícia násilím spacifikovať, keď sa bránil zatknutiu za predaj ilegálnych cigariet.

Nepokoje vo Fergussone prepukli znovu v novembri 2014, keď veľká porota odmietla obžalovať Wilsona z Brownovej smrti. Protesty BLM sa stali ešte agresívnejšími po tom čo sa rozšíril ďalší mýtus, že americký kriminálny a právny systém je nastavený proti černochom. V decembri 2014 Ismaaiyl Abdullah Brinsley v New Yorku zavraždil policajtov Wenjian Liu a Rafaela Ramosa ako odvetu za smrť Garnera a Browna. Policajné akcie v mestských častiach obývaných menšinami sa stali extrémne napätými; podozriví aj obyčajní okolostojaci bežne spochybňovali a ignorovali zákonnú autoritu polície.

Odsudzovaní v médiách a napádaní na uliciach sa policajti vykašľali na proaktívne, preventívne vykonávanie svojej práce a vrátili sa k reaktívnemu, keď iba reagovali na porušenie zákona, od čoho sa upustilo po roku 1990. Výsledkom bolo upokojenie a uľahčenie života kriminálnikov a hlavne ich činnosti a z toho vyplývajúci extrémny nárast zločinnosti v mestách celých USA. Pre tento jav, ktorý sa rozšíril aj za hranice USA, sa ujal názov Fergussonský efekt.

Existujú dve možnosti. Buď bude polícia reagovať na uskutočnené porušovanie zákona, pátrať po zločincoch a zatvárať ich do väzenia, alebo bude fungovať proaktívne, aby porušovaniu zákona zabránila. Teda zastavovať a kontrolovať ich na ulici a zasahovať v prípade zrejmého neporiadku (tzv. metóda rozbitých okien). V roku 1994 ju začala uplatňovať polícia v New Yorku, keď pristúpila k agresívnemu vymáhaniu dodržiavania zákonov o kvalite života, v rámci čoho zastavovala a preverovala ľudí s podozrivým správaním. Výsledkom bolo, že sa od roku 1990 do roku 2009 zdvojnásobil počet zatknutí za priestupky a hlboko klesol počet zatknutí za trestné činy. Policajti identifikovali potenciálnych kriminálnikov kvôli priestupkom nižšej úrovne a odstraňovali ich z ulíc skôr, než mali príležitosť dopustiť sa závažnejších porušení zákona. Kontrolovať niekoho, kto vyzerá, že si preveruje klenotníctvo vo štvrti, kde sú časté vlámania možno zabráni skutočnej lúpeži. Možnosť, že budú zastavení policajtmi tiež odradzuje kariérnych či potenciálnych kriminálnikov od ich živnosti. Politická opozícia proti takýmto postupom, pod zámienkou obvinenia z rasovej profilácie či otvoreného rasizmu, prináša presne opačný efekt. Kriminálne podsvetie si mädlí ruky.

Protesty vo Fergussone pokračovali aj neskôr, vrátane 11. marca 2015 po odstúpení šéfa polície, keď niekto z davu vystrelil a zranil dvoch policajtov. Iba niekoľko hodín predtým bol pravdepodobne zablúdenou guľkou počas "diskusie" medzi dvomi gangami v St. Louis zastrelený šesťročný Marcus Johnsson. Neuskutočnili sa žiadne protesty, Al Sharpton ani nikto z BLM sa neukázal, aby požadoval federálne vyšetrovanie. Marcus bol iba jednou zo 6.000 každoročných čiernych obetí streľby, ktoré sa netešia žiadnej pozornosti, lebo ich vrahmi sú iní čierni civili. Mladí černosi vo veku 14 až 17 rokov zomierajú na strelné zranenie šesťkrát častejšie než belosi a Hispánci v tom istom veku.

Fergussonský efekt takmer stál život detektíva v meste Birmingham, štát Alabama. Bol na ceste k miestu vyšetrovania série vlámaní, keď zbadal klasický veľký americký pick-up ako chaoticky jazdí po ulici. Zastavil ho na kraji a vysielačkou požiadal o posilu, aby mohol ísť za svojim vyšetrovaním, pričom vodičovi prikázal ostať v aute. Kým čakal na posilu, vodič vystúpil z auta, agresívne pristúpil k detektívovi a pýtal sa prečo bol zastavený. Ten uvažoval o použití sily, ale ako neskôr povedal v rozhovore pre CNN, nechcel sa dostať do médií. Tridsaťštyri ročný vodič, kariérny kriminálnik, vytrhol detektívovi pištoľ a do bezvedomia ho ňou zmlátil. Hajzlík bol neskôr chytený a obžalovaný z pokusu o vraždu. Medzitým sa fotografie zakrvaveného detektíva v bezvedomí objavili na sociálnych médiách, pričom bol online davom vysmievaný a urážaný, zatiaľ čo útočník bol oslavovaný ako hrdina. Zaujímavé je, že koľko náhodných okolostojacich si dá tú námahu a filmuje na mobil policajtov, no nikto z nich tak neurobí pri grázloch, ktorí terorizujú ich okolie. Ak by sa ten detektív bránil, stal by sa z neho ďalší Darren Wilson a z Birminghamu by bol ďalší Fergusson.

A potom sa stal George Floyd.

Existujú rasistickí policajti, ktorí si svoje zvrhlé názory vybíjajú na nevinných príslušníkoch rasových menšín? Rozhodne áno, ale...