Po ukončení Druhej svetovej vojny sa na povrch nenápadne predierala iná filozofia. Taká, ktorá tvrdila, že trhy a len trhy sú vždy najlepšie pri rozdeľovaní zdrojov. Tento prístup, takzvaná Chicagská škola, vznikol ako súčasť neoliberálneho, trhom poháňaného pohľadu, pričom tvrdil, že koncentrácia ekonomickej sily nie je problémom, pokiaľ sa to neprejevuje na vyšších spotrebiteľských cenách. S nástupom Ronalda Reagana do Bieleho domu sa to stalo oficiálnou vládnou politikou, ktorá v princípe pokračuje až dodnes. Možno diskutovať o tom, či je náhoda, že od toho istého roku došlo k masívnemu poklesu vytvárania nových firiem a k rastu príjmovej nerovnosti do rozmerov, aké nebolo možné vidieť od rokov Standard Oil.
Tri internetové platformy - Amazon, Google a Facebook - ťažili z antitrustovej filozofie Chicagskej školy ako málokto iný.
Amazon.com sa mohol integrovať horizontálne, aj vertikálne. Od počiatkov s predajom trvanlivých výrobkov expandoval do oblasti výrobkou s obmedzenou spotrebou (Whole Foods), služieb cloudu (Amazon Web Services). Marketplace zahŕňa predajcov z tretej strany, Basics je privátna značka firmy Amazon, používaná na predaj komodít s vysokým obratom, hardware - Alexa, Fire - domáci video server.
Google má podnikateľskú stratégiu, ktorá je perfektným príkladom odlišnosti Chicagskej školy od tradičného prístupu k monopolom. Firma začala s indexovým vyhľadávaním, podľa všetkého najdôležitejšou činnosťou užívateľov internetu. Ľudia z firmy, mali super nápad, ako sprivatizovať rozsiahlu časť otvoreného internetu tým, že ponúkli pohodlné, ľahko ovládateľné bezplatné alternatívy toho, čo vytvorila webová open source komunita. Využili svoju dominantnú pozíciu na trhu a vybudovali obrovský biznis v oblasti emailov, fotografií, máp, videí a množstva rôznych apiek. Vo väčšine prípadov bol Google schopný prenieť výhody monopolnej sily z existujúceho biznisu do novovznikajúceho.
Európska Únia, ktorá má tradičný prístup k monopolom, vyhrala nad Google v roku 2017 súdny proces v ktorom šlo o pokutu 2,7 miliardy dolárov, pretože sa firma snažila zlikvidovať svojich európskych konkurentov v oblasti aplikácií na cenové porovnávanie. V auguste 2018 EÚ penalizovala Google vo výške 5 miliárd dolárov v inom súdnom procese o zneužívaní monopolnej moci, tentoraz sa to týkalo operačného systému Android.
Google aj Facebook fungujú vo forme takzvaného "dvojstranného trhu", ktorý sa zhruba definuje ako "ekonomická platforma, ktoré má dve odlišné skupiny užívateľov, ktoré si navzájom poskytujú výhody networku. Pre platformy tieto dve skupiny nie sú súčasťou tej istej transakcie. Užívatelia sú zdrojom dát, súčasne aj produktom, no nepodieľajú sa na transakciách, ani ekonomických záležitostiach. Inzerenti sú zákazníkmi a poskytujú trhovú hodnotu. Obe strany sú závislé na úspechu, či veľkosti trhu.
Vďaka svojmu vyhľadávaču, cloudu a kapitálovej činnosti má Google výnimočne dobrý prehľad o nových produktoch. Nikdy sa nezdráhal využiť svoju moc na trhu na obmedzenie zisku novovzniknutých firiem, pohltenie tých dobrých a likvidáciu tých horších. Facebook mal podobné výhody. Napodobnil googleovskú privatizáciu otvoreného webu tak, že svoju sociálnu sieť rozšíril o Instagram (foto apka), WhatsApp a Messenger (textové správy) a virtuálnu realitu Okulus. Konzumentov poskytovaného obsahu zahnal do kúta, vydavateľov zviedol na používanie vlastných produktov (Instant Articles), následne zmenil v ich neprospech podmienky používania, čím dokonale podrazil ekonomickosť klasického žurnalizmu.
V roku 2013 Facebook získal firmu Onavo - izraelského producenta v oblasti VPN sietí, ktoré sú prostriedkom pre ochranu súkromia na verejnej sieti. Prostredníctvom nej teraz Facebook môže sledovať všetko, čo užívateľ robí na VPN, môže sledovať aj iné aplikácie. V auguste 2018 Apple oznámila, že Onavo porušila ich štandardy súkromia, preto ju Facebook stiahol z App Store.
S 2,2 miliardy užívateľov mesačne na hlavnej platforme Facebook ovplyvňuje takmer jednu tretinu svetovej populácie. Aj jeho ďalšie platformy majú obrovskú užívateľskú základňu: 1,5 miliardy ľudí mesačne použije WhatsApp; 1,3 miliardy Messenger a 1 miliarda Instagram. WhatsAp a Instagram majú pritom značné množstvo používateľov, ktorí nie sú na Facebooku. Je teda celkom dobre možné, že Facebook ako celok má viac než tri miliardy užívateľov, čo je 40% celého sveta. Vďaka heknutiu našich mozgov a filtrovým bublinám, ktoré z toho vyplývajú, firma ovplyvňuje viac spotrebiteľov, než akákoľvek iná v minulosti.
Ako obrovská komunikačná sieť má Facebook oveľa väčší vplyv než napríklad taká Coca-Cola, ktorá však na rozdiel od neho nemá monopolnú moc. S takýmto vplyvom a mocou by mala byť spojená tomu prislúchajúca zodpovednosť. Facebook má voči svojim užívateľom (aj voči celému svetu) zodpovednosť - optimalizovať sa pre verejné dobro, nie len pre zisk. Ak to nedokáže urobiť (zatiaľ to tak vyzerá), bude nevyhnutný zásah zo strany vlády, ktorý zníži jeho moc na trhu a opäť zavedie konkurenciu.
Tak ako to bolo kedysi v prípade Standard Oil, AT&T a podobne.
Pokračovanie.
Info: Roger McNamee - Zucked
Jamie Bartlett - The People vs Tech
Frank Pasquale - The Black Box Society
Internet
