Na celom svete je známy jeho výrok:
"Keď brali komunistov, bol som ticho, lebo som nebol komunista. Keď brali sociálnych demokratov, bol som ticho, lebo som nebol sociálny demokrat. Keď brali Židov, bol som ticho, lebo som nebol Žid. Keď prišli po mňa, nikto sa neozval."
Ďalšej veľkej osobnosti dejín, Benjaminovi Franklinovi sa pripisuje tento výrok:
" Pretože nebol klinec, stratila sa podkova, pretože nebola podkova, prišli sme o koňa, pretože sme nemali koňa, prišli sme o posla, pretože sme nemali posla, prehrali sme bitku, pretože sme prehrali bitku, prehrali sme vojnu".
Teória volskej žaby (naozaj neviem, kto to kedy takto nazval) nás učí ako správne uvariť žabu. Ak ju dáte do vriacej vody, vyskočí a už ju nechytíte. Ak ju ale dáte do studenej vody, ktorú budete postupne, pomaly, nenápadne zohrievať, žaba si zvykne a uvarí sa.
Čo majú tieto tri veci spoločné? Poukazujú na to, že zanedbávanie maličkostí, alebo vecí, o ktorých si myslíme, že sa nás priamo netýkajú, nás môže priviesť k nepredvídaným následkom obrovských rozmerov.
Na začiatku sú drobné detaily. Vytvoríme si kult celebrít, z ktorých väčšina spoločnosti neprispela ničím, okrem extravagancií a škandálov. Potom si zvykneme na to, že sa nám vo filmoch, v hudbe, v móde podsúva kult škaredosti, vulgárnosť, obscénnosť a prestane nám to vadiť. O slušnosti a etike sa už ani nehovorí. Zvykneme si na to, že politici prechádzajú od malých klamstiev, ktoré sa im tolerovali, k veľkým podvodom a korupcii. Síce na ňu doplácame všetci, ale mlčanlivá väčšina s tým nič nerobí, lebo veď "dáš pokoj, máš pokoj." Niektorí by s tým aj niečo urobili, ale boja sa, keď vidia, že mnohí, ktorí sa ozvali sa dostali do problémov. (https://kultura.sme.sk/c/20850046/reziserka-jana-bucka-v-cirkevnych-lesoch-je-korupcia-este-zvrhlejsia-ako-v-statnych.html?ref=tit ) Boja sa ozvať ešte viac, ako sa ľudia za komunistov báli kritizovať všemocnú stranu. Tak radšej čušia. Nedivím sa a neodsudzujem.
Boja sa ozvať, pretože vidia skorumpovanosť polície, prepojenie politikov a podnikateľov na mafiánskych grázlov. Tu už potom ide o veľa.
Ak treba nájsť vinníkov, tak ich je naporúdzi mnoho. Hlavne nie našinci, pretože potom by som to mohol byť aj ja. Za všetky problémy, svinstvo, korupciu, násilie treba najlepšie obviniť niekoho, kto je iný, inak sa správa, inak vyzerá. Nie je to len na Slovensku, ale takmer všade. Aj vo Veľkej Británii časť "domácich" obviňuje imigrantov zo všetkého možného, napríklad aj z toho, že im kradneme prácu. Nezamýšľajú sa ako je možné, že niekto so slabou znalosťou jazyka, bez kontaktov, znalosti okolia, či zvykov, bez počiatočného kapitálu, má prácu, kým oni sa v pube pri sledovaní zápasu Chelsea, pití piva, ktoré zaplatili zo sociálnej dávky, sťažujú a nadávajú.
Žijeme v atmosfére, keď sa toleruje hrubosť a urážky v diskusiách na internete, lebo anonymita znesie všetko. Bože nedaj, aby niekto zmazal takýto príspevok, lebo je to obmedzovanie slobody hovoriť a robiť čo sa nám zapáči. Je to o slobode?
Zvykli sme si na klamstvá konšpiračných webov, lebo možno na nich je zrnko pravdy.
Od politikov nežiadame, aby odpovedali na nepríjemné otázky, ani žiadnu kultivovanosť. Stačia silácke reči a image geroja, ktorý za nás pomstí naše krivdy, ktorý nám povie presne to, čo naše frustrované mysle chcú počuť.
Zvykli sme si na množstvo minidiktátorov, ktorí nepripúšťajú iný názor okrem svojho a už vôbec nie kritiku. Nielen na sociálnych sieťach. Veľké svaly, aj svalnaté reči, často pramenia z uvedomenia si vlastnej nedostatočnosti, malosti ducha, či mysle. Takýto človek sa môže povýšiť len vtedy, keď poníži, alebo zrazí do prachu iných, možno nie lepších, ale iných. Bez ohľadu na to, či je ten druhý biely, gay, Róm, Ind, Muslim, Číňan, či Vietnamec. Alebo Filipínec.
Kto vytvoril spoločenskú atmosféru, v ktorej sme ako tie uvarené žaby? Vláda s jej korupciou, neschopnosťou riešiť problémy bežných ľudí, ekonomické či bezpečnostné? Áno. Polícia, s vedením, ktoré nie je schopné, či ochotné zasahovať a riešiť, vyšetrovať, lebo môže stúpiť na palec niekomu z nedotknuteľných? Áno. Školstvo, ktoré nedokáže vychovávať a súčasne vzdelávať dnešnú často zhýčkanú a agresívnu mládež? Áno. Rodičia, ktorí pre prácu nemajú na deti čas? Áno.
Sú Slováci xenofóbi a rasisti? Niektorí áno. Väčšina nie. Takto je to v každom národe. Aj jeden môj známy sa pred časom na sociálnej sieti hrdo priznal k tomu, že je rasista. Rozhodne nie všetci sú takíto, rozhodujúca časť je mlčanlivá väčšina, ktorá tiež prispela k apatii, k ľahostajnosti.
Sused nepozná suseda a ak aj áno, tak spolu komunikujú len minimálne. Dôvera sa vytratila. Ak nie je dôvera, nie je ani spolupráca a vzájomná pomoc. Ani pocit bezpečia.
Len v takejto atmosfére grázel uverí, že môže napadnúť a dobiť na smrť kohokoľvek a kedykoľvek, lebo ľudia sa otočia na druhú stranu.
Dá sa niečo zmeniť. Dá. Ibaže nie zhora. Zmena musí prísť zdola. Treba vyskočiť z vody, ktorá už takmer vrie a trebárs sa prihovoriť susedovi a opýtať sa ho, či niečo nepotrebuje. Zasadiť zrnko dôvery.
Starať sa, stretávať sa, spájať sa. Postaviť sa. Ozvať sa, keď niekto potrebuje pomoc, aby sa niekto ozval, keď ju budeme potrebovať my. Byť ľuďmi.
p.s.:
