žiť v oblastiach s absolútnym nedostatkom vody a dve tretiny svetovej populácie môžu mať problémy so zásobovaním vodou.
Myslí sa tým spotreba vody pre poľnohospodárstvo, priemysel, domácnosti, energie, životné prostredie. V dôsledku globálneho otepľovania sa zmenšuje snehová pokrývka hôr, ktorá je hlavným napájajúcim článkom mnohých významných riek dodávajúcich pitnú a spotrebnú vodu pre milióny ľudí (https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/516416/vystrcene-rozky-klimatickych-zmien.html). S ubúdaním snehovej pokrývky sa farmári, chovatelia dobytka a mestá snažia nahradiť úbytok povrchovej pitnej vody jej pumpovaním z podzemných zdrojov, no to len nahradzuje jeden problém druhým - drancovaním podzemných zásob vody.
Niektoré konflikty v Afrike a na Strednom Východe majú svoj prvopočiatok v nedostatku vody (Sýria, Yemen, Somálsko,...)
Až do potravinovej krízy v roku 2008 sa Saudská Arábia uspokojila s nákupom väčšiny spotrebovaných potravín na svetových trhoch. Po tom, čo niektorí jej dodávatelia v roku 2008 pozastavili dodávky, aby mohli nasýtiť vlastných ľudí, saudský kráľ Abdullah založil multi miliardový fond, ktorého úlohou bolo nákup poľnohospodárskej pôdy v zahraničí, pestovanie potravín na nej a export plodín do Saudskej Arábie. Podľa stavu v roku 2012 Firma Saudi Star kúpila v Etiópii vyše 300.000 hektárov pôdy, kde plánuje pestovať rôzne plodiny na spotrebu v jej domovskej krajine. Prominentná saudská firma HADCO kúpila takmer 10.000 hektárov v severnom Sudáne. Na celom svete sa krajiny, ktoré majú prebytok hotovosti, ale málo pôdy, snažia zaistiť pre seba čo najväčšie úrodné plochy v krajinách, ktorých jediným bohatstvom je často len orná pôda. Teoreticky je takýto obchod prospešný obom stranám, no v praxi sa zvyčajne objavujú závažné etické a politické otázky. Pôda sa stáva prvoradou obchodnou komoditou; rast populácie, ktorý je zárukou stále väčšieho dopytu po potravinách je impulzom pre preteky v zaobstarávaní vhodnej pôdy. Podľa Lestera Browna z Inštitútu pre otázky Zeme orná pôdy mizne, vrchná vrstva sa ničí rýchlejšie, než sa tvorí nová možno až na jednej tretine svetových osevných plôch. Juhokórejské Ministerstvo poľnohospodárstva, výživy, lesného a rybného hospodárstva prehlásilo, že vyše 60 kórejských spoločností koncom roka 2010 hospodárilo vo viac než 16 cudzích krajinách a z úrody získalo vyše 87.000 ton zrnín. Indické firmy kúpili v rôznych afrických krajinách vyše 300.000 hektárov úrodnej pôdy. Čínske spoločnosti obhospodarujú vyše 200.000 hektárov pôdy v Brazílii, ďalších vyše 100.000 v Zimbabwe a Mozambiku... Rôzne Americké, Stredovýchodné a európske spoločnosti kontrolujú státisíce hektárov najlepšej úrodnej pôdy v Rusku a na Ukrajine...
Možné problémy pri zvyšovaní poľnohospodárskej produkcie pre zasýtenie svetovej populácie prichádzajú súčasne z rôznych smerov: nedostatok vody, pôdna erózia, klesajúca úrodnosť pôdy, obmedzená výmera ornej pôdy, klesajúca diverzifikácia semien, narastajúce požiadavky na investície, boj proti škodcom, ktorí si vyvinuli imunitu proti doterajším prostriedkom, narastajúce ceny nafty a podobne.
Odvrátenou stranou veľkovýpredaja pôdy v chudobných afrických a ázijských krajinách sú zrážky medzi vidiečanmi a vládnymi agentmi, zabezpečujúcimi pôdu za účelom predaja do zahraničia (Libéria, Madagaskar, Mali, Sudán, Filipíny,...). S ďalším zhoršovaním klímy a väčším nedostatkom potravín je nevyhnutné pochybovať, že ľudia v týchto krajinách, alebo hocikde inde, sa budú prizerať tomu ako sa bohatstvo z ich polí vyváža do zahraničia, pričom ich vlastné deti hladujú. Menšie, či väčšie konflikty, občianske vojny a masová emigrácia, ak sa trend neobráti, budú nevyhnutným dôsledkom.
Pokračovanie nabudúce (Ne)udržateľný rast V. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Použité informácie: Michael T. Klare - The Race for What´s Left.
Richard Heinberg - End of Growth.
Ďalšie informácie: https://www.youtube.com/watch?v=Ejmc9Yoxwos
