(Ne)udržateľný rast VI.

O dnešku sa dá povedať, že ľudstvo vytvorilo hojnosť aká nemá obdoby, no ignorovalo dlhodobé dôsledky svojej činnosti.

Písmo: A^- | A⁺

Termín "udržateľnosť" sa používal už od dávna, no široko sa začal používať až po roku 1987, keď ho správa Svetovej komisie pre životné prostredie a rozvoj definovala ako "zabezpečenie potrieb súčasnej generácie bez toho, aby sa obmedzila schopnosť budúcich generácií zabezpečiť ich potreby." V roku 1992 kanadský ekológ William Rees uviedol koncept ekologického odtlačku, definovaného ako "veľkosť zeme a vodnej plochy, ktorú by ľudstvo hypoteticky potrebovalo aby si zabezpečilo zdroje pre vlastnú existenciu a na absorbovanie jeho odpadov pri prevládajúcej technológii."

Podľa organizácie Footprint Network dnes ľudstvo využíva toľko ekologických zdrojov, akoby žilo na 1,75 Zemí. https://www.footprintnetwork.org/

Na spresnenie konceptu bolo vypracovaných päť axióm udržateľnosti (Heinberg). Aby sa niečo mohlo kvalifikovať ako axióm, musí spĺňať tieto predpoklady:

- axióm musí byť overiteľný vedeckými metódami.

- súbor axiómov musí byť čo najmenší (bez prebytočností).

- axiómy musia byť dostačujúce, bez akýchkoľvek medzier, či zadných vrátok.

- axiómy musia byť vyjadriteľné laickým jazykom.

Výsledkom sú tieto:

1. Každá spoločnosť, ktorá neudržateľne spotrebováva kritické zdroje, skolabuje.

Spoločnosť môže zabrániť kolapsu ak nájde náhrady za kritické zdroje, no aj množstvo náhrad je v ohraničenom svete konečné. Kritické zdroje sú tie, ktoré sú nevyhnutné pre udržiavanie života a základných spoločenských funkcií, vrátane vody a materiálov potrebných na produkciu potravín a energie.

2. Rast populácie a súčasne rast spotreby nie sú udržateľné.

Matematicky vzaté, iba jednopercentná miera rastu populácie zo súčasného stavu (menej než je skutočná miera dnes) by priniesla zdvojnásobenie populácie každých 70 rokov. Voda ani pôda určite takto neporastú.

3. Aby využívanie obnoviteľných zdrojov bolo udržateľné, musí sa uskutočňovať tempom, ktoré je menšie alebo rovné tempu ich prirodzeného obnovovania.

Ide teda o to, aby sa napríklad lesy neťažili rýchlejšie, než sa budú obnovovať, aby sa ryby nelovili rýchlejšie, než sa rodia, aby sa úrodná pôda nevyčerpávala rýchlejšie, než sa jej vlastnosti obnovujú a podobne. Niekedy treba zasiať a zožať menej, uloviť, či vyťažiť menej, než by sme boli radi, aby sme mohli siať a žať, loviť a ťažiť aj nabudúce.

4. Aby bola udržateľná, miera používania neobnoviteľných zdrojov musí byť klesajúca a miera poklesu musí byť väčšia alebo rovná miere vyčerpávania týchto zdrojov.

Miera vyčerpávania je pritom definovaná ako množstvo, ktoré bolo vyčerpané a použité v priebehu roka, ako percentuálny podiel z celkového množstva, ktoré ešte zostalo k dispozícii. Odhady množstva, ktoré je ešte k dispozícii, sú pre všetky neobnoviteľné zdroje značne diskutabilné. Ak miera objavovania nových nálezísk neobnoviteľných zdrojov klesá, je pravdepodobne nerealistické predpokladať, že v dohľadnej dobe podstatne narastie. Keď teda chceme odhadovať množstvo suroviny, ktoré je ešte v zásobe, je rozumné radšej nebyť príliš optimistickým.

5. Udržateľnosť vyžaduje, aby látky, ktoré sa v dôsledku ľudskej činnosti dostali do prostredia, boli minimalizované a neškodné pre funkciu biosféry.

Je možné aby spoločnosť vytvorila značné znečistenie nerozumným používaním obnoviteľných zdrojov. Takýmto dopadom treba zabrániť. Najvážnejšia forma znečistenia v modernom svete je dôsledkom ťažby, spracovania a spotreby neobnoviteľných zdrojov. Keď poklesne ich spotreba, malo by poklesnúť aj znečistenie. Týka sa to uhlia, či výrobkov petrochemického priemyslu. Zníženie spotreby plastových pohárov, či slamiek a ich odhadzovania v prírode však nestačí. Zmenšenie znečistenia sa niekde dá dosiahnuť zachytávaním a uskladňovaním škodlivých emisií, alebo znížením výroby určitých priemyselných chemikálií. Mali by sme však byť extrémne skeptickými pokiaľ ide o tvrdenia o schopnosti neodskúšaných technológií dlhodobo a bezpečne odstraňovať a zabezpečovať škodliviny.

Akékoľvek aktivity pri presadzovaní týchto, či iných podobných, zásad do života rozhodne nebudú vítané, pokým nebudú obyvatelia krajín presvedčení, že je nevyhnutné, aby svoje aktivity učinili udržateľnými. Psychologický a politický odpor možno prekonať len uvedomením si, čo by sa mohlo stať, ak sa v našom prístupe nič nezmení.

Možno podobne ako v tomto vtipe povieme svojim deťom: "Prepáč synak, ale zo sebeckých dôvodov som ti zanechal svet s neudržateľnými podmienkami, takže ťa čakajú mizerné roky. Ale dobrá správa je, že ja už vtedy budem mŕtvy."