Niektorí ľudia sú hetero, iní homo. Zvyknite si.

Doteraz nemáme takmer žiadnu predstavu, ktorá by nám odpovedala na otázku:

Niektorí ľudia sú hetero, iní homo. Zvyknite si.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

"Prečo sú niektorí ľudia citovo a sexuálne priťahovaní k rovnakému pohlaviu?"

Teda prečo sú homosexuáli.

V roku 1973 "Americká psychiatrická asociácia" rozhodla, že neexistujú dostatočné vedecké dôkazy na to, aby sa homosexualita naďalej považovala za chorobu. "Svetová zdravotnícka organizácia" to isté urobila v roku 1992. V roku 2014 britské "Kráľovské kolégium psychiatrov" vydalo vyhlásenie, že "je názoru, že sexuálna orientácia je určená kombináciou biologických a popôrodných faktorov určených životným prostredím." Citovali k tomu viacero zdrojov informácií a nakoniec ešte dodali: "Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by tvrdili niečo iné a ktoré by stanovili nejaký špecifický pôvod sexuálnej orientácie." Americká psychologická asociácia sa pridala: "Medzi vedcami neexistuje zhoda ohľadom presných dôvodov, prečo jednotlivec nadobudne heterosexuálnu, bisexuálnu, lesbickú alebo gay orientáciu. Aj keď mnohé výskumy preverovali možné genetické, hormonálne, vývinové, sociálne a kultúrne vplyvy na sexuálnu orientáciu, nebolo zistené nič, čo by vedcom dovolilo dospieť k záveru, že sexuálna orientácia je určená nejakým konkrétnym faktorom či faktormi."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ani štatistiky sa nezhodujú. Tak ako sú tí, ktorí vítajú všetky údaje, ktoré minimalizujú podiel homosexuálov na celkovej populácii, tak existujú tí, ktorí si prajú čísla maximalizovať. Takto sa tieto údaje pohybujú od 1,1% do 5-7%.

Pokiaľ ide o súčasné nazeranie na morálku (nielen pokiaľ ide o tému tohto článku), jej základným blokom je názor, že by sme nemali trestať, odsudzovať či hľadieť zvrchu na ľudí za ich vlastnosti, nad ktorými nemajú žiadnu moc. Dá sa na to nazerať ako na otázku rozdielu medzi hardvérom a softvérom. Harvér je niečo, čo ľudia nemôžu zmeniť, preto sa dôvodí, že by na základe toho nemali byť posudzovaní. Na druhej strane softvér môže byť zmenený a môže vyžadovať posudzovanie vrátane toho morálneho.

SkryťVypnúť reklamu

Homosexualita samotná môže byť a na Slovensku stále je, akousi nepríjemnosťou pre časť spoločnosti, preto otázka čo to vlastne je, je absolútne legitímnou témou, ktorou by sa spoločnosť mala zaoberať. Jedným faktorom, ktorý v západných krajinách pomohol zmeniť verejnú mienku bolo rozhodnutie, že je to záležitosťou hardvéru, nie softvéru. Príbehy mnohých slávnych gay ľudí, ktorí sa v poslednej dobe podelili o svoje príbehy, o strach, šikanovanie a diskrimináciu, s ktorými sa mnohí stretli, presvedčili mnoho ľudí, že nikto by si niečo také dobrovoľne nevybral. Na Slovensku sa doteraz mnohí viac aj menej známi ľudia, umelci aj nie, doteraz obávajú vyjsť s farbou von v obave z toho, že im to zničí kariéru a urobí zo života peklo.

SkryťVypnúť reklamu

Byť gay sa dnes stalo jedným z najhlavnejších stavebných kameňov identity, politiky a politiky identity. LGBT je dnes jednou zo skupín, s ktorou politici diskutujú a o ktorej rozprávajú, ako keby existovala ucelená ako nejaká rasová alebo náboženská komunita. Nie je to tak.

Všetko sa to zbieha k jednej otázke, či sú gayovia úplne rovnakí ako hocikto iný vo všetkom okrem jedinej charakteristiky, alebo či ich táto odlišnosť činí absolútne rozdielnymi ako zvyšok spoločnosti. Podľa toho, ako si samotní gayovia na túto otázku odpovedajú, delia sa do dvoch odlišných táborov. V prvom sú tí, ktorí si myslia, že gayovia sú a mali by byť ako všetci ostatní, že svoje zostávajúce práva vybojujú tým, že ukážu, že sa ničím nelíšia od svojich heterosexuálnych susedov a priateľov. V jadre teda môžu byť úctyhodnými. V druhom tábore údajne jednoliatej gay komunity sú tí, ktorí sami seba opisujú ako queer. Je to skupina, ktorá verí, že byť priťahovaný k rovnakému pohlaviu znamená niečo viac než len samotný tento fakt. Veria, že je to len prvý stupeň divokej jazdy. Nie je to len žiť si svoj život, ale aj narúšať normálne spôsoby života. Zatiaľčo gayovia chcú byť akceptovaní ako hocikto iný, queer ľudia sa chcú identifikovať ako fundamentálne odlišní od zvyšku a túto odlišnosť využiť na zbúranie poriadku, do ktorého sa gayovia snažia zapadnúť.

SkryťVypnúť reklamu

Gayovia a queeri boli v konflikte počas celých deväťdesiatych rokov 20. storočia. Ako vtedy napísal Andrew Sullivan, gay spisovateľ, ´Choďte na hocijaký pochod za práva gayov a uvidíte nemožnosť zorganizovať ich do jednoliatej lobby. Takéto snahy sú vždy podkopané ironizovaním, exhibicionizmom alebo nezodpovednosťou."

Takmer na každej demonštrácii za práva gayov dnes, najprominentnejšie na gay Pride, sa volanie po rovnosti pred zákonom mieša s vecami, pri ktorých sa červenajú mnohí homosexuáli aj heterosexuáli. Nie je nič zlé na tom, keď si ľudia užívajú akékoľvek úchylky v súkromí svojich domovov. Nemusíte byť ale prudérni bigoti aby ste cítili, že masy ľudí oblečených na týchto protestoch vo fetišistickom vybavení, v koži, vedených štvornožky v konskom či psom postroji, v skutočnosti poškodzujú akúkoľvek kauzu, ktorú sa snažia posunúť vpred. Ak by černošské hnutia za občianske práva po roku 1960 zahŕňali v sprievode fetišistov, bolo by oveľa jednoduchšie ignorovať morálnu stránku ich boja.

Tí, ktorí volajú po rovnoprávnosti budú vždy zahŕňať aj skupinu, ktorá si exhibicionizmus mýli s aktivizmom, ktorá verí, že nikto nie je slobodný, pokiaľ nemá právo predvádzať podobné výstrelky na verejnosti. Až tak ich nezaujíma, že škodia proklamovanému cieľu. Ak chce nejaká menšina presadiť nejaké svoje práva či požiadavky, mala by sa v prvom rade snažiť dostať na svoju stranu alebo aspoň neznechutiť verejnú mienku, ktorá má vplyv na politikov. Akýmsi kvázi ospravedlnením pre ich konanie (presadzovaným okrem iného aj intersekcionálnou sociologičkou Arlene Stein) je, že keby gayovia vyzerali ako všetci ostatní, zanikli by v dave.

Tí, ktorí sa snažia pretlačiť ´queer´videnie gayov majú tendenciu prezentovať to ako zamestnanie na plný úväzok. Tí, ktorí sú gay ich nemajú radi.

Aj v tých konzervatívnejších požiadavkoch gay hnutia sú veci, ktoré sú nejasné a riskantné. Napríklad, ak gayovia dosiahnu také isté práva ako všetci ostatní, mali by tiež byť podriadení rovnakým štandardom a pravidlám ako všetci ostatní alebo je v rovnosti gayov zahrnutý nejaký bonus? Keď je schválené manželstvo gayov, malo by sa od nich očakávať, že budú monogamní tak, ako sa to očakáva od heterosexuálnych párov? Pri všetkom tom rozprávaní o rovnosti gayov, pri ich rôznorodosti, nie je vôbec isté, že väčšina gayov chce byť kompletne rovnoprávna. V právach aj povinnostiach. Na okraji queer hnutia stále existovalo škaredé podhubie, ktoré tvrdilo, že rovnosť nestačí, lebo gayovia sú v nejakom zmysle "lepší" než heterosexuáli. Ako napísal iný autor, ktorý sa zaoberal aj problematikou gayov: "Takýto postoj nie je o nič menej hnusný, než postoj heterosexuálov, ktorí pokladajú za samozrejmosť, že sú dôležitejší než homosexuáli."

Potom sa to celé zvrtne na odpoveď na otázku, či byť gay znamená, že je niekto priťahovaný k rovnakému pohlaviu, alebo či to znamená, že je súčasťou veľkého politického projektu. Nie je to len tým, že samozvaní organizátori gay komunity majú určité politické predstavy. Majú tiež špecifický pohľad na údajné zodpovednosti, ktoré so sebou prináša fakt, že je niekto gay.

Možno tu opäť ide o prípad, keď sa profesionálni aktivisti dostávajú na úroveň, kedy hnutiu, o ktorom tvrdia, že ho reprezentujú, spôsobujú viac škody než úžitku.

Pokračovanie.

Zdroj informácií: Douglas Murray: The Madness of Crowds.

p.s.: Douglas Murray je gay. Ja nie.

p.s. 2: Ak sa divíte prečo je tam fotka najlepšieho slovenského športovca 20. storočia, tak je to preto, lebo bol promiskuitný gay, ktorý zomrel na komplikácie spôsobené vírusom HIV.

Z historického hľadiska sú k tejto téme dobré filmy: Milk (2008) | ČSFD.cz (csfd.cz)

A kapela hrála dál (1993) | ČSFD.cz (csfd.cz)

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  422
  •  | 
  • Páči sa:  376x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
SkryťZatvoriť reklamu