Ak sa však pozrieme na polarizáciu spoločnosti, na diskusie aj tu na SME, na neochotu načúvať druhej strane a komunikovať na konštruktívnej úrovni, na naše bubliny, politiku identity, nemám pochybnosti o tom, že kultúrna vojna sa ozaj vedie na mnohých úrovniach spoločnosti v mnohých krajinách sveta, vrátane Slovenska.
Nie je to však v základe vojna medzi pravicou a ľavicou, liberálmi a konzervatívcami, progresívcami a reakcionármi, tolerantnými a netolerantnými.
Nemá to takmer nič spoločné s ideálmi, hodnotami alebo víziami budúcnosti. Je to boj medzi slušnými ľuďmi a sociopatmi.
Napríklad takí psychopati majú nehanebnosť vrodenú. Sú neurologicky predisponovaní, aby ignorovali vnútorné popudy na prejavenie empatie.
Sociopati sa takými nerodia, ale tvoria sa. Niektorí majú vymyte mozgy, iní nie. Učia sa ako nepociťovať hanbu. Dnes väčšinou podceňujeme príťažlivosť tejto vlastnosti. Hanba nás učí sebakontrole. Jej nepociťovanie nás oslobodzuje. Ak sa naučíte byť absolútne nehanebnými, je to akoby sa vám splnil ten najväčší sen - spoľahlivý pocit absolútnej slobody a absolútnej beztrestnosti, ako keď môžete robiť čokoľvek a nech robíte čo robíte, prekoná to všetko ostatné.
Je jednoduché naučiť sa to. Netreba nič študovať, nie je potrebná takmer žiadna prax. Najjednoduchším spôsobom, ako sa to naučiť je jednoducho chrliť slová akoby ste ich mysleli vážne a to bez toho, aby ste sa vôbec zamýšľali nad ich významom. Je jedno aké slová. Akékoľvek, ktoré vás označia za víťaza. Ak ich budete používať rozhodne a s presvedčením potom splnia svoj účel ak ľudia uveria, že ich myslíte vážne.
Ak vám to prejde, potom je to už lážo - plážo. Dokonca aj keď na vás začnú kričať "Hanbi sa!" "Klamár"!" "Zlodej!" a podobne, stačí, keď na nich vychrlíte ďalšie slová bez hanby a máte opäť pocit víťaza. A vždy sa nájde niekto, kto vám bude drukovať. Potom, keď sa to stane pohodovou jazdou, vaše svedomie atrofuje. Už ho nepotrebujete, iba by vám zavadzalo. Nakoniec sa z vás stane pyšný sociopat bez akejkoľvek hanby, chrliaci slovné zvratky, ktoré vám dajú pocit neporaziteľnosti, keby ste aj neviem čo robili.
Slová vám dávajú takmer pocit božskosti:
Všemocnosť: "Som hrdina, pretože vyhrávam!" / "Som hrdina, pretože prehrávam!"
Vševedúcnosť: "Ja viem všetko!" / "Neviem o tom nič, preto je to irelevantné!"
Neobmedzenosť: "Hanbi sa, že nežiješ podľa mojich morálnych štandardov!" / "Morálne štandardy sú pre lúzrov!"
Motivovaní sociopati pociťujú nehanebnú pýchu aj pri svojom pokrytectve. "Nikdy si neprotirečím a čokoľvek sa deje, dokazuje to, že mám pravdu, že som spravodlivý a hrdinský."
Ako sa s tým zvyšok spoločnosti môže vysporiadať? Ako môže zahanbiť niekoho, kto už len z princípu nemá žiadny pocit hanby?
Odhaliť ich pokrytectvo a vysmiať sa mu. Dávať ich slovám rovnaký význam, aký im dávajú oni, teda žiadny. Učili nás, že máme načúvať, hodnotiť a byť otvorení ideám ostatných. Zle. To môžeme robiť so slušnými ľuďmi, nie so sociopatmi. Ak už s nimi musíme jednať, jednoducho im do očí stále dookola opakujme, že oni povedia a urobia čokoľvek, aby budili dojem, že majú pravdu, a že sú tú spravodliví. Ich odpoveďou bude iba potvrdenie tejto našej tézy.
Aká je alternatíva k tomu, aby sme boli ako oni? Buďme ľuďmi, ktorí sa zo všetkých síl snažia odhadnúť, čo je najlepšie urobiť ako ďalší krok v našom živote. Zažijme vlastnú nerozhodnosť a nebojme sa to priznať. Oni nás budú chcieť zahnať do kúta pripomínajúc nám naše morálne zlyhania. Nesnažme sa presvedčiť ich o opaku. O morálku im vôbec nejde. Budú nás chcieť zahanbiť kvôli našej morálnej slabosti a potom sa z nás vysmejú, keď sa budeme snažiť o morálnosť. Buďme sami sebou. Uchovajme si svoje stanoviská a zásady bez toho, aby sme ich museli zdôvodňovať.
Je našou morálnou povinnosťou znepríjemniť a sťažiť sociopatom existenciu medzi nami na najväčšiu možnú mieru.
Potom nebudú získavať vo voľbách postavenie, z ktorého môžu diktovať pravidlá hry. Alebo aspoň nie tak ľahko ako toť nedávno ...
Tento príspevok som napísal na základe zamyslenia Why the sociopaths are winning and the obvious thing we’re not doing about it - Alternet.org
