Postmodernistická Queer Teória.

Queer Teória je o oslobodení od normálnosti, obzvlášť tam, kde sa jedná o normy pohlavia a sexuality.

Písmo: A^- | A⁺

Je to preto, že už samotnú existenciu pojmov ako pohlavie, gender a sexualita pokladá za utláčajúce. Tým, že sa táto Teória zakladá na postmodernizme, je radikálne skeptická voči tvrdeniu, že sa tieto kategórie zakladajú na nejakej biologickej skutočnosti. Miesto toho ich celkom neprirodzene vidí ako produkty toho, ako o týchto témach rozprávame. Takto takmer úplne ignoruje biológiu a zameriava sa na ne ako na sociálne konštrukty uchovávané v jazykovom prejave.

Queer Teória predpokladá, že útlak vychádza z našej reči zakaždým, keď hovoríme o tom čo je "normálne" pri pojmoch pohlavie (muž a žena), gender (mužnosť a ženskosť) a sexualita (heterosexuál, gay, lesba, bisexual a podobne) a tým, že zaradzujeme ľudí do týchto kategórií. Teória tieto pojmy chápe ako pôsobiace útlak alebo aj násilie, preto je jej hlavným cieľom preverovať, spochybňovať a podkopávať ich, aby ich úplne odstránila z používania.

Podobne ako Postkoloniálna aj Queer Teória sa vyvinula v určitom historickom kontexte. Vyrástla z radikálnych skupín, ktoré revolucionizovali feministické, gay a lesbické štúdie a s nimi spojený aktivizmus po roku 1960. Hlboko bola ovplyvnená aj krízou AIDS v osemdesiatych rokoch, ktorá sa pričinila o to, že práva homosexuálov sa stali urgentnou hlavnou sociálnou a politickou otázkou. (Táto kríza je výborne opísaná vo filme A kapela hrála dál (1993) | ČSFD.cz (csfd.cz)). Teória má vo svojom jadre zdravú myšlienku. Významne sme v poslednom období zmenili chápanie ľudskej sexuality. Počas celých dejín kresťanstva bola homosexualita chápaná ako smrteľný hriech (Katechizmus Katolíckej cirkvi o dnešnom chápaní píše v odstavcoch 2357 až 2359). Je to v ostrom kontraste s kultúrou antického Grécka, kde sa homosexualita považovala za bežnú vec. V oboch prípadoch však bola chápaná ako niečo, čo ľudia robia, nie ako niečo kto sú. V druhej polovici minulého storočia sa prístup opäť zmenil, homosexualita prestala byť trestným činom vo väčšine svetových krajín, až došlo k liberálnemu prístupu, ktorý možno charakterizovať ako "Niektorí ľudia sú homosexuáli. Zvyknite si na to." Queer Teória však tento liberálny prístup v súlade s princípmi aplikovaného postmodernizmu považuje za problematický. Pokladá to za problém, pretože liberálny prístup prezentuje LGBT identity ako stabilné kategórie a nie ako sociálne konštrukty vybudované mocnými tohto sveta za účelom utláčania slabých.

Vo všeobecnosti sme vždy chápali ľudstvo ako skladajúce sa z dvoch pohlaví a gender ako priamo spojený s konkrétnym pohlavím. Genderové úlohy sa však značne zmenili. V minulosti boli muži takmer vždy spájaní s verejnou sférou a mysľou, ženy so súkromnou sférou a telom. Tieto postoje, ktoré sa niekedy označujú ako biologický esencializmus, boli požiadavkou danej spoločenskej kultúry, ktorá dominovala až do konca 19. storočia, keď ich začali búrať feministické hnutia. S tým ako biologický esencializmus upadal, narastala potreba jasnejšieho rozlíšenia medzi pojmami pohlavie a gender. Aj keď slovo gender sa začalo používať až v dvadsiatom storočí, idea toho čo označuje tu bola už dlhšie. Pohlavie sa má ku genderu ako muž k mužnosti alebo žena ku ženskosti. Takýmto spôsobom sa gender chápal ako súvisiaci, nie však totožný s pohlavím. História je plná príkladov mužov so správaním a znakmi ženskosti a naopak, žien so správaním a znakmi mužnosti.

Zmena však nastala počas druhej vlny feminizmu v západných krajinách súčasne s odstraňovaním mnohých právnych a spoločenských bariér pre LGBT ľudí. Aj keď väčšina týchto zmien bola výsledkom uznania biologických koreňov pohlavia, genderu a sexuality, queer Teoretici ich začali brať ako dôkaz toho, že sa jedná o sociálne konštrukty.

Queer Teórii dominuje problematizovanie diskusie - toho ako sa o veciach hovorí, dekonštrukcia a spochybňovanie pojmov a zásadné spochybňovanie vedy. Tvrdí, že pojmy a argumenty, ktoré boli prijímané ako zmysluplné a pravdivé vo svojom čase, dnes už takými nie sú. Podporuje sa tým myšlienka, že pojmy, ktoré sú pre nás dnes samozrejmé - muž/žena, mužnosť/ženskosť, heterosexuál/homosexuál - sú iba sociálnymi konštruktami vytvorenými v procese spoločenskej diskusie. Pre Teoretikov je to potom dôvod veriť, že o týchto zásadných pojmoch budeme v budúcnosti hovoriť a kategorizovať ich inak než dnes, dokonca, že by sme ich mali považovať za subjektívne a takmer nekonečne meniteľné. Tu prichádza na rad slovo queer. Označuje čokoľvek čo patrí mimo binárnych systémov (napr. muž/žena, hetero/homo,...) a spôsoby akým sa spochybňuje spojenie medzi nimi. Napríklad sa namieta proti očakávaniu, že ženy budú ženské a sexuálne priťahované k mužom a tiež sa spochybňuje, že človek by mal patriť do kategórie muž alebo do kategórie žena, mužnosť alebo ženskosť, alebo k nejakej konkrétnej sexualite, alebo dokonca, že by takéto kategórie vôbec mali byť pokladané za stabilné. Takže byť queer hocikomu umožňuje, aby bol simultánne muž, žena alebo nič z toho, aby sa prezentoval mužne, zženštilo, neutrálne alebo hocijakým mixom, aby prijal akúkoľvek sexualitu a aby všetky tieto identity zmenil kedy sa mu zachce, alebo aby poprel, že vôbec niečo znamenajú.

Ako všetky ostatné postmoderné teórie, queer Teória je politickým projektom queer aktivistov, ktorého cieľom je narušiť akékoľvek očakávanie, že ľudia môžu zapasovať do niektorej binárnej pozície vo vzťahu k pohlaviu či genderu a súčasne podkopať akékoľvek domnienky o tom, že tieto dve kategórie sú vo vzťahu, nebodaj že určujú ľudskú sexualitu. Vo všeobecnosti teda touto politickou agendou queer Teórie je spochybňovať to, čo sa nazýva normálnosťou - že niektoré veci sú v ľudskej spoločnosti častejšie či pravidelnejšie, a teda viac normatívne z hľadiska sociálneho aj morálneho, než iné. Normativita má u queer Teoretikov hanlivý význam a často sa používa s predponami ako napríklad hetero-, cis- a tak ďalej. Snažia sa tým zjednotiť všetky menšinové skupiny pod spoločnú zástavu: "Queer." Tento projekt sa Teoreticky chápe ako oslobodzujúci pre ľudí, ktorí nezapadajú presne podľa našich predstáv do kategórií pohlavia, genderu alebo sexuality spolu s tými, ktorí by tam neboli, ak by ich k tomu nepresvedčilo okolie a spoločenský tlak. Vyprodukuje sa takto akási koalícia minoritných identít pohlavia a genderu pod príznačne nestabilnou sadou skratiek, ktorá sa začína LGBTQ, ktorej možno často ide o niečo iné, než sú práva a spoločenské postavenie ľudí, o ktorých tvrdia, že ich zastupujú.

Ako napísala Annemarie Jagose, autorka knihy "Queer Theory: An Introduction,": -Nie je to v tom, že queer sa ešte potrebuje vykryštalizovať a nadobudnúť konzistentný profil, skôr v tom, že jej základnými charakteristikami sú neurčitosť definícií a jej pružnosť."

Inak povedané nesúrodosť queer Teórie nie je jej chybou, ale zámernou črtou.

p.s.: pevne verím, že čitatelia pochopili, že tento článok nie je zameraný proti sexuálnym a trans menšinám v našej spoločnosti. Ak je proti niečomu, tak proti ich politickému zneužívaniu. Peace.