Postmodernistický prístup k obezite.

Problémy, ktoré prišli s postmodernými štúdiami telesného postihnutia sa verne odzrkadľujú aj v štúdiách tučnoty.

Písmo: A^- | A⁺

Tie takisto začali po roku 1960 v USA ako aktivizmus na obranu práv obéznych ľudí. Odvtedy sa vyvinuli do rôznych foriem a iba nedávno sa vykryštalizovali ako samostatná vetva štúdií identity. Ich zámerom je vyobraziť negatívne vnímanie obezity ako rovné rasizmu, sexizmu a homofóbii, tiež jasne odmietajú vedecké argumenty. Ako to postmoderná móda káže, zameriavajú sa na sociálnu konštrukciu obezity a snažia sa podporovať obéznych ľudí, aby odmietali medicínske rady a prijali "poznanie" podpornej komunity, ktorá sa na obezitu pozerá v priaznivom svetle.

Spomedzi liberálnych kruhov americkej spoločnosti sa po roku 1990 vyvinulo hnutie telesnej pozitivity, ktoré sa zameriavalo na akceptáciu a oslavu "tučných tiel". V roku 2003 sa medzi prominentné dostalo hnutie "Zdravie pri každej veľkosti," keď jeho názov spopularizovala "Asociácia pre diverzitu veľkosti a zdravie." V roku 2010 Linda Bacon (s príznačným priezviskom) - vedkyňa v oblasti fyziológie a psychoterapie - napísala populárnu knihu s totožným názvom, kde tvrdí, že telá všetkých veľkostí môžu byť zdravé. Zhoda lekárskych názorov tvrdí niečo iné.

V roku 2012 bol založený časopis "Fat Studies". Vo svojom obsahu výslovne porovnáva negatívne názory na obezitu - vrátane obáv z možných zdravotných dopadov nadváhy a obezity - k predsudkom voči ľuďom s ich nemennými charakteristikami tvrdiac, že "Fat Studies sú podobné akademickým disciplínam, ktoré sa zameriavajú na rasu, etnicitu, gender alebo vek." To všetko napriek existencii silných dôkazov o tom, že obezita je dôsledkom dlhodobej konzumácie väčšieho množstva kalórií než je potrebné a že to so sebou prináša významné zdravotné riziká.

Za vedúcu osobnosť "štúdií tučnoty" je považovaná Charlotte Cooper, ktorá vo svojej knihe "Fat Activism: A Radical Social Movement" citovala jednu z aktivistiek: "Nenávisť voči tučnote je sýtená kapitalizmom, pretože tieto spoločnosti vytvárajú produkty, ktoré slúžia na to, aby z tučných ľudí robili štíhlych." Biológia a veda o zdravom stravovaní sú tu chápané ako forma biologickej moci, ktorá zväzuje ľudí a podriaďuje ich disciplíne. Medicínska veda o obezite podľa nej ľuďom vnucuje idey spojené s útlakom a poslušnosťou. Naopak, zdôrazňovanie hodnoty zdravia je vykresľované ako problematická ideológia, ktorú nazvali "healthism" ( asi by sa to dalo preložiť ako "zdraviezmus"). Ten je potom podporovaný niečím, čo označujú ako "nutricionizmus", čo je údajné prílišné zameriavanie sa na význam nutričnej hodnoty jedál kvôli štúdiu výživy a dietetiky, ich dopadov na zdravie človeka.

Takzvaný tučný aktivizmus by mohol v spoločnosti hrať významnú úlohu, keby sa venoval boju proti diskriminácii a predsudkom voči tučným ľuďom, a keby im poskytoval podpornú sieť bez toho, aby skĺzol do politizovania, radikálneho sociálneho konštruktivizmu, paranoje a popierania vedy. Zatiaľ sú tieto "tučné štúdie" a aktivizmus iba ťažko označiteľné za rigorózny prístup k štúdiu čohokoľvek, no napriek tomu sa spolu s inými podobnými tématickými štúdiami, našli pod spoločnou strechou nazvanou "veda Sociálnej spravodlivosti" - "Social Justice scholarship".

Ešte o tom bude reč.

Zatiaľ (nielen) Veľká Británia zažíva epidémiu obezity mládeže, jasne, že aj dospelých, no lekári nemajú odvahu povedať pacientom priamo, že sú tuční, že ohrozujú svoje zdravie. Tí by to mohli zobrať ako prejav nenávisti voči obéznym a lekár by ohrozil svoju profesionálnu kariéru.

Chceli ste niekedy niekomu povedať, že im zapácha z úst, alebo že majú nepríjemný telesný pach? Nie preto aby ste ich ponížili, ale aby ste im pomohli? Odsudzujeme ľudí za mizerne odvedenú prácu, nadávame im za otrasný spôsob šoférovania a ziapeme na ľudí na druhom konci zákaznickej linky firmy, ktorá nás nejako sklamala. V dôsledku toho, čo sa dnes deje a kam nás zaviedla ideológia Sociálnej spravodlivosti, politickej korektnosti či woke mánia, obávame sa povedať ľuďom, že akokoľvek ich máme radi a rešpektujeme ich, že sa sami zanedbali.

Vo Veľkej Británii bol nedávno po protestoch zakázaný predaj trička s nápisom "Byť tučným nie je krásne. Je to len výhovorka." Má nápis pravdu? Tučnota je tučnota a krása je krása. Tučný človek tiež môže byť krásny a atraktívny, no nie preto, že je tučný ale preto, že je krásny a atraktívny.