Šašovia, komedianti, komici a sloboda slova.

Písmo: A- | A+

Klauni či dvorní šašovia boli odjakživa tými, ktorí mali právo povedať kráľom a iným mocnárom pravdu do očí a pritom mať záruku, že ich hlava ostane na krku.

Testovali, a aj ich dnešní nástupcovia - komici a umelci všetkých odrôd testujú hranice našej tolerancie, prepožičiavajú svoj hlas rôznym tabu našej doby a hrajú sa so spoločenskými normami tak ako mačka s myšou.

Jedno je isté: komédia nemôže existovať bez možnosti spôsobiť, že sa niekto urazí. Nemôžeme byť teda prekvapení, že sa komici dostávajú do médií, pretože so svojim žartovaním zašli "príliš ďaleko. " Umelci dnes síce svoje diela nehádžu do ohňa ako v stredoveku, ale sú pod neustálym tlakom samocenzúry. Zvlášť spisovatelia a komici si dávajú pozor, aby nevyprodukovali potenciálne citlivý materiál. Často sú príliš zaneprázdnení obavami z toho, ako môže byť ich dielo nesprávne pochopené či interpretované, vytiahnuté z kontextu. Keď umelci začnú svoje dielo prispôsobovať tomu ako si myslia, že bude spoločnosťou prijaté, normami danej spoločenskej atmosféry, ich práca skôr či neskôr začne upadať. 

V roku 2017 bola pod paľbou komička Kathy Griffin za to, že sa podieľala na fotografii, kde drží zakrvavenú hlavu Donalda Trumpa. Súhlasím s tým, že to bolo nechutné. Bill Maher, ktorý hostí televíznu komentovanú politickú reláciu, použil vo svojej relácii pri diskusnej výmene známe "N slovo", ktoré sa všade považuje za hrubú rasovú urážku. Obaja sa po pobúrených reakciách publika ospravedlnili. Prekročili hranicu? Kde je línia oddeľujúca slobodu prejavu a prejav, ktorý si zaslúži cenzúru? Otázka nespočíva v tom či veríme, že obaja prekročili akceptovateľnú hranicu, ale v tom do akej miery by mal zákon slobodu slova chrániť. Mal by byť nejaký slovný či iný prejav zakázaný, lebo niekoho uráža alebo by mal byť chránený v rámci zákonnej ochrany slobody slova?

Známy britský komik, ako sa vraví s nevymáchanou hubou, Ricky Gervais v interview povedal, že tu existuje nový, divný druh fašizmu ľudí, ktorí si myslia, že vedia, čo smiete povedať a čo nie. To, že sa niekto cíti urazený, ešte neznamená, že má pravdu. Podľa neho tu existuje nový trendujúci mýtus, že ľudia, ktorí chcú slobodu slova, majú v pláne hovoriť celý čas hnusné alebo otrasné veci. Nie je to pravda. Sloboda slova chráni každého. Ak ste na Twitteri mierne ľavicový ste hneď boľševik? Ak ste mierne konzervatívny ste hneď fašista? Ak ste niekde uprostred a beriete do úvahy argumenty obidvoch strán ste hneď zbabelec? 

Jeho veľmi populárny a viackrát ocenený komediálny seriál The Office, z rokov 2001-2002, v ktorom hlavná postava zápasí s politickou korektnosťou a každú chvíľu urazí niektorú z menšín, by sa dnes nikto neodvážil dať do vysielania. 

Dnes sa ľudia stali opatrnejšími, chcú si udržať prácu, tak si veľmi dobre rozmyslia, kde, komu a ako povedia nejaký vtip či len ironickú narážku. 

Na záver jeden z doby našťastie minulej: Niekedy koncom sedemdesiatych rokov v Bratislave vyšiel nad ránom z nočného podniku riadne podnapitý chlapík. Na ulici zakopol a padol tvárou rovno na zamrežovaný otvor odpadového kanála. Rukami chytil mreže, začal nimi triasť a zúfalo volať: "Za čo, súdruhovia, za čo?"

Pokračovanie Sloboda či regulácia slova? - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)

Zdroj informácií: Andrew Doyle - Free Speech.

 https://www.theodysseyonline.com/kathy-griffin-bill-maher-free-speech-and-censorship https://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-8605277/Ricky-Gervais-slams-cancel-culture-says-trying-person-fired-opinions-not-cool.html

Skryť Zatvoriť reklamu