Teória a prax postmodernistickej sociálnej spravodlivosti 2.

Teória Sociálnej Spravodlivosti je mätúca a väčšina z nás sa s ňou nikdy nestretne.

Písmo: A^- | A⁺

Mnohí sme ňou ale ovplyvnení a nikto nie je úplne imúnny proti jej zneužívaniu.

Vo Veľkej Británii bol nedávno prepustený z práce v reťazci supermarketov Asda telesne postihnutý starý otec Brian Leach, pretože na Facebooku zdieľal komediálny skeč, ktorý jeden z jeho kolegov považoval za islamofóbny. Je to plodom postkoloniálnej Teórie. V USA bol z práce vo firme Google prepustený softvérový inžinier James Damore, pretože napísal interný obežník, v ktorom sa vyjadril, že ženy a muži sú v priemere psychologicky odlišní. Vyšlo to z predpokladov, na ktorých stojí queer Teória a intersekcionálny feminizmus. Britský futbalový reportér Danny Baker stratil svoju prácu v BBC lebo si neuvedomil, že fotografiu šimpanza v elegantnom kabáte a klobúku, ktorú tweetoval, si niekto môže vysvetliť ako rasizmus. Môže za to kritická Teória rasy. Súčasne sú všetky mediálne udalosti v Hollywoode posadnuté identitou a reprezentáciou, zatiaľ čo lekári v západných krajinách čelia problému ako poradiť svojim obéznym pacientom ohľadne ich zdravia bez toho, aby sa dopustili "fat shamingu." (Ďalšie príklady sú na konci článku.)

Je to problém, ktorý začína na západných univerzitách a smeruje k Sociálnej Spravodlivosti. Jeho najbezprostrednejším aspektom je to, že bádanie v oblasti Sociálnej Spravodlivosti sa posúva k študentom, ktorí potom idú do sveta, aby ho vo väčšej či menšej miere riadili. Tento efekt je najsilnejší tam, kde sú študenti vedení aby boli skeptickými k vede, rozumu a dôkazom; aby vedomosti považovali za spojené s identitou; aby v každej interakcii medzi ľuďmi hľadali utláčateľské snahy; aby politizovali každý aspekt života a aby etické princípy aplikovali nerovnomerne, v súlade s identitou.

Často sa potom stretávame s domnienkou, že keď ukončia štúdium, naučia sa zručnosti využiteľné na trhu práce a problém sa vyrieši: akonáhle sa dostanú do reálneho sveta, zanechajú ideologický balast, aby si našli zamestnanie. Čo ak nastane opak a oni si to svoje presvedčenie zoberú so sebou do profesionálneho sveta a prerobia ho tak, aby im vyhovoval? Nanešťastie to sa práve deje.

Svet sa mení aby absorboval odbornosti takýchto študentov a biznis v oblasti Sociálnej Spravodlivosti, ktorý už teraz má obrat v miliardách dolárov, sa formuje, aby s odhodlaním vycvičil naše firmy a inštitúcie v presadzovaní a vymáhaní veľkej "Pravdy podľa Sociálnej Spravodlivosti." Vzniklo nové pracovné zameranie "Referent diverzity, rovnosti a inklúzie" (alebo rôzne varianty tohto titulu). Úlohou je zmeniť organizačnú štruktúru a kultúru inštitúcie alebo firmy v zhode s ideológiou Sociálnej Spravodlivosti. Títo referenti sú akýmisi inkvizítormi vyšetrujúcimi prípady predpojatosti a nerovnováhy. Nie je to zamestnanie na okraji spektra. Sústreďujú sa v oblasti vyššieho vzdelávania, kde podľa niektorých správ z USA, počet týchto referentov diverzity rapídne rastie, zarábajú trikrát viac než priemerný Američan a viac než akademickí členovia univerzity. Stali sa normou, nie výnimkou pre mnohé inštitúcie a firmy dostatočnej veľkosti. Aj my sme v práci mali školenie o inklúzii...

Jedným z dôsledkov tohto problému je to, že náuka a etika Sociálnej Spravodlivosti sa snaží o nahradenie spoľahlivého a rigorózneho výskumu v oblasti sociálnej spravodlivosti tým, že odsudzuje všetky ostatné prístupy ako kolaborantov systémovej bigotnosti a teda nemysliteľné, nepublikovateľné a trestuhodné.

Od roku 2010 stále narastal počet návrhov zvnútra technických vedeckých a študijných odborov, kde sa presadzuje používanie konceptov Sociálnej Spravodlivosti napríklad v technických disciplínach (strojárstve, stavebníctve a pod.). Jedna práca z roku 2015 navrhuje, že technik by mal "preukazovať kompetentnosť pri poskytovaní sociotechnických služieb, ktoré sú citlivé na dynamiku rozdielov, moci a privilégií medzi ľuďmi a kultúrnymi skupinami."

V knihe vydanej univerzitou Purdue si môžeme prečítať neuveriteľné (a hrozivé) odporúčania: "Najzákladnejšou zmenou, ktorú potrebujeme pri výuke technických predmetov, je nutnosť postúpiť za chápanie pravdy ako objektívnej a absolútnej." Medzitým sa vyskytli tvrdenia, že matematika je vo svojej vnútornej podstate sexistická a rasistická, pretože sa zameriava na objektivitu a dôkaz a kvôli nerovnakým výsledkom v matematickom vzdelávaní u rôznych rás. https://books.google.co.uk/books/about/Proceedings_of_the_39th_Annual_Meeting_o.html?id=vImYswEACAAJ&redir_esc=y

Nie je jasné ako to môže zlepšiť matematiku, no politická agenda je tu zrejmá.

Aktivizmus Sociálnej Spravodlivosti má významný vplyv na mnohé oblasti spoločnosti, najviac cez sociálne médiá. Aj keď väčšina šéfov veľkých technologických firiem, masmédií a maloobchodných reťazcov túto ideológiu "nekonzumuje" sú pripravení v prípade potreby okamžite uzmieriť si jej proponentov, čo som spomínal už v úvode. Čo keď sa náhodou stanú cieľom útoku aktivistov S.S. na dobré meno firmy, obvinené z nedostatočného boja proti rasizmu, sexizmu a iným -izmom? Radšej zamestnajú referenta diverzity s dobrým platom, zavedú povinné školenia inklúzie, prispejú peknou sumičkou na organizácie bojujúce proti rasizmu či iným pilierom aktivity ideológov Sociálnej Spravodlivosi. Len aby mali pokoj. Strata image firmy alebo prepad obratu po masívnej koordinovanej akcii by mohla vyjsť oveľa drahšie. A to sme kedysi odsudzovali vyberanie výpalného organizovaným zločinom...

Veľké firmy sú stále viac brané na zodpovednosť za "Ideologicky pochybené výrobky." Firma Macy, významný americký obchodný reťazec, sa v roku 2019 dostala do centra takejto búrky, ktorá začala jednou urazenou osobou na Twitteri. Museli sa verejne ospravedlniť za predaj taniera, ktorý ukazoval veľkosť porcií jedla a porovnával ich s veľkosťami džínsov, čo sa pokladalo za "fat shaming". Stiahli ich z predaja.

https://edition.cnn.com/2019/07/22/us/macys-plates-mom-jeans-trnd/index.html

Firma Gucci sa ospravedlnila za sveter, ktorý niektorým ľuďom pripomínal efekt čiernej tváre.

https://www.washingtonpost.com/lifestyle/style/i-was-the-person-who-made-the-mistake-how-gucci-is-trying-to-recover-from-its-blackface-sweater-controversy/2019/05/06/04eccbb6-6f7d-11e9-8be0-ca575670e91c_story.html

Nie je to prekvapujúce. Hlavným cieľom veľkých firiem je zarábať peniaze, nie šíriť liberálne hodnoty. Keďže väčšina konzumentov a voličov v západných krajinách podporuje myšlienku sociálnej spravodlivosti, pričom drvivá väčšina z nich nerozozná rozdiel medzi tou, ktorá sa píše s veľkými a tou s malými písmenami, veľké aj menšie korporácie pokladajú za super public relation a marketingovú stratégiu poddať sa požiadavkám aktivistov Sociálnej Spravodlivosti. A potom sa hrdo bijú do hrude: "Vidíte, my sme tí dobrí!"

Tí sú extrémne viditeľní na sociálnych médiách a sú obzvlášť nadržaní na to, aby potrestali vplyvných ľudí z médií a umenia. Volaniu po treste pre celebrity, umelcov, športovcov a iných prominentov, ktorí sa vyslovili proti hnutiu Sociálnej Spravodlivosti, pričom o tom často ani netušili, sa dostalo priľahlého pomenovania "kultúra rušenia" (cancel culture). Táto brutálna prax často zahŕňa úplné zničenie niečej kariéry a reputácie za niečo, čo možno urobil keď bol tínedžer alebo pred desaťročiami. Nazval by som to aj inak - archeológia urážok.