Veriaci a humor.

Mnohí profesionálni náboženskí činitelia, aj niektorí zanietení veriaci budia dojem, že byť nábožensky založeným automaticky znamená byť vážnym, serióznym, či dokonca mrzutým.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Životy mnohých svätcov, tiež aj mnohých iných duchovných majstrov z iných náboženstiev však ukazujú opak. Svätí ľudia sú plní radosti, pretože svätosť ich približuje k Bohu, zdroju všetkej radosti. Čiastočne možno tento nedostatok radosti zo života, či zmyslu pre humor vysvetliť prirodzenými osobnostnými črtami. Niečo možno tým, že podobne ako učitelia, ktorí nehľadajú to, čo žiaci urobili dobre, ale hodnotia ich prácu podľa množstva urobených chýb, mnohí duchovní sa viac zaoberajú odhaľovaním hriechov, než čností. Zvyšok možno asi vysvetliť tým, že niekde pod povrchom v nich drieme nedostatok viery v základnú pravdu: že viera vedie k radosti.

Arcibiskup Fulton J. Sheen v jednom zo svojich televíznych programov spomínal ako mu pápež sv. Ján XXIII. povedal: "Boh od večnosti vedel, že budem pápežom. Mal 80 rokov na to, aby na mne popracoval. Nemohol ma urobiť krajším?"

Groucho Marx sa raz v hotelovej hale stretol s kňazom, ktorý k nemu hneď pribehol so slovami: "Ďakujem vám, Groucho, za to, že prinášate ľuďom toľko smiechu a radosti", na čo dostal odpoveď: "Ja vám ďakujem za to, že im toľko smiechu a radosti beriete."

Rodina s dvomi deťmi sedela okolo stola a ako zvyčajne, deti boli prvé na rade, aby vzdali Bohu vďaku za jedlo. Päťročný syn sa pozrel na tanier, chytil sa obidvomi rukami za hlavu a povedal: "Ježišu Kriste, pomôž mi! Toto vyzerá hnusne."

To jedno nebola manna!

Starší muž vošiel do spovedelnice. "Otče, som deväťdesiatpäťročný vdovec. Mám veľa detí a vnúčat. Včera som bol na rande s dvadsaťpäťročnou modelkou!" Kňaz na to: "To nevyzerá ako hriech. Ako katolík by ste mal vedieť, že randenie nie je hriech." -"Ja nie som katolík, ale Žid." Opäť kňaz: "Tak prečo mi to vôbec rozprávate?" - "Mám deväťdesiatpäť rokov. Rozprávam to každému!"

Čerstvo vysvätený kňaz mal prvýkrát sobášiť. Od staršieho kolegu si požičal knihu obradov, kde je presný postup sobáša, čo sa má kedy robiť a čo hovoriť. Na okraji strán boli rukou písané poznámky starého kňaza, akési upresňujúce pokyny, napríklad "otočte sa k neveste", "zoberte od svedka prstene," a podobne. Tiež tam boli pripísané pokyny pre prítomných hostí - "Prosím vstaňte", "sadnite si" a podobne. Na konci obradu bol rukou pripísaný pokyn: "Teraz môžete pobozkať nevestu." Mladého kňaza to síce prekvapilo, ale neváhal, zatvoril knihu, nahol sa dopredu a pobozkal nevestu." Keď utíchol smiech, zahanbený kňaz povedal ženíchovi: "Ach, myslím, že to ste mal urobiť vy."

V centrále jezuitského rádu v Ríme je socha sv. Ignáca z Loyoly. Na jej podstavci sú vyryté slová, ktoré povedal veľkému misionárovi sv. Františkovi Xaverskému pred odchodom do Afriky, Indie a Japonska: "Choďte a zapáľte svet!" (Ite inflammate omnia). Vedľa sochy, pripevnený na stene, je hasiaci prístroj.

Katolícka mníška učila svojich prváčikov na hodine výtvarnej výchovy maľovanie prstom. Prechádzala sa pomedzi lavice a pristavila sa pri malom Billym. Opýtala sa ho: "Čo to maľuješ, Billy?" Odpovedal, že maľuje tvár Boha. Ona na to, že to je nemožné, lebo tvár Boha ešte nikto nikdy nevidel. Malý mudrlant zaklincoval: "O päť minút ho uvidia."

Najprv bolo ticho. Potom sa ozval hlas: "Eva! Volá Adam. Chce späť svoje rebro...sssss..."

Pastor povedal na konci omše svojim ovečkám: "Na budúcu nedeľu budem mať kázeň o klamstve. Aby ste ju lepšie pochopili, prečítajte si z Písma 17. kapitolu Markovho Evanjelia." O týždeň, na úvod svojej kázne ich požiadal, aby zodvihli ruky tí, ktorí si to prečítali. Všetci sa prihlásili. Pastor na to: "Markovo Evanjelium má len 16 kapitol. Teraz pokračujem kázňou o klamstve."

Dvaja bratia vo veku menej než desať rokov robili svojej matke veľké problémy. Klamali, rozbíjali veci, niekedy aj niečo potiahli, jednoducho postrach na druhú. Keď si ich matka už nevedela rady, poprosila pastora, aby jej s nimi pomohol. Súhlasil, no s tým, že sa porozpráva najprv s jedným, potom s druhým. Prvý bol na rade mladší. Keď sedel na stoličke na fare pred prísnym kňazom, ten sa ho opýtal: "Kde je Boh?" Chalanisko len sedelo a čušalo. Opýtal sa ho znova: "Kde je Boh?" Malý sa len pomrvil na stoličke. Kňaz zvýšil hlas: "Kde je Boh?!" Odpovedalo mu ticho. Nakoniec už nahnevaný kňaz takmer zakričal na chudáka malého: "Kde je Boh?!!!" Chlapec sa zľakol, zoskočil zo stoličky, bežal domov čo mu sily stačili a zastavil sa až v izbe, kde sedel jeho brat. Takmer zúfalo mu povedal: "Sme v obrovskom probléme! Zmizol Boh a oni si myslia, že sme ho ukradli my!"

Jedenáste prikázanie:" Tu nebudeš parkovať!" rezervované pre pastora.

Humor v náboženských súvislostiach pomáha mnohými spôsobmi. Hovorí nám, že Božia prítomnosť je často oznamovaná prostredníctvom radosti. Pripomína nám, že Boh chce, aby sme sa z času na čas zasmiali. Vyzýva nás, aby sme naše inštitúcie nebrali tak smrteľne vážne. Vytvára zmysel inštitucionálnej pokory. Pozdvihuje ducha, odľahčuje nemilé situácie. Správne používaný prispieva k lepším spoločenským vzťahom a pracovnému prostrediu.

Dobrý humor je vždy formovaný láskou. Sú však chvíle, keď humor poškodzuje medziľudské vzťahy, náboženské inštitúcie, priateľstvá a rodiny. Keď sa používa nesprávne, ničí, miesto toho, aby budoval. Dôležité je vedieť, kde je hranica prijateľnosti. Čokoľvek sa prijíma, vrátane humoru, prijíma sa podľa nálady, chápania, či nastavenia prijímajúceho.

p.s.: tento pochopíte, keď si všimnete dátum vytvorenia. Vôbec nie je smiešny.