Neexistuje nevyvrátiteľný dôkaz o pestovaní hrozna na Britských ostrovoch pred ich dobytím Rimanmi, aj keď boli nájdené amfory z doby pred inváziou, pochádzajúce pravdepodobne z obchodu s Francúzskom. Počas rímskej okupáucie ostrovov sa pitie vína stalo dôležitou súčasťou rímskej kultúry, čo dnes dokazujú rozšírené nálezy amfor a pohárov na pitie na mnohých miestach, kde stáli rímske vily či vojenské posádky. Našli sa aj nástroje, ktoré mohli byť používané pri prerezávaní viniča, no či bolo víno pestované na území Británie alebo sa kompletne dovážalo z iného územia Rímskej ríše, nie je doteraz jasné. Nedávne archeologické výskumy v Northamptonshire objavili stopy peľu viniča datované do obdobia Rímskej ríše, tiež zemné tvary, ktoré môžu naznačovať vinicu. Ak sa teda vinič pestoval v oblasti East Midlands, je pravdepodobné, že tomu tak bolo aj v teplejších oblastiach južnej Británie. Po odchode Rimanov a nájazdoch Anglosasov boli vinice pravdepodobne opustené a možno ostali len minimálne na juhu krajiny. S útokmi Vikingov koncom ôsmeho storočia bola tradícia pestovania viniča ešte viac obmedzená.
Porážka Dánov kráľom Alfrédom koncom deviateho storočia viedla k znovuoživeniu kresťanstva, a teda aj pestovania viniča. Zachovala sa písomná dokumentácia dokazujúca pestovanie viniča v niektorých kláštoroch na juhu krajiny. Toto oživenie sa približne krylo s nástupom stredovekého oteplenia globálnej klímy, ktoré trvalo približne od roku 900 do roku 1300. Výsledky kontroly nariadenej kráľom Wiliamom Prvým (Wiliam Dobyvateľ), boli zaznamenané v "Domesday Book" v roku 1086. Uvádzali existenciu viníc na 42 lokalitách na juhu východného a stredného Anglicka; niektoré z nich boli novo vysadené. Tretina z nich patrila kláštorom, zvyšok bol na pozemkoch šľachty. Základom pre uspokojenie stále rastúceho apetítu však stále ostával dovoz francúzskeho vína. Pestovanie viniča pokračovalo aj po roku 1300, hlavne na pozemkoch patriacich náboženským inštitúciám, a to aj napriek tomu, že klíma sa stala vlhkejšou, letá chladnejšími a zimy miernejšími. Spoločenské zmeny po veľkej morovej epidémii okolo roku 1348 aj nástup chladnejšieho obdobia viedli k výraznému poklesu vinohradníctva, čo sa ešte viac urýchlilo po rozpustení kláštorov po roku 1536. Jednotlivé vinice fungovali aj v nasledujúcich storočiach hlavne v slnečnejších oblastiach južného Anglicka, no opakované pokusy o komerčné pestovanie viniča skončili neúspechom.
Až do nedávnej doby. K oživeniu a terajšiemu rozmachu britského vinohradníctva prišlo postupne od päťdesiatych rokov minulého storočia. Domáce vinice však stále dokážu uspokojiť iba okolo jedného percenta dopytu. Dnes na celých Britských ostrovoch existuje okolo 700 viníc, dokonca aj v Škótsku a na Orkneyských ostrovoch.
Mimochodom, ak je jedným z argumentov popieračov klimatických zmien a globálneho otepľovania to, že v minulosti bolo teplejšie, než je dnes, pretože na Britských ostrovoch sa pestoval vinič, tak s touto logikou je dnes oveľa teplejšie, než bolo v dobe Rímskej ríše, aj počas stredovekého oteplenia od 10. do konca 13. storočia. Je to podobný argument ako v prípade "zeleného" Grónska.
p.s.:
Zdroj informácií: http://iberianature.com/britainnature/wine-production-in-britain/#more-833
https://journals.openedition.org/echogeo/13333
http://www.englishwine.com/vineyards.htm
https://www.ft.com/content/56824c42-3a28-11e9-b72b-2c7f526ca5d0
https://en.wikipedia.org/wiki/Wine_from_the_United_Kingdom#21st_century
