Jim je obyčajný pracujúci američan. Kosí trávniky. Okrem toho však každoročne premieňa svoj vlastný dom na Vianočnú krajinu. Z osadzovaním výzdoby začína už koncom septembra, aby bolo do Štedrého večera všetko pripravené. Sane, soby, plyšové hračky, polárne medvede, Santovia, motorické vláčiky, Betlehém, Archa....to všetko tu na Santa Lane nájdete.
Títo fešáci sa aj hýbali a tancovali do rytmu vianočných balád
Polárny expres
V nemom úžase...
Dobrovoľné príspevky strážili snehuliak a Santa
Hostiteľ a "Santa" Jim
Starší pán ma oslovil ako prvý: "Merry Christmas, God bless you!", podáva mi ruku, hoci sme sa nikdy nevideli. "Urobil si si všetky obrázky tak, ako si chcel?"
"Došla mi šťava", odpovedám akoby automaticky familiárne. Smeje sa. Púšťame sa do rozhovoru.
"Včera (24.12.) som vytvoril nový rekord", pyšne rozpráva. "Mal som tu okolo 5000 ľudí!" Jimovi nevadí fakt, že mu na Štedrý večer ľudia chodia kade-tade cez precízne vypestovaný trávnik, parkujú, kde nemajú, občas niečo prevrátia, či nechtiac zničia...Usmieva sa a s každým sa dáva do reči. Rozdáva teplý čaj, trpezlivo vysvetľuje....
"Vidíš tu staršiu pani, čo takmer nehybne sedí pri ohni?", pýta sa. "Pred piatimi rokmi sa u nej rozvinula Alzheimerova choroba. Na nič nereaguje. Včera, keď sme tu mali Santu, prišiel k nej a povedal Merry Christmas. Pozrela mu priamo do očí a zreteľne odpovedala Merry Christmas to you too. Jej syn sa rozplakal. Dnes sú tu znova a chcú sem prísť každý deň..." To už mi pod koženou bundou naskakuje husia koža a začínam rozumieť.
"Máte v USA nejakých konkurentov?", vyzvedám. "Určite sa dá nájsť miesto, kde je viac žiaroviek, všetko je väčšie a jasnejšie. Toto nie je o tom. Každý kus má svoj vlastný život, svoj vlastný príbeh."
Celým dvorom sa ozývajú koledy, premiešavajúce sa s detským smiechom, debatujúcimi ľuďmi a ja konečne vo vnútri cítim vianočnú atmosféru. Tak dlho som ju tu - ďaleko od rodiny hľadal, skúšal si púšťať slovenské koledy, márne čakajúc pri mori na sneh...Našiel som a v duchu sa usmievam.
"Musí to byť náročné na údržbu", snažím sa vypátrať aspoň nejakú odvrátenú stranu mince. "To áno. Ale baví ma to. Minule som odniesol do opravy dva vláčiky so zhorenými motormi, už večer boli opäť pokazené. To vieš, dieťa má len dve sekundy, kedy ozaj dodrží to "nedotýkaj sa", kým sa otočíš späť, už sú ruky na dráhe. Ale nemôžem sa hnevať, ten úsmev a radosť sa ničím nedá nahradiť. Nedá sa kúpiť žiadnymi peniazmi."
"Písali o Vás niekde? Ukazovali v televízii?", pýtam sa ďalej. "Robila so odtiaľto minulého roku celoštátna predpoveď počasia, rok predtým ma ukazovali na HGTV."
"Ako ste zozbierali všetky kusy?" "Nákupy, dary, ľudia mi posielajú výzdobu poštou z celej Ameriky. Tamten sob s piatimi saňami vo vzduchu - toho som kúpil na e-bay. Dobrý obchod. Tá malá maštaľ dole pod kopcom je od darcu z Californie." Iste by vedel pokračovať o každom jednom.
"A najcennejší kúsok?", nedám pokoj. Jim bez váhania odpovedá: "Vy. Ľudia, čo sem vždy chodia."
Na záver ma objíme ako starý známy a lúčime sa. Odchádza popriať ďalším. Je to povolanie na plný úväzok, robiť iných šťastnými....
Vďaka Jim.
P.S. Všetkým Vám čitateľom ešte pekný zvyšok sviatkov a P.F.2008
