Definitíva o tom, že sa ide na finálový zápas o Stanley Cup padla až pár dní pred presunom celého hokejového kolotoča do Pittsburghu a tak sa lístky zháňali dosť ťažko a neboli lacné (300 - 6000 USD za sedadlo). Napokon sa chvalabohu podarilo - dorazili deň pred odchodom a neboli až také zlé (sekcia D-22 je takmer pod strechou, no stále ponúkla skvelý zážitok).
Tento záber je ešte zo Severnej Karolíny - majiteľ našej reštaurácie je fanúšik hokeja a sympatizant Pittsburghu, čo dal patrične najavo na oznamovacej tabuli - Pens do toho! Frekvencia týchto hesiel stúpala priamo úmerne s tým, ako sme sa blížili k Pennsylvánii - tabule rôznych reštaurácií, diaľničné tabule, či dokonca niektoré prenosné policajné displeje svorne vyjadrovali podporu tučniakom.
Detroitskí fanúšikovia.
Všetko je pripravené - na mieste sú záchranári i novinárska svorka.
Voodoo? Hodinu a pol pred začiatkom zápasu traja "tučniaci" za hudobného doprovodu obesili detroitskú figurínu.
Ani Západná konferencia sa však nedala zahanbiť - do Pittsburghu pricestovali pompézne aj takíto nadšenci.
Mellon Arena - familiárne prezývaná Igloo je najstaršou v NHL (dokončená v roku 1961).
Nečudo, že Pittsburgh nakoniec vyhral (3:2) - mal podporu štvornohých fanúšikov :-)
Do otvorenia zápasu ostáva 35 minút - spravodajstvo dolaďuje posledné detaily.
Tí, čo sa nedostali dnu si zápas vychutnajú za slnečného počasia pri pive, grilovanom jedle a veľkoplošnej obrazovke. Američania tejto obľúbenej forme športového povzbudzovania hovoria tailgating .
Strecha arény a pod ňou jej nesmrteľné legendy - Lemieux a Briere.
Whiteout at Mellon Arena - vybieľme spolu Mellon arénu. Pri vstupe do útrob štadióna dostal každý biele tričko a uterák. Na zápas prišlo 17.132 divákov - armáda bielych vypredala štadión 16ty krát v rade.
A takto to potom vyzeralo tesne pred začiatkom - bieli tučniaci mávajú uterákmi, hladní po víťazstve.
Úvodné vhadzovanie.
Pozápasový virvar a dopravný zmätok.
Tí skalní čakajú pri bráne uzavretého parkoviska na svojich miláčikov - možno sa podarí dobrá fotka, či dokonca autogram.
Čakali sme aj my a oplatilo sa. Okolo jednej ráno vychádza z útrob štadióna Marián Hossa s otcom Františkom (ďalšie osoby som neidentifikoval). Hossa sa stal po Sidney Crosbym druhou hviezdou zápasu, keď asistoval pri obidvoch jeho góloch.
Po zápase sa napriek prítomnosti detroitských fanúšikov nikde nerozbíjali hlavy, ulicami sa neniesli vulgarizmy a nezneli policajné sirény. Šport, akoby to malo byť, spájal - v neďalekom hoteli Mariott popíjajú v dobrej nálade po zápase spolu oba tábory.
Bol to zážitok na celý život. Lúčim sa pozdravom z ešte žeravého pittsburského ľadu....
