Počúvam otrepané skladby o láske, čítam ako sa Mirka s Peťom majú radi a je mi z toho pekne na duši. Premýšľam, čo asi robíš. Bezpredmetná otázka, už určite spíš. Viem, nemáš rada Valentína, hlúpy sviatok, výplod západnej kultúry. Hypnotizoval som telefón, aby si ho zodvihla. Mobily tentokrát zlyhali, na dymové signály sme však priďaleko, delí nás oceán. A časový posun 6 hodín. Viem aj to, ako Ti je niekedy ťažko, všetky „normálne“ páry môžu ísť 14.teho na večeru, do kina....Viem, že Ti je ťažko aj keď nie je Valentín. Nie láska, nemusíš svoje city povinne demonštrovať v tento deň, cítim, že ma ľúbiš aj bez celofánu a gýčovej pohľadnice. Je mi iba trošku smutno, lebo som Ťa chcel dnes večer počuť. Patriť k tej Valentínskej mase normality.
„Mravného ponaučenia z tohto príbehu niet.
Stačí sa uškrnúť vlastnej trýzni.
Čo vieme o láske? Čo vieme o človeku?
Čo vie o mori vietor?
Sme potrestaní tým, čo nevieme“
V.Mihálik - Apassionatta
